Liturgia vopred posvätených darov 1.4.
K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;
a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.
Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Veľká ekténia
Ľud sa modlí 18. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.
1. antifóna:
Žalm 119
K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.
Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.
Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?
Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.
Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.
Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.
Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.
Žalm 120
Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?
Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.
Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.
Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.
Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.
Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.
Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.
Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.
Žalm 121
Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“
Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.
Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.
Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.
Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“
Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.
Žalm 122
Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.
Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosťpohŕdania
lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Žalm 123
Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,
keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,
vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.
Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.
Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.
Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.
Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.
Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Malá ekténia
2. antifóna:
Žalm 124
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.
Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.
Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.
Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.
Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!
Žalm 125
Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.
Ked odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.
No ked sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.
Žalm 126
Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.
Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
Hla, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.
Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.
Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
Žalm 127
Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.
Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,
aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!
Žalm 128
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.
Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.
Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.
Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.
Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.
Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.
A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Malá ekténia
3. antifóna:
Žalm 129
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.
Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo
moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.
Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130
Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené.
Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.
Žalm 131
Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia
kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Dávidovi sa Pan zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdyju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:
To je miesto môjho odpočinku naveky * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“
Žalm 132
Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.
Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.
Žalm 133
Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.
Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Malá ekténia
Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.
Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.
hl. 6.: Tak, ako Jeruzalem opustil tvoje Božské príkazy * a došiel k strastiam Jericha, * tak i ja som zavlečený udalosťami života, * padol do zločinných zámerov * a vyzliekol som si synovské rúcho milosti. * Teraz poranený ako bez duše ležím. * Kňaz prišiel, videl ranu a viac si ma nevšímal. * Levita ma s hnusom obišiel. * Ty, Pane, z Panny nevýsloviteľne vtelený, * vyliatím krvi a vody zo svojho spasiteľného boku, * ako olejom nakvapkaj, Kriste, Bože * a ľahúčko stiahni chrasty mojich rán * a pripočítaj ma k nebeskému ľudu, * lebo si milosrdný.
Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.
Tak, ako Jeruzalem opustil tvoje Božské príkazy * a došiel k strastiam Jericha, * tak i ja som zavlečený udalosťami života, * padol do zločinných zámerov * a vyzliekol som si synovské rúcho milosti. * Teraz poranený ako bez duše ležím. * Kňaz prišiel, videl ranu a viac si ma nevšímal. * Levita ma s hnusom obišiel. * Ty, Pane, z Panny nevýsloviteľne vtelený, * vyliatím krvi a vody zo svojho spasiteľného boku, * ako olejom nakvapkaj, Kriste, Bože * a ľahúčko stiahni chrasty mojich rán * a pripočítaj ma k nebeskému ľudu, * lebo si milosrdný.
Verš: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.
Tvoji mučeníci, Pane, * neodpadli od teba, * neodstúpili od tvojich prikázaní. * Na ich príhovor, zmiluj sa nad nami.
Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.
Tvoji mučeníci, Pane, * neodpadli od teba, * neodstúpili od tvojich prikázaní. * Na ich príhovor, zmiluj sa nad nami.
Verš: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.
hl. 6.: (Podoben Vseotložše) Predvečné rozhodnutie odkryl pred tebou archanjel Gabriel, dievčatko, * keď sa postavil pred teba, pozdravil a volal: * „Raduj sa, zem neosiata, * raduj sa, nezhárajúci ker, * raduj sa, hĺbka nedozierna, * raduj sa, most, ktorý nás prevádza k nebesiam, * raduj sa, rebrík, ktorý videl Jakub, * raduj sa, božská nádoba manny, * raduj sa, odvolateľka kliatby, * raduj sa, Adamovo pozvanie, Pán s tebou.“
Verš: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.
Predvečné rozhodnutie odkryl pred tebou archanjel Gabriel, dievčatko, * keď sa postavil pred teba, pozdravil a volal: * „Raduj sa, zem neosiata, * raduj sa, nezhárajúci ker, * raduj sa, hĺbka nedozierna, * raduj sa, most, ktorý nás prevádza k nebesiam, * raduj sa, rebrík, ktorý videl Jakub, * raduj sa, božská nádoba manny, * raduj sa, odvolateľka kliatby, * raduj sa, Adamovo pozvanie, Pán s tebou.“
Verš: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.
„Zjavuješ sa mi ako človek,“ * hovorila neporušená dievčina archanjelovi, * „ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že Boh je so mnou a stane sa mu príbytkom moje lono. * Povedz mi, ako sa stanem takým rozsiahlym príbytkom * a miestom zasväteným prevyšujúcim cherubínov? * Snáď ma neklameš preludom? * Nepoznala som totiž slasť, nie som vydatá, * akože môžem porodiť dieťa?“
Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
„Zjavuješ sa mi ako človek,“ * hovorila neporušená dievčina archanjelovi, * „ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že Boh je so mnou a stane sa mu príbytkom moje lono. * Povedz mi, ako sa stanem takým rozsiahlym príbytkom * a miestom zasväteným prevyšujúcim cherubínov? * Snáď ma neklameš preludom? * Nepoznala som totiž slasť, nie som vydatá, * akože môžem porodiť dieťa?“
Verš: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.
„Keď Boh chce, ustupuje poriadok bytia,“ * volá netelesný. * „Deje sa tu čosi mimo človeka, * ver mojim pravdivým slovám, presvätá, nepoškvrnená.“ * Ona však hovorí: * „Nech sa mi stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, ktorý si vypožičia odo mňa telo, * aby vrátil človeka, k prvotnej dôstojnosti * a otvoril mu nebesia, lebo je to len v jeho moci.“
Verš: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.
„Keď Boh chce, ustupuje poriadok bytia,“ * volá netelesný. * „Deje sa tu čosi mimo človeka, * ver mojim pravdivým slovám, presvätá, nepoškvrnená.“ * Ona však hovorí: * „Nech sa mi stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, ktorý si vypožičia odo mňa telo, * aby vrátil človeka, k prvotnej dôstojnosti * a otvoril mu nebesia, lebo je to len v jeho moci.“
Sláva. I teraz.:
Predvečné tajomstvo sa dnes odhaľuje * a Syn Boží sa stáva synom človeka, * aby dostal horšie a mne dal lepšie. * Adam sa predtým oklamal a prestal žiť * a Boh sa zmiloval a dal mu žitie. * Boh sa stal človekom, aby Adama urobil Bohom. * Nech sa raduje tvorstvo, *nech oslavuje všetko bytie, * lebo archanjel s bázňou stojí pred Pannou * namiesto zármutku jej prináša: „Raduj sa!“. * Za milostivé milosrdenstvo vtelenia, Bože náš, sláva teba.
Malý vchod
K: Premúdrosť! Stojme úctivo!
Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.
K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.
Ľ: 1. prokimen, hl. 4.: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Verš: Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Gn 22, 1 – 18
Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: Abrahám! On odpovedal: Tu som. A on hovoril: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem. Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám. Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: Otče! On mu odvetil: Hľa, tu som, syn môj! A on mu povedal: Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu? Abrahám mu odvetil: Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj. A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: Abrahám, Abrahám! On odpovedal: Tu som. On mu povedal: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne. Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto Pán vidí, a tak sa ešte aj dnes hovorí: Na vŕšku Pán uvidí Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok –: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.
Ľ: 2. prokimen, hl 3.: Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil.
Verš: Dobroreč duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:
K: Premúdrosť. Stojme úctivo!
Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:
K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!
Ľud robí tri veľké poklony.
Prís 17,17 – 18,5
Priateľ miluje v každý čas, v súžení je z neho brat. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku. Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie. Ten, kto má skazené srdce, nenájde nič dobré a kto má vrtký jazyk, padne do zla. Kto splodil blázna, splodil ho na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosť. Veselé srdce slúži na zdravie, no zronený duch vysúša kosti. Bezbožník potajomky prijíma dar, aby poprekrúcal právne chodníky. Múdrosť sa zračí na výzore rozumného, oči blázna sa však pasú v zemskej končine. Bláznivý syn je svoju otcovi na mrzutosť a svojej rodičke na zármutok. Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť statočných je nesprávne. Kto drží jazyk za zubami, ten vie, čo je vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný. Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného. Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčil, všetkými prostriedkami vyvoláva spor. Rozumnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok. Kam príde bezbožný, tam sa dostaví aj opovrhnutie a spolu s hanbou príde potupa. Ako vody sú hlboké slová z mužských úst, sú sťa rozvodnený potok, ako prameň múdrosti. Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde. K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.
Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.
K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.
Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Všetci robia tri veľké poklony.
Ak je apoštol a evanjelium:
K: Vnímajme!
Ľ: Prokimen apoštola
K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!
Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)
Kňaz číta evanjelium.
K: spieva ekténiu: Prosme všetci...
Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.
Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.
Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.
Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.
K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...
K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:
Ľ: Otče náš...
K: Lebo tvoje je kráľovstvo...
Ľ: Amen.
K: Pokoj všetkým!
Ľ: I tvojmu duchu.
K: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľ: Pred tebou, Pane.
K: Milosťou, štedrosťou a láskou...
Ľ: Amen.
K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!
Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.
Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.
Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:
Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.
a spieva pričasten:
Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.
K: Pristúpte!
Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.
Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.
Po sv. prijímaní
K: Teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.
K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...
K: V pokoji sa rozíďme.
Ľ: V mene Pánovom.
K: Modlime sa k Pánovi.
Ľ: Pane, zmiluj sa.
K: Všemohúci vládca...
Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)
Žalm 33
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.
K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen.
K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
K: Kristus náš pravý Boh...
Ľ: Amen.