Utiereň 12.11.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

RM

EV

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 4. hlas

Hieromučeník Jozafát, * zjavil si sa ako jasný svietnik, * veď ako dobrý pastier * položil si svoj život za ovce. * Zabili ťa svárliví nepriatelia * a vošiel si do svätyne svätých, * kde prebývaš s beztelesnými silami, * preto ťa, veľa trpiaci mučeník, prosíme: * Pros Vodcu pastierov, Krista, * aby nás pripojil k ovciam stojacim po pravici a spasil naše duše. (dvakrát)**

Sláva i teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.

19. katizma

Žalm 134

Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi, – ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha. – Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné; – veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. – Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. – Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. – Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry. – On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. – Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. – On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: – Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych. – A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. – Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie. – Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. – Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. – Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. – Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. – Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. – Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána. – Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána. – Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Oslavujte Boha nad bohmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Oslavujte Pána nad pánmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On jediný koná veľké zázraky, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On múdro stvoril nebesia, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On rozprestrel zem nad vodami, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On stvoril veľké svetlá, * lebo jeho milosrdenstvo je večné: – slnko, aby panovalo vo dne, * lebo jeho milosrdenstvo je večné, – mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On pobil egyptských prvorodencov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On vyviedol Izraela spomedzi nich, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – mocnou rukou a vystretým ramenom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On rozdelil Červené more na dve časti, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – A Izraela previedol jeho stredom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On previedol svoj ľud cez púšť, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On pobil význačných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – A pozabíjal mocných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Sehona, kráľa amorejského, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – a Oga, kráľa Bášanu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – a ich krajinu dal za dedičstvo, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On pamätal na nás v našom ponížení, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – A oslobodil nás od našich nepriateľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On dáva pokrm každému stvoreniu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Oslavujte Boha nebies, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Žalm 136

Na brehu babylonských riek, * tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. – Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary. – Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy * a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: – „Zaspievajte nám * nejaké piesne sionské!” – Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine? – Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica. – Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba, – keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti. – Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, * keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.” – Babylonská dcéra, ty ničiteľka, * blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; – blahoslavený, * kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 137

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * že si vypočul slová mojich úst. – Budem ti hrať pred tvárou anjelov, * vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný, * a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia. – Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, * a rozmnožil si vo mne odvahu. – Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, * lebo počuli slová tvojich úst. – Budú ospevovať Pánove cesty, * lebo veľká je Pánova sláva; – vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, * pyšného však zďaleka pozná. – Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš * a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica. – Pán za mňa dielo dokončí. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.

Žalm 138

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; * ty vieš, či sedím a či stojím. – Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: * či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. – Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, * ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. – Obklopuješ ma spredu i zozadu * a kladieš na mňa svoju ruku. – Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; * je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. – Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou? – Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. – I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, – ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica. – Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,” – pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. * Tebe je tma ako svetlo. – Veď ty si stvoril moje útroby, * utkal si ma v živote mojej matky. – Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu * a ja to veľmi dobre viem. – Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, * utkávaný v hlbinách zeme. – Tvoje oči ma videli, * keď som ešte nebol stvárnený, – a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, * len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. – Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky * a ich počet aký je obrovský. – Keby som ich všetky chcel porátať, * je ich viac ako zŕn piesku; – a keby som prišiel na koniec, * ešte stále som pri tebe. – Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; * vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. – Oni zlomyseľne hovoria o tebe, * márnivo sa dvíhajú nad teba. – Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, * a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? – Skrz-naskrz ich nenávidím, * stali sa mi nepriateľmi. – Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; * skúmaj ma a všímaj si moje cesty. – Pozri, či nejdem bludnou cestou, * a veď ma po ceste k večnosti.

Žalm 139

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka * a pred násilníkom ma chráň. – Veď oni zamýšľajú robiť zlo, * deň čo deň podnecujú rozbroje. – Ako had si ostria jazyky, * za perami majú jed vreteníc. – Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, * lebo mi zamýšľajú nohy podraziť. – Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov * a kladú mi pasce na cestu. – Pánovi hovorím: „Ty si môj Boh; * čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.” – Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; * keď bojujem, kryješ mi hlavu. – Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, * aby sa uskutočnili jeho zámery. – Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; * nech ich pokryje zloba vlastných perí. – Nech na nich padá žeravé uhlie; * vrhni ich do jamy, aby už nevstali. – Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, * násilníka stihne náhla skaza. – Viem, že Pán úbohému právo prisúdi * a chudobnému odplatí. – Len spravodliví budú tvoje meno velebiť * a statoční budú bývať u teba.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 140

Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, * počuj môj hlas, keď volám ku tebe. – Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta. – Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí. – Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť. – Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave; – nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle. – Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, * budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne. – Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia. – Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. – Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť. – Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

Žalm 141

Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána; – nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení. – Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky. – Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne. – Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí. – Pane, k tebe volám a hovorím: * „Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich. – Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný. – Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja. – Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. – Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi prejavíš priazeň.”

