Sviatok Bohozjavenia Pána nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista

6. januára slávi Gréckokatolícka cirkev sviatok Bohozjavenia Pána. Augustín vo 4. storočí napísal, že sviatok Bohozjavenia pochádza z východnej cirkvi. Ján Kasianus, Augustínov súčasník, pre cirkev v Egypte dosvedčuje, že tento východný sviatok má dvojitý obsah: Pánov krst a jeho telesné narodenie. Cyperský metropolita Epifanios Salamis (ca. 310–320 – 403) menuje pre dnešný sviatok motívy Narodenia, Príchodu troch mudrcov, ako aj svadby v Káne Galilejskej. Pútnička Aetheria zasa pre Jeruzalemskú cirkev uvádza Narodenie Pána ako jediný obsah Bohozjavenia. Takisto opisujú dnešný sviatok aj Efrém Sýrsky a do roku 386, aj Ján Zlatoústy. Keď sa už koncom 4. storočia rímsky sviatok Narodenia Pána, slávený 25. decembra, rozšíril z Antiochie na celý východ, došlo k rozdeleniu motívov pôvodnej oslavy. Oslava Narodenia Pána a príchodu Troch mudrcov sa začala sláviť 25. decembra, kým Oslava Ježišovho krstu ostala 6. januára. Často spomínaná hypotéza vidí pôvod dnešného sviatku Bohozjavenia v transformácii pohanského sviatku z Alexandrie, ktorý sa slávil v noci z 5. na 6. januára. Tento pohanský sviatok si pripomínal stelesnenie termínu času a večnosti, božstva Aiona, z panny Kore. Takisto pohanský sviatok Dionýzovho zázraku zo 6. januára, pri ktorom sa voda premenila na víno, viedol v kresťanstve k spomienke na Zázrak v Káne Galilejskej a Pánovho krstu, najmä v oblasti Cypru. Posvätenie vody v predvečer sviatku počas vigílie tvorí vo východných cirkvách pevnú súčasť liturgie Bohozjavenia. Svoj pôvod má v oslave Ježišovho krstu.