Ap. 321. začalo 14.12.

Bratia, Svätý Duch naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch, v rozličných umývaniach a telesných predpisoch, ktoré platia až do času nápravy. A preto je [Kristus] prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv capov a teliat s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.“ Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. Podoby nebeských vecí bolo nutné očisťovať týmito obetami, ale nebeské veci samotné lepšími obetami, ako sú tamtie.