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. sedalen, 8. hlas, podoben Poveľínnoje tájno:

Svätý mučeník, arcibiskup Jozafát, * opustil si pozemské majetky * a žil si ako anjel v ľudskom tele. * Obcoval si s nadprirodzenými bytosťami * a premáhal si útoky telesných žiadostí. * Bol si milý svätej Trojici. * Chorých si liečil * a s pomocou Kristovou si vyháňal zlých duchov. * Otče náš, vždy si v srdci nosil Boha, * pros ho, aby odpustil hriechy nám všetkým, * čo s láskou oslavujeme tvoju svätú pamiatku.

Sláva i teraz:

Svätý mučeník, arcibiskup Jozafát, * opustil si pozemské majetky * a žil si ako anjel v ľudskom tele. * Obcoval si s nadprirodzenými bytosťami * a premáhal si útoky telesných žiadostí. * Bol si milý svätej Trojici. * Chorých si liečil * a s pomocou Kristovou si vyháňal zlých duchov. * Otče náš, vždy si v srdci nosil Boha, * pros ho, aby odpustil hriechy nám všetkým, * čo s láskou oslavujeme tvoju svätú pamiatku.

20. katizma

Žalm 143

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, * čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. – On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, * on je moje útočisko a môj osloboditeľ, – on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; * on mi podrobuje môj ľud. – Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, * a syn človeka, že myslíš na neho? – Preludu sa človek podobá, * jeho dni sú ako letiaci tieň. – Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; * dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. – Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov, * vypusť šípy a vydes ich. – Vystri ruku z výsosti; * vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; – ich ústa luhajú * a ich pravica je krivoprísažná. – Bože, novú pieseň ti zaspievam; * zahrám ti na desaťstrunovej citare. – Ty pomáhaš kráľom, * ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. – Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. * Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. – Naši synovia nech sú ako mládniky, * čo vyrastajú v mladistvej sile. – Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, * kresané ako kvádre chrámové. – Naše sýpky nech sú plné, * nech je v nich hojnosť všetkých plodov. – Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce * na našich nivách; náš statok nech je vypasený. – Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, * ani náreku na našich uliciach. – Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; * blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

Žalm 144

Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, * a tvoje meno velebiť navždy a naveky. – Budem ťa velebiť každý deň * a tvoje meno chváliť navždy a naveky. – Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, * tvoju veľkosť nemožno preskúmať. – Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov * a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc. – Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby * a rozprávajú o tvojich zázrakoch. – Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných * a rozprávajú o tvojej veľkosti. – Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti * a plesajú nad tvojou spravodlivosťou. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a veľmi láskavý. – Dobrý je Pán ku každému * a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. – Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela * a tvoji svätí nech ťa velebia. – Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva * a o tvojej moci nech hovoria; – nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky * i slávu a velebu tvojho kráľovstva. – Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky * a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. – Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý * a svätý vo všetkých svojich skutkoch. – Pán podopiera všetkých, čo klesajú, * a dvíha všetkých skľúčených. – Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba * a ty im dávaš pokrm v pravý čas. – Otváraš svoju ruku * a dobrotivo nasycuješ všetko živé. – Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách * a svätý vo všetkých svojich skutkoch. – Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, * všetkým, čo ho vzývajú úprimne. – Vyplní želanie bohabojných, * vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. – Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, * a ničí všetkých hriešnikov. – Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu * a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 145

Chváľ, duša moja, Pána; * celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť. – Nespoliehajte sa na kniežatá * ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu. – Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; * v ten deň padnú ich plány. – Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, * kto sa spolieha na Pána, svojho Boha. – On stvoril nebo i zem, * more a všetko, čo je v ňom. – On zachováva vernosť naveky, * utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. – Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, * Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. – Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, * ale hatí cesty hriešnikov. – Pán bude kraľovať naveky; * tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.

Žalm 146

Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu. – Pán stavia Jeruzalem * a zhromažďuje roztratených Izraelitov. – Uzdravuje skľúčených srdcom * a obväzuje ich rany. – On pozná počet hviezd * a každú volá po mene. – Veľký je náš Pán a veľmi mocný, * jeho múdrosť je nesmierna. – Tichých sa Pán ujíma, * ale hriešnikov ponižuje až po zem. – Prespevujte Pánovi piesne oslavné, * na citare hrajte nášmu Bohu. – On zaťahuje nebo oblakmi * a zemi pripravuje dážď. – Na vrchoch dáva pučať tráve * aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku. – Potravu dáva ťažnému dobytku * i mladým havranom, čo k nemu krákajú. – V sile koňa nemá potechu * ani záľubu v mužovi svalnatom. – Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, * a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

Žalm 147

Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha. – Lebo upevnil závory tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe. – Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, * sýti ťa najlepšou pšenicou. – Svoj rozkaz na zem zosiela, * rýchlo sa šíri jeho slovo. – Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol. – Kamenec spúšťa ako omrvinky; * ktože vydrží v jeho mraze? – Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; * keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia. – On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi. – Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 148

Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach. – Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti; – chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, – oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha, – vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, * starci a junáci – nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy a aby ich súdili podľa písaného práva. * všetkým jeho verným to bude na slávu.

Žalm 150

Chváľte Pána v jeho svätyni, * chváľte ho na jeho vznešenej oblohe! – Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť! – Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou! – Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou! – Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, * chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. sedalen, 4. hlas, podoben Udivisjá Jósif:

Tvoje srdce bolo dokonalé ako krásny oltár obetný. * Pri bohoslužbách si prinášal nekrvavú žertvu Bohu. * Statočne si prijal trýznenie od zločinných vrahov * a pretrpel si rozličné muky. * Seba samého si priniesol ako milú obetu Kristovi, nášmu Bohu, * ktorý sa obetoval za nás všetkých. * Blažený a všade velebený mučeník a veľkňaz Jozafát, * pros vrúcne a ustavične Pána, * aby spasil všetkých, čo ťa s láskou oslavujú.

Sláva i teraz:

Tvoje srdce bolo dokonalé ako krásny oltár obetný. * Pri bohoslužbách si prinášal nekrvavú žertvu Bohu. * Statočne si prijal trýznenie od zločinných vrahov * a pretrpel si rozličné muky. * Seba samého si priniesol ako milú obetu Kristovi, nášmu Bohu, * ktorý sa obetoval za nás všetkých. * Blažený a všade velebený mučeník a veľkňaz Jozafát, * pros vrúcne a ustavične Pána, * aby spasil všetkých, čo ťa s láskou oslavujú.

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

Velebíme ťa, * mučeník Kristov, arcibiskup Jozafát * a s úctou si pripomíname tvoje utrpenie, * ktoré si znášal pre jednotu pravej viery.

Verše:

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme.

Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

Spravodlivý sťa palma zakvitne * a vyrastie sťa céder z Libanonu.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia.

Sláva, i teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas

Ponížil si pýchu nepriateľov, * čo rozbroje vyvolávali, * arcipastier Jozafát, * veľký mučeník Kristov. * Ako dobrý pastier a statočný bojovník Cirkvi * prijal si víťazný veniec z pravice Najvyššieho, * z rúk náčelníka pastierov, Ježiša, nášho Boha. * Preto ťa dnes velebíme * a s vierou oslavujeme tvoju ctihodnú pamiatku. * Pros Krista, aby nás chránil * pred viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi.

Sláva i teraz:

Prečistá Matka a Panna, * rýchlo nás vytrhni z rúk našich nepriateľov, * čo sa ti tak často rúhajú. * Znič neslýchanú drzosť heretikov. * Svojou mocnou rukou rozptýľ ich zhromaždenie, * aby uznali, že ty jediná si Božia Matka. * Len ty svojimi modlitbami chrániš svojich verných.

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých.

Verš: Čím sa odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi preukázal.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (zač. 35B; 10, 1-9)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli:Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätého mučeníka, arcibiskupa Jozafáta, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť ** množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

Arcipastier a mučeník, Jozafát, * až do svojho skonu bol si kňazom Nového zákona. * Vysluhoval si Božské a nevysloviteľné tajomstvá * a vylial si svoju krv za Krista Boha. * Seba si mu obetoval ako ľúbeznú žertvu. * Preto s veľkou dôverou sa prihováraj za nás, * ktorí oslavujeme tvoju úctyhodnú pamiatku, * nech zbaví Boh svoj ľud i celý svet * nepriateľských útokov, bied a ťažkosti.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností, ktorých zhromaždenie dnes slávnostne slávime; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 4. hlas

1. pieseň:

Otvorím svoje ústa. * Nadšene budem spievať * a velebiť teba, Kráľovná a Matka. * Plný šťastia budem jasať * a oslavovať tvoje zázračné skutky.

3. pieseň:

Bohorodička, * nevyčerpateľný prameň života, * upevni v dobrom svojich ctiteľov, * ktorí sa tu zhromaždili * a vo svojej nebeskej sláve * korunuj ich vencom vyvolených

4. pieseň:

Prišiel Ježiš, Syn Boží, * ktorý tróni v sláve na prestole svojho Božstva, * zahalený oblakom svetla * a svojou všemohúcou rukou spasil všetkých, čo mu spievajú: * Sláva tvojej moci, Kriste.

5. pieseň:

Všetci obdivujú tvoju nesmiernu slávu, * ó, prečistá Panna, * lebo si pod srdcom nosila všemohúceho Boha. * Porodila si Syna, ktorý nemá počiatok. * A všetkých svojich ctiteľov * pokojom si obdarila

6. pieseň:

Dnes je veľká slávnosť, * slávnosť krásna a vznešená, * sviatok Matky Božej, * ktorú Pán naplnil svojou múdrosťou. * Radostne tlieskajme rukami * a oslavujme Boha, ktorého porodila.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 4. hlas

Už v mladosti osvietil ťa ukrižovaný Kristus. * V reholi si mu slúžil ako anjel. * Ako biskup horlivo si pracoval pre zjednotenie Cirkvi. * Upokojoval si mysle rozvášnené spormi. Za pokoj a jednotu si vylial vlastnú krv. * Preto ťa Kristus obdaroval vencom slávy * Ujmi sa nás, svojich ctiteľov. * Pozdravujeme ťa, pevný pilier jednoty.

Ikos

Zjavil si sa na zemi ako anjel, odetý ľudským telom. * Hlásal si nevysloviteľné Božie tajomstvá. * A nás si povzbudil, aby sme ti spievali: * Hlásateľ právd Božích: * Raduj sa, Svetlo, čo si rozptýlilo temnotu milovníkov rozbroja * a ožiarilo cestu zjednotenia. * Raduj sa, anjel nestvoreného Božstva. * Raduj sa, dobrý učiteľ nerozumných. * Raduj sa, statočný učiteľ právd Božích. * Raduj sa, svietnik, ktorý si nám ukázal slnko. * Raduj sa, kalich plný Božského nápoja. * Plesaj pre svoju mučenícku korunu, * že stojíš pred svätou Trojicou a ospevuješ ju spolu s anjelmi. * Raduj sa, že máš podiel na sláve mučeníkov. * Raduj sa, že si svetlom pravdy. * Raduj sa, pevný pilier jednoty.

7. pieseň:

Múdri ctitelia Boží * sa neklaňali soche. * Hrdinsky premohli plamene ohňa a s radostným srdcom volali: * „Večne buď zvelebený, Pane, * preslávny Bože našich otcov!“

8. pieseň:

Zrodený z Bohorodičky * zachránil mládencov v ohnivej peci. * Vtedy predobraz, * teraz je to skutočnosť, * ktorá si žiada, aby celý svet zaznel spevom: * Všetky stvorenia, velebte Pána * na večné veky vzdávajte mu slávu.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

9. pieseň:

Jasajte na zemi všetci ľudia, * Svätým Duchom osvietení. * Plesajte zbory nebešťanov * a oslavujte sviatok Matky Božej. * Všetci radostne spievajte: * Raduj sa, Bohorodička, * blahoslavená prečistá Panna.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

Blahoslavený veľkňaz, * vrah nemilosrdne rozťal tvoju hlavu, * ale Kristus na nebesiach ju korunoval víťazným vencom. * Stal si sa svetlom sveta, ozdobou veľkňazov, * slávou mučeníkov a pochvalou všetkých svätých, * korunovaný veľkomučeník.

