Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je v ňom pohoršenie. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči. Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. Píšem vám, otcovia: Spoznali ste toho, ktorý je od počiatku. Píšem vám, mládenci: Premohli ste Zlého. Napísal som vám, deti: Spoznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Spoznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého. Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani pýšenie sa spôsobom života, nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pomíňa, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.