Ornament Ornament P**ožehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) A**men.

S**láva tebe, Bože náš, sláva tebe.**

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

S**vätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.** (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

P**ane, zmiluj sa.** (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: L**ebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. A**men.

P**ane, zmiluj sa.** (12x)

S**láva Otcu i Synu i Svätému Duchu.**

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

P**oďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.**

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

P**oďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.**

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

Prvá modlitba

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca _(povie meno)_, rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu _(povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno),_ za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom_)_, za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: L**ebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.**

Ľud: Amen.

  1. katizma

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý, * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky. – Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Žalm 86

Základy má na posvätných vrchoch; * brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba. – Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. * Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; – Filištínci, Týrčania a Etiópčania: * tí všetci sa tam zrodili. – A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil * a sám Najvyšší mu dal pevné základy.” – Pán zaznačí do knihy národov: * „Títo sa tam zrodili.” – A spievajú ako pri tanci: * „V tebe sú všetky moje pramene.”

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 88

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť. – Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.” * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach. – Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: – „Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.” – Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia * a tvoju vernosť spoločenstvo svätých. – Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? * Kto sa z Božích synov podobá Pánovi? – Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, * je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú. – Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? * Mocný si, Pane, a pravda je u teba. – Ty vládneš nad neskrotným morom * a zmierňuješ jeho vlnobitie. – Rahaba si pošliapal ako raneného, * svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena. – Tvoje je nebo a tvoja je zem, * svet i jeho bohatstvo si ty založil. – Sever i juh si ty utvoril, * Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú. – Mocné je tvoje rameno, * pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená. – Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, * milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou. – Blažený ľud, ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane; – deň čo deň sa raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou spravodlivosťou. – Lebo ty si jeho sila a nádhera, * a tvojou priazňou sa dvíha naša moc. – Veď náš vladár patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu svätému. – Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: * „Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil. – Našiel som svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho svojím svätým olejom. – Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať moje rameno. – Nezaskočí ho nepriateľ * ani zlosyn ho nepokorí. – Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim * a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť. – S ním bude moja vernosť a milosť, * a v mojom mene povznesie sa jeho moc. – Položím jeho ruku na more * a na rieky jeho pravicu. – On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, * môj Boh a útočisko mojej spásy.” – A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme. – Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním. – Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies. – No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, – keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy, – potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom. – Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť. – Svoju zmluvu neznesvätím * a nezruším výroky svojich úst. – Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, * nesklamem Dávida. – Jeho rod bude trvať naveky * a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón; – a navždy bude pevný sťa luna, * verný svedok na oblohe. – A predsa si ho odmietol a zavrhol, * nahneval si sa na svojho pomazaného. – Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, * do prachu si zhodil jeho korunu, – všetky jeho múry si rozbúral * a na trosky si premenil jeho pevnosti. – Plienili ho všetci, čo išli okolo, * a na posmech vyšiel u susedov. – Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, * všetkým nepriateľom si spôsobil radosť. – Ostrie jeho meča si otupil * a nepomáhal si mu pri boji. – Jeho lesku si urobil koniec * a na zem si povalil jeho trón. – Skrátil si dni jeho mladosti, * zahrnul si ho hanbou. – Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? * Tvoj hnev bude blčať sťa oheň? – Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, * akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských! – Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, * kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti? – Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, * ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? – Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, * ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov, – ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, * ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného. – Nech je zvelebený Pán naveky. * Staň sa. Amen.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočiskom * z pokolenia na pokolenie. – Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky. – Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!” – Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž. – Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku: – ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. – Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie. – Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby. – V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych. – Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat. – No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame. – Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie? – A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca. – Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. – Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie. – Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera. – Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, – povie Pánovi: „Ty si moje útočisko a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“ – Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru. – Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom, – nebudeš sa báť nočnej hrôzy * ani šípu letiaceho vo dne, – ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie. – I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne. – Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom. – Lebo tvojím útočiskom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. – Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, – lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. – Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň. – Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš. – Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. – Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. – Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: L**ebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.**

Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 1. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(1. hlas, podoben Prechváľniji mučenicy:) Pane, na kríž pribitý, * kopijou si zničil smrtonosný ortieľ Adamov. * Preto, roztrhaj, Slovo, aj moje putá, * aby som ti radostne v živej viere mohol prinášať obeť chvály, * lebo teraz je príjemný čas pôstu, * ktorý si nám daroval ako cestu spásy.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Mojžiš bol kedysi ožiarený lúčmi pôstu * a uzrel slávu Božiu. * Nasleduj ho, skrúšená moja duša, dobrými skutkami, * modlitbou a pôstom sa usiluj zapáčiť Tomu, * ktorý z lásky k tebe rozprestrel na kríži svoje ruky, * aby si prijala božskú odmenu.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

(6. hlas, podoben Archánheľski vospojím:) Klaniame sa, Kriste, tvojmu životodarnému krížu, * na ktorom si nám ukázal svoju nevýslovnú dobrotu. * Krížom si osvietil naše duše, * preto ťa ustavične velebíme a prosíme, * aby si nám pomohol statočne a radostne * čas pôstneho zápasu dobre ukončiť * a účastniť sa tvojich strastí, Kriste, * ktorými si nás spasil.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

(6. hlas, podoben V otlóžše:) Tebe samej zabránilo * pohľadu na úctyhodné veci * poškvrnenie škvrnami, * ktoré si si predtým získala. * Tvoje vnímanie i tvoje v Bohu múdre svedomie * ťa priviedli k lepšiemu obráteniu. * Keď si sa pozrela na ikonu blahoslavenej Božej Služobnice, * začala si sa kajať za všetky tvoje predošlé prehrešenia, všechválna, * a tak si sa s odvážnou dôverou ** poklonila úctyhodnému drevu.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Radostne si sa poklonila svätým miestam * a tam si prijala spasiteľné znásobenie čností, * preto si sa ponáhľala * po veľmi dobrých cestách. * Keď si prešla prúdom Jordánu, * horlivo si sa usídlila v Krstiteľovom kraji * a svojím životom si zničila krutosť vášní, * umenšujúc telesné túžby zdržanlivosťou tela, ** matka hodná večnej pamiatky.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Usídlila si sa v púšti * a podoby svojich vášní si vyhubila svojou nábožnosťou; * do duše si si vpísala * zobrazenie zjavujúce Boha, obrazy čností. * A tak si nimi zažiarila, * že si svojimi nohami chodila po vodách * i nad zemou si sa vznášala * vo svojich modlitbách k Bohu. * A teraz stojíš pred Kristom vo svojej odvážnej dôvere, ** preto sa modli za naše duše.

Sláva, 2. hlas

Nástrahy pripravené pre dušu * i telesné vášne si rozsekala mečom zdržanlivosti * a hriechy ducha si zahrdúsila pôstom mlčania. * Prúdmi svojich sĺz si napojila celú púšť * a dala si pre nás vyrásť plodom pokánia. ** Preto oslavujeme tvoju pamiatku, prepodobná.

I teraz, 2. hlas

Keď teba, Ježišu, * videla na dreve kríža pribitého * tá, ktorá nepoznala manželstvo, * nariekajúc volala: * Dieťa milé, prečo si ma opustil, * mňa, ktorá ťa jediná porodila, * neprístupné Svetlo Otca, ktorý nemá počiatok? * Poponáhľaj sa a osláv sa, * aby božskú slávu prijali ** tí, ktorí slávia tvoje božské strasti.

Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 7. hlas: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Verš: Pán kraľuje, traste sa, národy.

Čítanie z knihy Genezis (18,20 – 33)

Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bez-božným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom hoci som len prach a popol. Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“ Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ A zasa povedal: „Hla, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.

Prokimen, 6. hlas: Jasaj na chválu Pánovi, celá zem.

Verš: S radosťou slúžte Pánovi.

