Jozef prijal svoju manželku (Mt 1, 24b).
Čítanie z komentára Ruperta de Deutz na evanjelium podľa Matúša (I, 1, 20):
Jozef sa bál vziať si Máriu za manželku. Nechcel ju zavrhnúť, ale chcel ju prepustiť v tajnosti. A akýmže spôsobom by ju tento spravodlivý Jozef mal potajomky prepustiť potom, čo by si ju bol vzal za manželku, ak nie tak, žeby sám odišiel do cudzej krajiny, ako to urobil Dávid (porov. 1 Sam 19, 11-18) a ako urobili aj mnohí ďalší kvôli nepriaznivej situácii? Ba čo viac, v tejto situácii a za takých okolností si zaslúžil veľmi vhodne, aby bol nazvaný synom Dávida, keď ho anjel oslovil slovami: Jozef, syn Dávidov, lebo mal tú istú vieru, ako aj jeho otec Dávid. Najprv totiž uveril tomu, čo predtým nikto ani nechyroval: a síce, že tá, čo počala, je panna. Po druhé, uveril slovám anjela, že to, čo sa v nej počalo, je zo Svätého Ducha. Tieto anjelove slová, ktoré Jozef prijal vo sne, sú naplnením prisľúbenia či prísahy, vo viere, pre ktorú bol Dávid uznaný za verného a vďaka ktorej bol Abrahám ospravodlivený a nazvaný Božím priateľom. Tak aj Jozef, až doteraz spravodlivý (Mt 1, 20), odteraz však najspravodlivejší, ihneď uveril a správal sa veľmi ohľaduplne voči Deve.
Stichiry, 8. hlas:
Takto hovorí Jozef k Panne: * „Mária, ako to, že čakáš dieťa? * Nechápem to a veľmi sa divím! * Najskôr ťa si prepustím. * Mária, čo to na tebe vidím? * Za česť mi dávaš pohanu? * Za radosť, úzkosti? * Namiesto toho, aby som sa tebou chválil, úplne si ma pokorila. * Nevládzem už počúvať sťažnosti ľudí, * lebo z Pánovho chrámu som ťa prijal nepoškvrnenú, * a teraz vidím, že čakáš dieťa!“
Sláva: 3. hlas:
Jozef, povedz nám, ako si prijal Pannu, * ktorú teraz sprevádzaš do Betlehema? * „Ja som skúmal spisy prorokov“, hovorí Jozef, * „a keď som prijal zvesť od anjela, * uveril som, že Mária porodí Boha. * Jemu sa prídu pokloniť mudrci z Východu * a prinesú kráľovské dary.“ * Pane, ty si sa stal človekom kvôli nám, sláva tebe!
I teraz: 2. hlas:
Panna, keď sa Jozef na ceste do Betlehema veľmi trápil, * prehovorila si k nemu: * „Prečo sa trápiš a si smutný, * keď vidíš na mne veľké Božie tajomstvo? * Odlož svoj strach, lebo bude všetko podľa Pánovej vôle. * Boh zostupuje na zem medzi nás * a v mojom živote prijal ľudské telo. * Uzrieš ho zrodeného a naplníš sa radosťou. * Pokloníš sa mu ako svojmu Vládcovi. * Jeho neprestajne ospevujú anjeli * a oslavujú spolu s Otcom i Svätým Duchom.“