17. novembra

Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján (Lk 1, 11-13).

Čítanie z homílie nášho otca, svätého Hieronyma, na evanjelium podľa Jána (Hom. In Joannem):

„Ján bolo jeho meno“ (Jn 1, 6). V jeho mene je ohlásená milosť, lebo prvá časť jeho mena poukazuje na Boha, druhá časť poukazuje na milosť. Ján bolo jeho meno. Skutočne právom nosí toto meno. A prečo ho nosí právom? Lebo mu bola daná väčšia milosť, vďaka ktorej hľadal múdrosť na púšti a pripravoval sa výlučne na príchod Krista. A pretože má ohlasovať Krista, skoro vyrastá na púšti, nechce žiť uprostred ľudí, ale hľadá múdrosť na púšti, v spoločnosti anjelov. Ján vedel stále, že má prísť Kristus a vedel to nielen od detstva. Spoznal Krista už v lone jeho matky a pozdravil ho, ako sa píše v závere rozprávania: Radosťou sa zachvelo dieťa v lone jeho matky (Lk 1, 41). Vystúpil človek, Bohom poslaný. Na počiatku bolo Slovo. Slovo nie je poslané; človek však je poslaný Bohom. A preto čokoľvek človek vysloví, je to akoby sme počuli toho, ktorý ho poslal, lebo vraví: „Kto vás prijíma, mňa prijíma“ (Mt 10, 40). Totiž v osobe toho, kto je poslaný, prijímame a uctievame si toho, kto ho posiela.

Stichiry, 4. hlas:

Svätý Zachariáš vykonával kňazskú službu * vo vnútri Božieho chrámu * a predkladal modlitby ľudu * nadovšetko štedrému Dobrodincovi, * keď uvidel Božieho anjela, ako mu hovorí: * „Tvoja modlitba i prosby boli vypočuté, * dôveruj, starec, a nebuď neveriaci, * lebo budeš mať chlapca, svätého Predchodcu, * najväčšieho zrodeného zo žien; * on sám pôjde pred Kristom * s Eliášovým Duchom a mocou.

Verš: A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho.

„Čudne sa mi zjavuješ, * tak vo videní ako aj v slove, * si neobyčajný rečou i zvestovaním.“ * Tak mu Zachariáš protirečil. *„ Lebo aj ja som prišiel prosiť o spásu ľudu, * a nie preto, aby som prijal dieťa, ako to ty hovoríš. * Domnievam sa, že moje prosby sa nezhodujú s tvojimi slovami * a myslím, že nevravíš pravdu. * Akože sa stane to, čo vravíš? * Veď Alžbeta je neplodná * a ja, ako vieš, som starec“.

Verš: Aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou, po všetky dni nášho života.

„Prečo neveríš mojim slovám, Zachariáš, * a hovoríš, že moja dobrá správa je falošná? * Ja, ktorý pri tebe stojím, som Boží archanjel * a hovorím ti, čo mi bolo prikázané. * A pretože si pochyboval a neuveril, * budeš hluchý a nemý, * dokiaľ neuvidíš božské uskutočnenie mojich slov, * kým ti totiž Alžbeta neporodí * Hlas Slova, veľkého Predchodcu. * Vtedy sa ti jazyk rozviaže * a budeš blahoslaviť Izraelovho Boha“.