Čítanie z knihy Prísloví (16,17 – 17,17)

Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť. Pýcha (je) pred skazou a pred pádom je namyslený duch. Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť. Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána. Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť. Rozum je prameňom života pre (človeka), ktorý ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo. Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť. Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí. Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti. Hlad pracujúceho zaň pracuje, lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce). Ničomný človek strojí zlé a na perách má plameň blčiaci. Prevrátený človek seje rozbroje a pletkár rozlučuje priateľov. Ukrutník (sa usiluje) zviesť svojho blížneho a viesť ho cestou nedobrou. (Keď niekto) prižmuruje oči, snuje zlo, (keď si niekto) hryzie pery, (už) zlo dokonal. Šediny sú ozdobnou korunou, (no táto koruna) sa nadobúda čestnou púťou (života). Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať. Lós sa hádže do záhybu, ale každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána. Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár. Rozumný sluha vyšvihne sa nad (Pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo. Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán. Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných (a) luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku. Kto si robí posmech z bedára rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (sú) ich otcovia. Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku). Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva (druhému), všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti. Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov. Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc ,na blázna. Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný. Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve. Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie. Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši. Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi. Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu? Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá**:** Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: L**ebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.**

Ľud: Amen.

Kňaz: P**okoj všetkým!**

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

Kňaz: N**ech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.**

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 8. hlas

Naším prvým hriechom sme sa svojvoľne obnažili * a zbavili nádhery čností. * Ale pre tvoju veľkú starostlivosť o nás, Slovo Božie, * znova sme sa do nich odiali. * Ty si nami neopovrhol, hoci sme padli do bahna hriechu * a boli sme zranení na zbojníckych cestách. * Zachránil si nás svojou všemohúcou mocou a starostlivosťou, * veľmi milosrdný.

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Naším prvým hriechom sme sa svojvoľne obnažili * a zbavili nádhery čností. * Ale pre tvoju veľkú starostlivosť o nás, Slovo Božie, * znova sme sa do nich odiali. * Ty si nami neopovrhol, hoci sme padli do bahna hriechu * a boli sme zranení na zbojníckych cestách. * Zachránil si nás svojou všemohúcou mocou a starostlivosťou, * veľmi milosrdný.

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Mučeníci Pánovi, každé miesto posväcujete * a každú chorobu uzdravujete. * Aj teraz vás prosíme * modlite sa, aby boli naše duše ** zbavené všetky nepriateľských úkladov.

Sláva i teraz, 8. hlas

Keď nepoškvrnená Panna videla * ako jej Syn sa dáva dobrovoľne pribiť na kríž, * žalostne plakala a volala: * „Ako to, Dieťa moje najmilovanejšie, * čo ti to činí nemilosrdný zbor židov? * Chce mi ťa vziať a učiniť bezdetnou, ó, Preľúbezný.“

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropáre, 1. hlas

Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milostiplná, Pán s tebou, * požehnaná si medzi ženami * a požehnaný je plod tvojho života, * lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší. (veľká poklona)

Sláva:

Krstiteľ Kristov, k tebe sa modlíme. * Spomeň si na nás všetkých, * aby sme boli zbavení svojich neprávostí, * lebo ty si dostal milosť orodovať za nás. (veľká poklona)

I teraz:

Svätí apoštoli, proroci a mučeníci * i všetci svätí, prihovárajte sa za nás, * aby sme boli zbavení bied a núdze, * lebo vo vás máme horlivých zástancov u Spasiteľa. (veľká poklona)

K tvojmu milosrdenstvu sa utiekame, Bohorodička Panna. V súženiach zrak neodvráť od našich prosieb a od hrozieb zachráň nás. Jediná prečistá a požehnaná. (bez poklony)

Pane, zmiluj sa. (40x) Pane, požehnaj.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak sa nemodlí kňaz, hovorí: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. )

Ľud: Amen.

Kňaz: Nebeský Kráľu, posilni tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, utvrď vieru, skroť nepriateľov, upokoj svet, ochraňuj toto mesto (alebo túto obec, alebo tento svätý dom ) ; našich zosnulých otcov, bratov a sestry uveď do príbytkov spravodlivých a nás, ktorí robíme pokánie a vyznávame svoje hriechy, prijmi, a zmiluj sa nad nami, lebo si dobrý a miluješ nás.

Ľud: Amen. Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

V mene Pánovom požehnaj, otče.

Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.

Ľud: Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)

Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)

Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

A modlitba:

Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“

Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno odteraz až naveky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, našej prepodobnej matky Márie Egyptskej a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.Ornament