Sláva i teraz:

Na bludných cestách hriechu som poškvrnil svoje krstné rúcho. * Teraz sa desím, ja, nešťastník. * Myslím na príchod Božieho súdu. * Zastaň sa ma, nepoškvrnená, Panna * a zbav ma hrozného nebezpečenstva.

Chvály, 6. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(6. hlas) Svätý otče, Jozafát, * zachoval si čistotu duše i tela. * Svoj život v kláštore si prežil ako anjel. * Verne si zachoval chudobu, čistotu a poslušnosť. * Miloval si Boha i svojho blížneho. * Ustavične si sa modlil * a noci si prebdel v rozjímaní. * Svojím príkladom si priťahoval rozkolníkov. * Krista si miloval celým srdcom * a posilňovaný jeho milosťami pretrpel si mnohé strasti. * Pros ho s dôverou za naše duše.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Na arcibiskupskom tróne žiaril si všetkými čnosťami. * Vynikal si učenosťou i kajúcnosťou. * Hovoril si za spásu duší. * Ozbrojil si sa čistotou, modlitbou a pôstom i bdením. * Ako Kristus, keď sa chystal na utrpenie a smrť na kríži, * aj ty si ľahol a ruky rozpäl, * aby si bol dokonale pripravený na mučeníctvo, * arcibiskup a mučeník Jozafát. * Tak ťa našli zločinní vrahovia, * vrhli sa na teba ako dravci, * vyvliekli sťa nevinného baránka a ukrutne umučili. * No ty si statočne trpel * a s dôverou si sa modlil za spásu našich duší.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Tvoji zločinní vrahovia chceli zničiť aj tvoju pamiatku. * „Poďme, vyhlaďme ho z ľudu,“ volali, * „aby sa viac nespomínalo jeho meno na zemi.“ * Potom ťa zúrivo napadli * a tvoju svätú hlavu rozťali. * Telo posiate ranami vliekli surovo cez mesto. * Svojou krvou si pokropil ulice. * Potom na tvoje údy priviazali kamene * a za posmešných rečí hodili do vĺn rieky. * Tvoje muky boli veľké, * ešte väčšia tvoja statočnosť, * veľký mučeník Kristov, Jozafát. * Preto si prijal nevädnúci veniec slávy.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Od detstva si miloval Krista, Boha, svätý Jozafát. * Pre neho si opustil svet i všetko, čo je v ňom. * Podľa pokynov evanjelia si vstúpil do kláštora. * Oddal si sa chudobe, čistote a poslušnosti. * Na celý život si prijal Kristovo jarmo. * Preto ho pros, blahoslavený, * aby nás všetkých, ktorí uctievame tvoju svätú pamiatku, * zbavil tajných i zjavných nepriateľov.

Sláva, 6. hlas

Ako dobrý pastier * dokonale si sa pripravil na mučeníctvo. * veľa si pretrpel pri svojich námahách za jednotu Cirkvi. * Bili ťa a ranami posiali. * Zločinný dav ťa vláčil ulicami. * Tvoju hlavu rozťali mečom, * preto ju Kristus korunoval vencom. * Pros ho, aby nás zbavil pokušení zlého ducha * i hrôz budúceho súdu * a spasil naše duše.

I teraz, 6. hlas

Bohorodička, ty si pravý vinič, * z ktorého nám vyrástol plod života. * K tebe sa modlíme: * Modli sa k nemu, Vládkyňa, so svätými apoštolmi, * aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 4. hlas

Hieromučeník Jozafát, * zjavil si sa ako jasný svietnik, * veď ako dobrý pastier * položil si svoj život za ovce. * Zabili ťa svárliví nepriatelia * a vošiel si do svätyne svätých, * kde prebývaš s beztelesnými silami, * preto ťa, veľa trpiaci mučeník, prosíme: * Pros Vodcu pastierov, Krista, * aby nás pripojil k ovciam stojacim po pravici ** a spasil naše duše.

Sláva i teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.

ESK

EPR

Diakon: Premúdrosť.

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, svätého hieromučeníka Jozafáta, polockého arcibiskupa, ktorého pamiatku dnes slávnostne slávime, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.