Obdobie prípravy na sviatky narodenia nášho Pána, Ježiša Krista, charakterizované intenzívnejším prehĺbením duchovného života, vyvíjalo sa postupne a jednotlivé miestne cirkvi ho prežívali rozlične. Kým na Západe obdobie Adventu možno považovať v 6. stor. už za všeobecne rozšírené, na kresťanskom Východe sa táto prax začína ešte len rodiť. Spočiatku išlo o pôstnu disciplínu, ktorá zaväzovala iba mníchov. Tak napr. synoda v Tours z r. 567 nariaďuje mníchom postiť sa trikrát do týždňa – v pondelok, stredu a piatok, zároveň vymenúva tri obdobia, kedy treba zachovať pôst každý deň s výnimkou veľkých sviatkov. Ide o obdobie Štyridsiatnice, týždeň po Päťdesiatnici a mesiac december až po sviatok Narodenia Pána. No už o 14 rokov neskôr, r. 581, snem v Macon (Francúzsko) rozšíril tieto pravidlá aj na laikov. Zároveň sa obdobie prípravy na sviatky Narodenia začínalo už od sviatku sv. Martina (11.11.), takže dostalo pomenovanie Štyridsiatnica sv. Martina.
Na Východe sa obdobie prípravy na Narodenie Pána objavuje podstatne neskôr a tiež sa diskutuje o jeho záväznosti pre laikov, nakoľko sa jeho pôvod považuje za mníšsky, a teda nie siahajúci k apoštolom. Konštantinopolský snem za patriarchu Lukáša Chrisoverga (1166) nariaďuje začínať tento pôst od 14. novembra, čo je sviatok sv. apoštola Filipa, kvôli čomu býva nazývaný Filipovka. Antiochijský patriarcha Balsamon, komentujúc pravidlá tohto snemu, hovorí, že tento pôst zaväzuje len mníchov, kým laikom stačí prežiť v pôste posledných sedem dní.
Súčasné obdobie prípravy na sviatky Kristovho narodenia možno rozdeliť na tri fázy: a) vzdialená príprava (15.11. – 19.12.) Toto obdobie je liturgicky málo výrazné. Spadá sem sviatok Vovedenia Bohorodičky do chrámu (21.11.), sviatok Počatia Bohorodičky | 5 svätou Annou (9.12. (na Slovensku 8.12.)) i liturgické spomienky niektorých starozákonných prorokov: Abdiáša, Nahuma, Habakuka, Sofoniáša, Daniela a ďalších troch mládencov. Prvé výrazné pozvanie k príprave sa objavuje v bohorodičníku na sviatok sv. apoštola Andreja (30.11): Vyzdob sa, Betlehem! Eden, otvor svoje brány! Mágovia, choďte a uzrite Spásu zavinutú do plienok a uloženú do jasieľ! b) Blízka príprava trvá v dňoch 20.12. – 23.12. Toto obdobie je známe ako predprazdenstvo Narodenia Ježiša Krista a liturgicky je omnoho výraznejšie. Má svoje vlastné stichiry na večierni, vlastný tropár a kondák, na utierni vlastný kánon a veršové slohy. Sú nádherným poetickým vyjadrením túžby po Mesiášovi, radostným plesaním nad tým, že Boh sa stáva človekom a Boží obraz v človekovi, zatemnený hriechom, je opäť zreštaurovaný. Sem patria aj dve nedele venované Praotcom a Otcom – Pánovým predkom podľa tela. c) Bezprostredná príprava je 24. december, deň prísneho pôstu a intenzívnej modlitby. Ide o aliturgický deň, kedy sa neslávi ani svätá liturgia, jedine žeby tento deň pripadol na sobotu alebo nedeľu. Liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou sa totiž viaže už k samotnému sviatku Narodenia. Osobitosťou tohto dňa sú kráľovské hodinky s čítaním starozákonných proroctiev vzťahujúcich sa na Mesiáša, i novozákonných čítaní. Nádhernou perlou týchto modlitieb sú stichiry vyjadrujúce veľký vnútorný boj, ktorý sa odohráva v duši sv. Jozefa, keďže nerozumie ničomu, čo sa okolo neho deje: Čo sa to stalo, Mária? Čo to na tebe vidím? Čudujem sa a pochopiť nemôžem.
Čo sa týka pôstnej disciplíny, mníšske slovanské ústavy predpisujú tzv. suchojadénie, t.j. nevarenú stravu v pondelok, stredu a v piatok. V utorok a štvrtok varená bezmäsitá strava. Na sviatok Vovedenia Bohorodičky do chrámu a vo všetky nedele do 20.12. je dovolená ryba, tiež aj na sviatky, ktoré majú predpísané bdenie. Aj keď bežný kresťan – laik nie je viazaný takouto pôstnou disciplínou, vždy sa ňou môže inšpirovať a z lásky ku Kristovi sa zrieknuť aspoň 6 | niekoľkých príjemných vecí či pokrmov, pamätajúc na to, že Slovo, ktoré sa pre nás a pre našu spásu stalo telom, Ježiš Kristus, zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť otroka a stal sa podobný ľuďom (Flp 2, 7).
Túto duchovnú obnovu zostavil o. Marko Durlák.