Svätá mučenica Agáta
Roky života: 235?-251
Význam mena: dobrá, čnostná (gr.)
Emblém: ľalia, palma
Patrónka hasičov, Catanie, Republiky San Marino
Úcta k sv. Agáte je veľmi živá už oddávna, od staroveku. Napriek tomu nemáme o nej dosť hodnoverných správ. Jestvuje síce tzv. Passio s. Agathae (Umučenie sv. Agáty), no jeho vznik sa datuje do 5. storočia, čo je asi 200 rokov od jej smrti. Preto nie všetky údaje sú presné.
Agáta žila v prvej polovici 3. storočia. Podľa legendy sa narodila v Catanii na Sicílii v zámožnej a nábožnej rodine okolo roku 235. Vychovávali ju zodpovedne a v bázni pred Bohom. Keďže bola krásna a bohatá, o nápadníkov nebola núdza. Zapáčila sa cisárskemu námestníkovi Quintiniánovi, ktorý prišiel do Catanie, aby bojoval proti kresťanom. Snažil sa ju prinútiť, aby s ním uzavrela manželstvo. No Agáta nesúhlasila. Dal ju na „prevýchovu“ k nemravným ženám. No ani to nepomohlo. Agáta sa zachovala čistá. Nato ju dal Quintinán natiahnuť na škripec a ukrutne ju mučil. Neľudský tyran jej dal odrezať prsia. Potom ju hodil do väzenia. Nedovolil nikomu, aby jej obviazali rany. Podľa legendy sa jej zjavil sv. Peter, ktorý jej rany zahojil. Na druhý deň, keď Agáta znovu nepristúpila na požiadavky pohana, dal ju obnažiť a jej telo trhať, váľať po črepinách a po žeravom uhlí. Pri tomto mučení Agáta zomrela. Stalo sa to pravdepodobne 5. februára 251. Jej telesné pozostatky sa nachádzajú v Catanii. Pápež sv. Damaz zložil na jej počesť hymnus a jej meno sa dostalo aj do Rímskeho kánona.
Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/agata-panna-a-mucenica /
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pastier“.
Svätý Ján apoštol a evanjelista ustanovil Bukola za biskupa v Smyrne. Nie je zrejmé, či sa tak stal prvým biskupom tohto mesta, alebo bol nástupcom istého Stratea. Bukol sa priatelil s Polykarpom, žiakom apoštola Jána.
Bukol ustanovil Polykarpa za kňaza. Keď okolo roku 100 Bukol zomrel, Polykarp sa postaral o pohrebné obrady a stal sa aj jeho nástupcom na biskupskom stolci v Smyrne.
Zdroj: www.grkatba.sk
Na deň 6. februára, pripadá liturgická pamiatka prepodobného Bukola.
Pochádzal zo Smyrny, ktorá sa považuje za jedno z najstarších a najvýznamnejších miest Malej Ázie, dnešného Turecka. Od mladosti vynikal dobrotou a miernosťou, preto ho svätý apoštol Ján Teológ, obľúbený Kristov apoštol, ustanovil za biskupa v jeho rodisku. Bukol, preniknutý Svätým Duchom, urobil pre tamojšiu kresťanskú komunitu veľa dobrého. Mnohých pohanov priviedol k viere v jediného Boha a prostredníctvom svätých tajomstiev krstu, myropomazania a Eucharistie ich urobil synmi svetla. Okrem toho vrúcnymi a neprestajnými modlitbami ochraňoval ľud pred útokom diabla. Krátko pred svojou telesnou smrťou, ktorá nastala okolo roka 100, odovzdal svoje duchovné stádo Polykarpovi, ktorého tiež oslavujeme ako svätého (23. februára). Na mieste jeho pochovania čoskoro vyrástla myrta, vďaka ktorej mnohí nadobúdali uzdravenia.
Niekto by mohol povedať: „V živote svätého Bukola nevidím nič mimoriadne, nijaké zázraky, nijaké zvláštne divy.“ A naozaj, počas života na tejto zemi neurobil Bukol nič zarážajúce, iba žil v plnej oddanosti Kristovi. A predsa ho oslavujeme ako svätca. Možno dokonca máme svätého Bukola vo svojom liturgickom kalendári práve preto, aby sme si uvedomili, že svätosť nespočíva v konaní zázrakov, ale v „obyčajnej“ každodennej vernosti Božiemu zákonu a povolaniu, ktoré sme dostali od Krista.
Zdroj: Slovo 2008, č. 3.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš