Deviata hodinka 31.3.
Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov.
(ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK ŽALM 83; v UTOROK A PIATOK ŽALM 84; v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU ŽALM 85.
Žalm 83
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Žalm 84
Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby.
Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy.
Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie.
Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev.
Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?
Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu
a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.
Žalm 85
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš.
Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam.
Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.
Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh.
Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde.
Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom.
Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky;
Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.
Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami.
No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný.
Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice.
Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.
A znova:
Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Žalm 77
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia,
nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy;
aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu.
Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli.
Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal.
Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val.
Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou.
Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu.
Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť.
Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu.
Proti Bohu reptali * a vraveli: “Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?”
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla * a potoky sa rozliali.
A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?”
Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc.
Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba.
Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov.
Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali.
Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach,
keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela.
Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky.
Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou.
Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali.
Ich srdcia neboli k nemu úprimné, * ani jeho zmluve neboli verní.
On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich.
Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali.
Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali Svätého Izraela.
Už nepamätali na jeho činy, * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej.
Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť.
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili.
Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy.
Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom.
Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým.
Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas.
Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti.
Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo.
A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica.
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy.
Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk.
Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Počul to Boh a rozhneval sa * a na Izraela veľmi zanevrel.
Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru.
Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť.
Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať.
Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený.
Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou.
Zavrhol stánok Jozefov, * ani Efraimov kmeň si nezvolil,
lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil.
A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem ktorú upevnil naveky.
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol,
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 78
Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.
Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých.
Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.
Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať.
Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?
Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.
Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia.
Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.
Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.
Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?”
Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.
Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.
A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane.
Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.
Žalm 79
Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.
Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť.
Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?
Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti.
Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech.
Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju.
Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.
Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami.
Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty.
Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?
Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver.
Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno.
Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Žalm 80
Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu.
Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru.
Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti.
Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho.
Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu:
“Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš.
V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.
Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael.
Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním.
Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa.
Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi.
Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.
Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky.
Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 81
Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd.
Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom?
Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.
Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…”
Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme.
I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.”
Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš.
Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.
Žalm 82
Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože,
lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.
Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.
Hovoria si: “Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.”
Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu:
stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru.
Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým.
Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon;
pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme.
S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,
ktorí povedali: * “Zaujmime dedične Božie pastviny!”
Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre,
ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory;
tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou.
Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane.
Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú.
Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.
Žalm 83
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Žalm 84
Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby.
Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy.
Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie.
Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev.
Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?
Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu
a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.
Sláva: I teraz:
Tropár, 6. hlas
Ty si o deviatej hodine * kvôli nám na tele smrť zakúsil; * umŕtvi zmýšľanie nášho tela * a zachráň nás, Kriste Bože.
Verš: K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; * podľa tvojho slova daj mi chápavosť.
Ty si o deviatej hodine * kvôli nám na tele smrť zakúsil; * umŕtvi zmýšľanie nášho tela * a zachráň nás, Kriste Bože.
Verš: Nech dôjde k tebe moja žiadosť; * vysloboď ma, ako si prisľúbil.
Ty si o deviatej hodine * kvôli nám na tele smrť zakúsil; * umŕtvi zmýšľanie nášho tela * a zachráň nás, Kriste Bože.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen, bohorodičník:
Kvôli nám, Dobrý, si sa narodil z Panny a pretrpel si ukrižovanie, * smrťou si rozvrátil smrť a zjavil si vzkriesenie ako Boh. * Neprehliadni tých, ktorých si stvoril svojou rukou. * Prejav svoju lásku k človeku, Milosrdný, * prijmi Bohorodičku, ktorá ťa porodila a modlí sa za nás, * zachráň, Záchranca náš, skormútený ľud.
Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť, * a nezrušuj svoju zmluvu! * A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo * pre Abraháma, svojho miláčika, * pre Izáka, svojho sluhu, * a pre Izraela, svojho svätca.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Tropáre, 8. hlas
Keď zločinec videl visieť na kríži pôvodcu života, hovoril: * Keby ten, ktorý je ukrižovaný s nami, nebol Boh vtelený, * Slnko by svoje lúče neukrylo * ani zem by sa s chvením netriasla. * Ty však, Pane, ktorý všetko znášaš, * spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
Medzi dvoma zločincami * objavil sa tvoj kríž ako váhy spravodlivosti: * Prvého pre ťarchu rúhania zniesli do podsvetia, * druhého odľahčili od prehrešení * a priviedli k poznaniu náuky od prehrešení, * a priviedli k poznaniu náuky o Bohu. * Kriste Bože, sláva tebe.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Keď teba, Baránka, Pastiera a Spasiteľa sveta, * videla na kríži tvoja Rodička, v slzách volala: * Svet sa raduje, lebo prijíma vyslobodenie, * ale moje vnútro horí, lebo vidí tvoje ukrižovanie, * ktoré znášaš za všetkých, môj Syn a môj Boh.
Pane, zmiluj sa. (40x)
V každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.)**
Amen.
Modlitba svätého Efréma Sýrskeho
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Potom nasleduje táto modlitba svätého Bazila Veľkého:
Vládca, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, bol si trpezlivý k našim hriechom a priviedol si nás až k tejto hodine, v ktorej si visel na životodarnom dreve, rozumnému zločincovi si pripravil vstup do raja a smrťou si zničil smrť. Očisť nás, svojich hriešnych a nehodných služobníkov, lebo sme zhrešili, konali neprávosti a nie sme hodní pozdvihnúť svoje oči a vzhliadnuť do nebeských výšin; lebo sme opustili cestu tvojej spravodlivosti a chodili sme podľa vôle svojich sŕdc. Prosíme však tvoju nesmiernu dobrotu: Ušetri nás, Pane, pre svoje veľké milosrdenstvo a zachráň nás pre svoje sväté meno, lebo v márnosti sa pominuli naše dni. Vytrhni nás z rúk protivníka, odpusť nám naše hriechy a umŕtvi naše telesné zmýšľanie, aby sme odložili starého človeka, obliekli si nového a žili pre teba, nášho Vládcu a Dobrodinca, a takto, nasledujúc tvoje prikázania, dosiahli večný pokoj, v ktorom je príbytok tých, čo sa veselia. Lebo ty si naozaj pravá veselosť a radosť tých, ktorí ťa milujú, Kriste, Bože náš, a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím Otcom, ktorý nemá počiatku, a s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.**
Amen.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.**
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.**
Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj.**
Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.
