Liturgia vopred posvätených darov 3.3.
K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;
a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.
Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Veľká ekténia
Ľud sa modlí 18. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.
1. antifóna:
Žalm 119
K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.
Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.
Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?
Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.
Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.
Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.
Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.
Žalm 120
Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?
Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.
Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.
Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.
Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.
Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.
Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.
Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.
Žalm 121
Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“
Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.
Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.
Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.
Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“
Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.
Žalm 122
Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.
Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,
tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosťpohŕdania
lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Žalm 123
Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,
keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,
vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.
Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.
Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.
Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.
Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.
Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Malá ekténia
2. antifóna:
Žalm 124
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.
Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.
Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.
Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.
Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!
Žalm 125
Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.
Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.
Ked odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.
No ked sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.
Žalm 126
Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.
Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
Hla, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.
Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.
Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
Žalm 127
Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.
Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,
aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!
Žalm 128
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.
Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.
Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.
Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.
Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.
Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.
A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Malá ekténia
3. antifóna:
Žalm 129
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?
Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.
Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo
moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.
Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130
Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené.
Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.
Žalm 131
Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia
kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Dávidovi sa Pan zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdyju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:
To je miesto môjho odpočinku naveky * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“
Žalm 132
Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,
čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.
Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.
Žalm 133
Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.
Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)
Malá ekténia
Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.
Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.
4. hlas
Ak chceme mať účasť na tej božskej Pasche, * ktorá prichádza zo Siona a nie z Egypta, * potom prostredníctvom pokánia odhoďme kvas hriechu. * Podkášme svoje bedrá umŕtvovaním telesných rozkoší. * Ozdobme svoje nohy obuvou, * ktorá nás chráni od zlých skutkov. * Oprime sa o žezlo viery. * Nenasledujme nepriateľov Kristovho kríža, * ktorým brucho sa stalo bohom. * Nasledujme Spasiteľa našich duší, * ktorý nám dal pôst ako zbraň proti satanovi.
Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.
Ak chceme mať účasť na tej božskej Pasche, * ktorá prichádza zo Siona a nie z Egypta, * potom prostredníctvom pokánia odhoďme kvas hriechu. * Podkášme svoje bedrá umŕtvovaním telesných rozkoší. * Ozdobme svoje nohy obuvou, * ktorá nás chráni od zlých skutkov. * Oprime sa o žezlo viery. * Nenasledujme nepriateľov Kristovho kríža, * ktorým brucho sa stalo bohom. * Nasledujme Spasiteľa našich duší, * ktorý nám dal pôst ako zbraň proti satanovi.
Verš: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.
Ako vás máme nazývať, svätí? * Cherubínmi? Lebo na vás spočíval Kristus. * Či serafínmi? Veď ho ustavične oslavujete. * Či azda anjelmi? Lebo ste pohrdli svojím telom. * Ste azda silami, Lebo robíte divy. * Máte veľa titulov, * ale ešte viac Božích darov. * Modlite sa za spásu našich duší.
Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.
(2. hlas) Môj Kriste, keď si visel na kríži, * zatemnil si slnko, ale veriacim si rozsvietil pravé svetlo, * ktoré im prinieslo odpustenie. * Osvieť aj nás, ktorí sme zaslepení úkladmi nepriateľa, * pomôž nám kráčať vo svetle tvojich prikázaní, * aby sme tak očistení * dočkali sa spasiteľného svetla tvojho vzkriesenia.
Verš: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.
Kriste Spasiteľu, * visel si na kríži ako hrozno na viniči. * Všetky končiny zeme si napojil vínom nesmrteľnosti. * Preto k tebe volám: * „Moja duša je znečistená odporným hriechom. * Daj sa mi, Spasiteľ, napiť sladkého vína opravdivého pokánia * a pomôž mi teraz v pôste varovať sa zlých náruživostí, * lebo si dobrý a láskyplný.“
Verš: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.
Veľká je moc tvojho kríža. * On Cirkvi daroval ovocie zdržanlivosti, * ktorá dokonale vykorenila výhonky Adamovho poklesku v raji. * Adamova žiadostivosť priniesla smrť ľuďom. * Kríž však prináša svetu večnú nesmrteľnosť. * Ako z akejsi novej rajskej studnice vyteká tvoja krv, darujúca život. * Spolu s ňou aj voda , čo všetko oživuje. * Svojím krížom oslaď nám pôstný pokrm, Bože Izraela, * ktorý si plný milosrdenstva.
Verš: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.
(8. hlas, podoben M**učenicy Hospódni:**) Dôstojný a čestný svietnik, * nositeľ Božieho svetla, * nedal sa utlmiť pôžitkami života. * Pán, veľký priateľ človeka, * úžasnými zázrakmi vysoko ho vyzdvihol. * Na jeho príhovor, Kriste, ** obdaruj svoj ľud hojnými milosťami.
Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Dôstojný a čestný svietnik, * nositeľ Božieho svetla, * nedal sa utlmiť pôžitkami života. * Pán, veľký priateľ človeka, * úžasnými zázrakmi vysoko ho vyzdvihol. * Na jeho príhovor, Kriste, ** obdaruj svoj ľud hojnými milosťami.
Verš: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.
Prepodobný otec Gerasim, * položil si na pluh svoju ruku. * Len pre Boha si pracoval * a späť si sa neobzeral. * Vždy si mal na mysli Kristovo kráľovstvo, * slávu svojho Boha, ktorý sa stal človekom, ** aby spasil naše duše.
Verš: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.
Slabou loďkou svojho tela nesený, * tichým vánkom milosti poháňaný, * ľahko si prešiel rozbúreným morom života. * Naozaj si bol plný múdrosti. * Predal si pozemské bohatstvo, * aby si kúpil drahocennú perlu nebeskú. * Našiel si ju a starostlivo opatroval, ** a radoval sa z jej božskej krásy.
Sláva i teraz, 8. hlas
Moje myšlienky sú nečisté a pery lživé. * Všetky moje skutky poškvrnené. * Čo len urobím, ja biedny? * Ako sa odvážim predstúpiť pred Sudcu? * Panenská vládkyňa, upros svojho Syna, * môjho Stvoriteľa a Pána, * aby mi udelil ducha kajúcnosti, ** lebo on jediný je plný milosrdenstva.
Malý vchod
K: Premúdrosť! Stojme úctivo!
Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.
K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.
Prokimen, 4. hlas: Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril.
Verš: Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
Čítanie z knihy Genezis (2,4 – 19)
Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené. V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat). I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš. Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ Keď Pán, Boh utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno.
(Spieva sa hneď po prvom čítaní.)
Prokimen, 4. hlas: Chráň ma Pane, ako zrenicu oka.
Verš: Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť.
Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:
K: Premúdrosť. Stojme úctivo!
Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:
K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!
Ľud robí tri veľké poklony.
Čítanie z Knihy prísloví (3,1 – 18)
Syn môj, nezabudni moju náuku a tvoje srdce nech sa pridržiava mojich príkazov, bo predĺžia (ti) dni a roky života a prinesú ti hojnosť pokoja. Láska a vernosť nech ťa (nikdy) neopúšťajú! Priviaž si (moje prikázania) na hrdlo, napíš ich na tabuľu svojho srdca! Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú pred Bohom i pred ľuďmi. Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky. Nezdaj sa múdrym sebe samému. Boj sa Pána a vyhýbaj sa zlu! (To) bude (zachovávať) tvoje telo pri zdraví a tvoje kosti vzpružovať. Cti Pána svojím majetkom a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody a naplnia sa zbožím tvoje stodoly a tvoje lisy budú muštom pretekať. Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa cúdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie, lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád. Blažený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť! Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato. Je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti. Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici, bohatstvo a slávu v svojej ľavici. Jej cesty (sú) cesty krásy a (na) jej chodníkoch (je plno) pokoja. Je stromom života pre tých, čo ju chytili, a tí, čo sa jej držia, sú blažení.
K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.
Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.
K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.
Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.
Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Všetci robia tri veľké poklony.
Ak je apoštol a evanjelium:
K: Vnímajme!
Ľ: Prokimen apoštola
K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!
Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)
Kňaz číta evanjelium.
K: spieva ekténiu: Prosme všetci...
Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.
Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.
Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.
Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.
K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...
K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:
Ľ: Otče náš...
K: Lebo tvoje je kráľovstvo...
Ľ: Amen.
K: Pokoj všetkým!
Ľ: I tvojmu duchu.
K: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľ: Pred tebou, Pane.
K: Milosťou, štedrosťou a láskou...
Ľ: Amen.
K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!
Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.
Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.
Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:
Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.
a spieva pričasten:
Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.
K: Pristúpte!
Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.
Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.
Po sv. prijímaní
K: Teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.
K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...
K: V pokoji sa rozíďme.
Ľ: V mene Pánovom.
K: Modlime sa k Pánovi.
Ľ: Pane, zmiluj sa.
K: Všemohúci vládca...
Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)
Žalm 33
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.
K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľ: Amen.
K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
K: Kristus náš pravý Boh...
Ľ: Amen.