Liturgia vopred posvätených darov 17.3.

K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Veľká ekténia

Ľud sa modlí 18. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.

1. antifóna:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosťpohŕdania

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

2. antifóna:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Ked odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No ked sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hla, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

3. antifóna:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pan zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdyju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“

Žalm 132

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,

čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

hl. 6.: Kriste Bože, Život všetkých, * povýšený na drevo Kríža, * oživ moju dušu ubitú hriechmi. * Nedovoľ, dobrý Pastier, * aby navždy zahynula tvoja ovečka. * Pohrdla tvojimi prikázaniami. * Svojím jednaním stratila bohatstvo bezhriešnosti, * ktoré si jej daroval. * Žila ako márnotratný syn * a všetko premrhala. * Pošpinila sa nečistými hriechmi. * Ale ty, nekonečne milosrdný, * uveď ju na cestu pokánia a obnovy.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Kriste Bože, Život všetkých, * povýšený na drevo Kríža, * oživ moju dušu ubitú hriechmi. * Nedovoľ, dobrý Pastier, * aby navždy zahynula tvoja ovečka. * Pohrdla tvojimi prikázaniami. * Svojím jednaním stratila bohatstvo bezhriešnosti, * ktoré si jej daroval. * Žila ako márnotratný syn * a všetko premrhala. * Pošpinila sa nečistými hriechmi. * Ale ty, nekonečne milosrdný, * uveď ju na cestu pokánia a obnovy.

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Nezriekli sa ťa, Pane, tvoji mučeníci, * ani sa neodklonili od tvojich prikázaní. * Preto pre ich modlitby * zmiluj sa nad nami.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

(5. hlas, podoben Rádujsja póstnikov:)

Spasiteľ, ty si opravdivá Sladkosť. * Drevom si osladil trpké vody Meríby, * bol to preobraz tvojho božského Kríža. * Dovolil si, aby ťa naň pribili a dali ochutnať žlč. * I tvoje rebrá prebodli a svetu vytiekla voda spásy, * aby obnovila zemskú prírodu. * Preto oslavujeme tvoju nevýslovnú silu a prosíme: * „V tomto pôstnom čase * naplň nás, Pane, úctivou bázňou. * Odpusť nám hriechy a udeľ veľkú milosť.“

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

Večné Slovo, dalo si sa pribiť na kríž, * aby si zhromaždilo všetkých, * ktorí sa od teba ďaleko vzdialili. * Povznes aj moje myšlienky od hriešnych žiadostí * a ozdob ma všetkými čnosťami * a naplň moje srdce čo najväčšou úctou k tebe. * Naplň moju dušu dokonalou láskou, * aby ma zbavila telesných rozkoší. * Chcem sa ti v týchto dňoch zapáčiť vrúcnou modlitbou a pobožnosťami, * aby som mohol uzrieť radostný deň tvojho vzkriesenia * a dostať veľké milosti.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

(1. hlas, podoben Óblak ťá svítlyj:)

Už končíme tretí týždeň pôstu, Kriste Bože, * dožič nám uzrieť drevo tvojho kríža, * aby sme sa mu mohli pokorne klaňať. * Pomôž nám, aby sme mohli tvoju veľkosť dôstojne ospevovať a velebiť * i tvoje utrpenie, * aby sme čistí dospeli k tvojmu slávnemu a svätému vzkrieseniu, * k tajuplnej Pasche, * skrze ktorú Adam znova vošiel do raja.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

(6. hlas, podoben Vse otložše:)

Prijal si plnosť kňazskej dôstojnosti, Cyril. * Stal si sa nositeľom Boha. * Božské poznanie ťa naplnilo Duchom Svätým. * Vždy si radostne vstupoval do svätyne svätých, * ožiarený tajomným Božím svetlom, * a konal si vznešenú obetu. * Vyznamenal si sa ako opravdivý veľkňaz, ** ktorý oroduje za naše duše.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Prijal si plnosť kňazskej dôstojnosti, Cyril. * Stal si sa nositeľom Boha. * Božské poznanie ťa naplnilo Duchom Svätým. * Vždy si radostne vstupoval do svätyne svätých, * ožiarený tajomným Božím svetlom, * a konal si vznešenú obetu. * Vyznamenal si sa ako opravdivý veľkňaz, ** ktorý oroduje za naše duše.

