Parémia na 6 hodinke
Iz 26,21 - 27,9 Hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých. V ten deň Pán potresce svojím tvrdým, veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada, a zabije draka, ktorý je v mori. V ten deň bude vinica vínorodá, ospevujte ju! Ja, Pán, ju strážim, každú chvíľu ju polievam; aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju chránim. Hnev neprechovávam. Keby bolo tŕnie a bodľačie, bojovne by som zakročil a spálil by som ho zaraz, alebo nech sa chopí mojej ochrany, uzavrie mier so mnou, mier uzavrie so mnou. V budúcnosti Jakub zakorení, kvitnúť bude a pučať Izrael a naplní tvár zeme úrodou. Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov? Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov? Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil, zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra. Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech, keď urobí všetky oltárne kamene podobnými rozdrvenému vápencu. Nevstanú viac ašery a chamány.
Parémie na VPD
Gn 9,18 - 10,1 Noemovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. Cham, Kanaánov otec, uvidel nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, povedal: „Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“ Potom pokračoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Semov, a Kanaán nech je jeho sluhom! Nech Boh rozvetví Jafeta a nech býva pod Semovými stanmi a Kanaán nech je jeho sluhom!“ Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel. Toto je rodokmeň Noemových synov, Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia.
Prís 12,23 - 13,9 Rozvážny človek tají, čo vie, zo srdca pochábľov však hlúposť vykríka. Ruka robotných ľudí bude vládnuť, robotovať však bude ruka lenivá. Nepokoj v srdci stláča človeka, láskavé slovo ho však rozveseľuje. Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu, lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia. Lenivec si neupečie svoj úlovok, ale usilovnosť človeka je vzácnym imaním. Život je na chodníku spravodlivosti, k smrti však vedie cesta zmýlená. Múdry syn sa rád podrobuje otcovej disciplíne, posmievač zasa nedbá na hromovanie. Dobrý smie požívať z ovocia spravodlivosti, vierolomníci však bažia po násilenstve. Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života, kto však rozdrapuje svoje pery, tomu hrozí pohroma. Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných, baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí. Spravodlivému sa hnusí činnosť nečestná, bezbožný sa však uvrhuje do hanby a potupy. Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty, bohaprázdnosť však povaľuje toho, kto sa dopúšťa hriechu. Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho, iný sa robí chudobným, a vládne veľkým majetkom. Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve, bedár však nepočúva vyhrážky. Svetlo spravodlivých veselo plápolá, zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.