Šiesta hodinka 1.3.

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK ŽALM 53; v UTOROK A PIATOK ŽALM 54; v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU ŽALM 90.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno a svojou mocou obráň moje právo. * Bože, vyslyš moju modlitbu a vypočuj slová mojich úst.

Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach.

Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán. * Na mojich protivníkov obráť nešťastie a rozpráš ich, veď si verný.

S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma.

Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.

Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky.

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady

a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom.

Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.

Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy.

Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.

Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom,

nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne,

ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne.

Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň.

Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš.

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim.

Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia

a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry * obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér

obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky.

A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa.

Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi;

priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších.

Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.”

Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.”

Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím.

Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku.

Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici.

Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný.

Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka.

Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.

Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše.

Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne.

Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;

zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný * a moje srdce je vo mne ranené.

Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku.

Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja.

Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou.

Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil.

Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj;

nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje.

Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť.

Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov,

lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva: I teraz:

Tropár, 6. hlas

Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.

Verš: Čuj, Bože, moju modlitbu, * pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj.

Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.

Verš: Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.

Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen, bohorodičník:

Keďže nemáme dostatok odvahy pre množstvo našich hriechov, * ty, Bohorodička Panna, pros toho, ktorý sa z teba narodil, * veď mnoho zmôže modlitba Matky k Vládcovej dobrosrdečnosti. * Neprehliadni modlitby hriešnych, Prečistá, * lebo ten, ktorý sa rozhodol aj trpieť za nás, * je milosrdný a má moc zachrániť.

Tropár proroctva, 1. hlas Sme akoby hosťami na zemi * podobajúc sa všetkým našim predkom. * Krátky čas nášho života uchráň, Spasiteľu náš, od hriechu, * a zmiluj sa nad nami, veď miluješ ľudí. Sláva i teraz, 1. hlas Sme akoby hosťami na zemi * podobajúc sa všetkým našim predkom. * Krátky čas nášho života uchráň, Spasiteľu náš, od hriechu, * a zmiluj sa nad nami, veď miluješ ľudí. Prokimen, 4. hlas: Počúvaj hlas mojej prosby, * Kráľu môj a Bože môj. Verš: Počuj moje slová, Pane, vyslyš moje volanie. Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (1,19 – 2,3) Toto hovorí Pán: Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove.“ Ako sa len stalo neviestkou mesto verné, plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala, teraz však vrahovia! Tvoje striebro ostalo troskou, tvoje víno je skazené vodou. Tvoje kniežatá – hľa, vzbúrenci a spoločníci zlodejov, každý má rád dary, ženie sa za odmenami, sirote k právu nepomôžu a žaloba vdovy k nim nedôjde. Preto hovorí Pán, Jahve zástupov, Mocný Izraela: „Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch. Obrátim na teba svoju ruku, vylúčim sťa lúhom tvoju trosku a odstránim všetko tvoje olovo. Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti a tvojich poradcov ako voľakedy. Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých, verným mestom. Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou. Záhuba hriešnikom a zločincom tiež! Čo opustia Boha, tí zahynú. Budete sa pýriť pre terebinty, ktoré ste ľúbili, a hanbiť sa pre záhrady, na ktorých ste lipli! Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá, a ako záhrada, ktorá nemá vody. Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou, oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik.“ Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme. Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. Prídu mnohé kmene a povedia: Hor sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Prokimen, 4. hlas: Pane, netrestaj ma * vo svojom hneve. Verš: Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo trpím v chorobe.

Pane, príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, * lebo sme veľmi úbohí. * Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, * a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropáre, 2. hlas:

Vykonal si spásu uprostred zeme, Kriste Bože, * keď si rozpäl svoje prečisté ruky na kríži, * a tak si zhromaždil všetky národy, * ktoré ti volajú: Pane, sláva tebe.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Klaniame sa tvojmu prečistému obrazu, Dobrotivý, * prosiac odpustenie našich prehrešení, Kriste Bože. * Veď ty si dobrovoľne dovolil pribiť svoje telo na kríž, * aby si vyslobodil svoje stvorenie z otroctva nepriateľa. * Preto ti vďačne spievame: * „Spasiteľ náš, všetko si naplnil radosťou, keď si prišiel spasiť svet.“

Ak je pondelok, utorok alebo štvrtok:

I teraz:

Bohorodička, ty si prameň milosrdenstva, * urob nás hodnými tvojho súcitu, * pozri na hriešny ľud, a tak ako vždy, prejav svoju silu, veď v teba dúfame. * Raduj sa, spievame, ako kedysi Gabriel, veľvojvodca beztelesných síl.

Ak je streda alebo piatok:

I teraz:

Preslávna si, panenská Bohorodička, preto ťa ospevujeme, * veď kríž tvojho Syna premohol peklo a smrť navždy zničil, * nás mŕtvych vzkriesil a život nám daroval, * znova nás uviedol do strateného raja. * Preto dobrorečíme Kristovi a chválospevom ho oslavujeme * ako všemohúceho Boha, plného milosrdenstva.

Pane, zmiluj sa. (40x)

V každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov.

Amen.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

V mene Pánovom požehnaj, otče.

Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.**

Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)

Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)

Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.

Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.

Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Potom nasleduje táto modlitba:

Bože a Pane mocností, Tvorca celého sveta, pre milosrdenstvo tvojej nenapodobiteľnej veľkodušnosti si zoslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby zachránil náš rod. Úctyhodným Krížom si roztrhal dlžobný úpis našich hriechov, a tak si zvíťazil nad kniežatstvami a mocnosťami temnoty. Ty sám, Vládca, milujúci človeka, prijmi aj tieto ďakovné a prosebné modlitby nás hriešnych, osloboď nás od každého zhubného a temného prehrešenia a od všetkých viditeľných i neviditeľných nepriateľov, ktorí sa nám usilujú ublížiť. Prikovaj naše telá k bázni pred tebou a neodkloň naše srdcia k zlým slovám alebo myšlienkam, ale tvojou láskou zraň naše duše. Nech k tebe ustavične vzhliadame a nech nás vedie tvoje svetlo, aby sme pozerali na teba, neprístupné a večné svetlo a vzdávali tak neprestajnú chválu a vďaku tebe, Otcovi, ktorý nemá počiatku, spolu s tvojím jednorodeným Synom i s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. A**men.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.**

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.**

Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj.**

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.