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Tvoj život sa preslávil krásnymi skutkami. * Verných si posilňoval, * temnotu lesti rozptyľoval. * Bol si jasným slnkom, preblažený arcipastier Cyril. * Teraz prebývaš tam, kde žiari večné Svetlo, * lebo z milosti Ducha Svätého bol si synom Svetla. * Preto s láskou a úctou slávime tvoj požehnaný sviatok, ** lebo si hoden večnej pamiatky.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Otče múdry a slávny, * tvoja jasná myseľ bola vždy obrátená k Bohu * a upevnená vierou. * V slabom smrteľnom tele pochopil si cenu nesmrteľnosti. * Osvojil si si dobré skutky anjelov. * Ozdobený čnosťami bol si bez zlej telesnej žiadostivosti. * Otče, múdry veľkňaz, jasné svetlo Cirkvi, * prihováraj sa za nás všetkých, ** ktorí s láskou uctievame tvoju svätú pamiatku.

Sláva i teraz, 6. hlas

Raduj sa, splnenie zákona. * Raduj sa, chrám Svätej Trojice, * nesmrteľná nevesta Svätého Ducha. * Raduj sa, božský trón vládcu vesmíru. * Raduj sa, oheň duchovný, * Ty si na rukách nosila večné slnko. * Ty si nový raj, záhrada zatvorená, * nádherná hodovná Božia sieň, * holubica nepoškvrnená, * prestol Boha najvyššieho, * služobnica Pánova, * teba zatienil Svätý Duch.

Malý vchod

K: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.

Prokimen, 6. hlas: Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek.

Verš: Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň.

Čítanie z knihy Genezis (7,11 – 8,3)

V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. A práve v ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy je ho synov s nimi. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu – všetky operence a okrídlence – vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku. I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní. Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo.

Prokimen, 7. hlas: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam.

Verš: V tieni tvojich krídel nachodím útočište.

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

K: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Čítanie z Knihy prísloví (10,1 – 22)

Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi. Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých. Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje. Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný, kto drichme cez žatvu, je na hanbu. Na hlavu spravodlivého (sa hrnie) hojné požehnanie Pánovo, lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie. Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, lež meno bezbožných spráchnivie. Kto má múdre srdce, dá si povedať, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí. Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie. Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky. Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil. Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa – to skaza vzápätí. Majetnosť boháča je preň pevným mestom, postrachom núdznych je ich chudoba. Zárobok spravodlivého (je na osoh jeho) životu, dôchodok koristníka (je mu) na skazu. Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia, ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva. Statočné pery zakrývajú nenávisť, ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ. Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný. Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého, no srdce bezbožných nestojí za nič. Pery spravodlivého občerstvujú mnohých, blázni však hynú nedostatkom rozumu. Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Všetci robia tri veľké poklony.

Ak je apoštol a evanjelium:

K: Vnímajme!

Ľ: Prokimen apoštola

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)

Kňaz číta evanjelium.

K: spieva ekténiu: Prosme všetci...

Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.

Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.

Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.

K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...

K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľ: Otče náš...

K: Lebo tvoje je kráľovstvo...

Ľ: Amen.

K: Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľ: Pred tebou, Pane.

K: Milosťou, štedrosťou a láskou...

Ľ: Amen.

K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

a spieva pričasten:

Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: Pristúpte!

Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.

Po sv. prijímaní

K: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...

K: V pokoji sa rozíďme.

Ľ: V mene Pánovom.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Všemohúci vládca...

Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

K: Kristus náš pravý Boh...

Ľ: Amen.