Akatistova sobota
Úcta k Bohorodičke je na východe veľmi rozšírená a hlboká. Svedčí o tom aj veľké množstvo sviatkov, veľká úcta jej ikon a nespočitateľné množstvo liturgických textov, ktorými východní kresťania vyjadrujú svoj vrelý vzťah k Božej matke. Medzi všetkými mariánskymi hymnami svojou veľkoleposťou a krásou vyniká najmä Akatist. Akatistova sobota svojou obsahovou náplňou nemá vzťah k Veľkému pôstu, ale svoje súčasné zaradenie v liturgickom kalendári si získala na základe historických udalostí, tradície a praxe v Cirkvi.
Akatist je spev, počas ktorého sa nemá sedieť, ale stáť. Má svoju zvláštnu stavbu, má 13 kondákov a 12 ikosov, ktoré sú zoradené na základe gréckej abecedy.
Vznik tejto bohoslužby, podnietil trojitý zázračný zásah Bohorodičky pri záchrane Konštantinopolu. Prvý raz to bolo v roku 626, keď na mesto z východu zaútočili Peržania a zo západu Skíti. Vtedy patriarcha Sergej konal procesiu okolo hradieb Konštantinopolu s ikonou Presvätej Bohorodičky a jej rúchom. Keď potom patriarcha omočil rúcho v mori, nastala veľká búrka, ktorá potopila nepriateľské lode. Keď obyvatelia videli tento mocný zásah Božej matky, z vďaky za víťazstvo nad presilou, jej celú noc po stojačky spievali oslavné piesne. Svojou pomocou pri záchrane mesta prispela Bohorodička ešte dvakrát, v rokoch 674 a 717.
Autor akatistu k Presvätej Bohorodičke nie presne známy. V rukopisoch sa sa uvádzajú rôzne mená, ktorým sa autorstvo pripisuje: patriarcha Sergej, diakon chrámu sv. Sofie Gregor Pisida, sv. patriarcha German. Vyskytuje sa tu aj meno sv. Romana Sladkopevca. Pôvodne bol akatist zahrnutý do bohoslužobných textov sviatku Zvestovania Pána, o čom svedčí jeho obsah a niektoré staré predpisy. Sviatok Zvestovania Pána sa zvyčajne prenášal na nedeľu a akatist sa slúžil v sobotu, čím sa stal akýmsi predsviatkom Zvestovania. Potom, keď už bolo možné sláviť sviatok Zvestovania Pána v ľubovoľný deň Veľkého pôstu, preniesol sa akatist na sobotu v piatom týždni Veľkého pôstu. Totiž tento deň sa už od dávna oslavovala pamiatka záchrany Konštantinopolu. 25. marec sa neskoršie stal definitívnym pre slávenie sviatku Zvestovania Pána. A po 9. storočí dostal aj akatist svoje stále miesto a stal sa základom pre nový žáner v byzantskej hymnografii.
Akatist je charakterizovaný neobyčajne hlbokými myšlienkami, vysokým poetickým majstrovstvom, nevšednými výrazovými zvratmi a charakteristickým nápevom. Je možné rozdeliť ho na dve časti. V prvej časti sú v šiestich ikosoch a kondákoch opísané historické udalosti zo života Ježiša Krista a Panny Márie. V druhej časti je zvýraznený vieroučno-morálny charakter.
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „holub“. Títus je východným svätcom z 9. storočia. Ako uvádza legendou obohatený životopis, bol mníchom v konštantínopolskom kláštore Studion. Neskôr sa stal kňazom a potom aj predstaveným. Aj on trpel preto, že si ctil ikony a odmietal ich odstfaňovanie z chrámov. Keďže sa mu prisudzuje veľké množstvo zázrakov, nosí prívlastok Divotvorca.
Zdroj: http://grkatba.sk