Ap. 310. začalo 7.12.

Bratia, bojme sa, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá Božie prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočinku! Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. Veď do odpočinku vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: „Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku!“, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: „V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel.“ A tu zasa: „Nevojdú do môjho odpočinku!“ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, znova určuje istý deň, „Dnes“, keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ Lebo keby ich bol Jozue voviedol do odpočinku, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich. Usilujme sa teda vojsť do onoho odpočinku, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet stvorenia, ktoré by bolo pred ním zahalené. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.