Ornament

Procesia sa uberá k oltáru.

Zbor spoločne s ľudom spieva:

  1. Buď pozdravený, svätý Kríž! My pred tebou v prach padáme. Ty šepot prosieb našich slyš, keď drevo tvoje bozkáme.

  2. Buď pozdravený, svätý Kríž! Na tebe Kristus umieral a ruky svoje ku nám blíž len z čistej lásky vystieral.

  3. Buď pozdravený, svätý Kríž! Trón z teba Kristus urobil, by pritiahol nás v rajskú výš a srdcia naše vydobyl.

  4. Buď pozdravený, svätý Kríž, kde noha Pána spočíva. Z nej vyteká krv k zemi níž a hriechy naše obmýva.

  5. Buď pozdravený, svätý Kríž! Ty svedok lásky jediný, ty túžby nášho srdca stíš z Kristovej lásky hlbiny.

  6. Buď pozdravený, svätý Kríž! Zbraň mocná v každej úzkosti, ty pomáhaš a potešíš, a k večnej vedieš radosti.

  7. Buď pozdravený, svätý Kríž! Krv presiakla ťa Pánova, nás skrze teba k sebe blíž zve do večného domova.

  8. Buď pozdravený, svätý Kríž! Vždy radostne ťa objímam, svoj obraz v srdce moje vpíš, či bedlím a či usínam.

  9. Buď pozdravený, svätý Kríž! Nech zvolám plný radosti, až svojou krásou zažiariš pri súde sveta z výsosti.

  10. Buď pozdravený, svätý Kríž! Ja vrúcnym bozkom teba ctím. Sťa magnetom ma tiahni blíž, nech večne teba velebím.

Biskupi pobozkajú oltár a zaujmú vyznačené miesta. Ľud stojí. Keď sa Svätý Otec priblíži k oltáru, aby ho pobozkal, zbor spieva:_ Vošel jesi Archijereju, vo cerkov Božiju Boha vyšňaho. – Žertvu prinositi Hospodevi Bohu našemu. – Molitisja i o svojich i o ľudskych nevižestvijach. – No potščisja nyňi poslužiti Hospodevi. Da uslyšit Hospoď molitvy tvoja. – I darujet Cerkvi našej na vrahi pobidu.

Svätý Otec pobozká oltár a odchádza na horný trón za oltárom, kde sedí až do malého vchodu. Všetci ostatní stoja.

Prvý diakon: Nech tak svieti tvoje svetlo pred ľuďmi, aby videli tvoje dobré skutky a oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud:_ Amen.

Arcibiskup metropolita Ján žehná dikirionom a trikirionom na východ, západ, juh a sever hovoriac: Hóspodi, Hóspodi, prízri s nebesé i vížď, i posití vinohrád séj i soverší í, jehóže nasadí desníca Tvojá, Hóspodi, búdi ruká Tvojá na sýna čelovíčeska, jehóže ukripíl jesí sebí.

_Zbor:_ Is pollá éti déspota. Po štvrtom zbor: Vladýku i Archijeréja nášeho Hóspodi sochraní na mnóhaja líta.

Prvý diakon: Požehnaj, vladyka!

Prešovský protosynkel: Požehnané kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud:_ Amen.

LITURGIA KATECHUMENOV

Prvý diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud si sadne a po každej prosbe:_ Pane, zmiluj sa.

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho svätého otca Františka, rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu Jána, za najosvietenejších otcov arcibiskupov, bohumilých otcov biskupov, za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za túto obec, za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud:_ Tebe, Pane.

Prešovský protosynkel zvolá: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud:_ Amen.

Ľud spieva prvú antifónu sviatku:

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? – Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.

Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.

Bože môj, volám vo dne, a nečuješ, – volám v noci, a nenachádzam pokoja.

Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.

A predsa ty si svätý, – ty tróniš na chválach Izraela.

Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.

Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.

Druhý diakon:

Páki i páki mírom Hóspodu pomolímsja.

Ľud:_ Hóspodi, pomiluj.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Ľud:_ Hóspodi, pomíluj.

Presvjatúju, prečístuju, preblahoslovénnuju, slávnuju Vladýčicu nášu Bohoródicu i prisnoďívu Maríju, so vsími svjatými pomjanúvše, sámi sebé, i drúh druha, i vés živót náš Christú Bóhu predadím.

Ľud: Tebí, Hóspodi.

Bratislavský protosynkel zvolá: Jáko tvoja deržáva i tvoje jesť cárstvo i síla i sláva, Otca i Syna, i Svjatáho Ducha nyňi i prisno, i vo víky vikov.

Ľud: Amíň.

Ľud spieva druhú antifónu sviatku:

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol – a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?

Spas nás, Synu Boží, za nás ukrižovaný, tebe spievame: Aleluja.

Pamätaj na svoj ľud, – ktorý je tvoj odprvoti.

Spas nás, Synu Boží, za nás ukrižovaný, tebe spievame: Aleluja.

Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, – vrch Sion, na ktorom prebývaš.

Spas nás, Synu Boží, za nás ukrižovaný, tebe spievame: Aleluja.

Všetci vstanú okrem Svätého Otca.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svjátomu Duchu, i nýňi, i prísno, i vo víky vikov. Amíň.

Jedinoródnyj Sýne i Slóve Bóžij, bezsmérten sýj, i izvólivyj spasénija nášeho rádi voplotítisja ot svjatýja Bohoródicy i prisnoďivy Maríji, neprelóžno vočelovíčivyjsja: raspnýjsja že, Christé Bóže, smértiju smérť poprávyj, jedín sýj svjatýja Trójcy, sproslavľájemyj Otcú i svjatómu Dúchu, spasí nás.

Prvý diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Košický protosynkel zvolá: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

MALÝ VCHOD

Ľud spieva tretiu antifónu:

Pán kraľuje, traste sa národy, – tróni nad cherubmi, chvej sa zem.

Spas ľud svoj, Pane, – a požehnaj svoje dedičstvo. – Daruj svätej Cirkvi víťazstvo nad nepriateľmi – a svoj ľud ochraňuj svätým Krížom.

Veľký je Pán na Sione – a vyvýšený nad všetky národy.

Spas ľud svoj, Pane...

Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, – lebo je sväté.

Spas ľud svoj, Pane...

Počas tretej antifóny sa koná malý vchod. Prvý diakon prijme od prvého kňaza evanjeliár a podá ho Svätému Otcovi, aby ho pobozkal. Potom procesia pokračuje a diakon sa postaví pred cárske dvere, zdvihne evanjeliár a zvolá: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Ľud spieva verš vchodu: Velebte Pána nášho Boha – a padnite k jeho nohám, – lebo je svätý.

Arcibiskup Cyril žehnajúc na východ zvolá:

Christé svíte ístinnyj, íže prosviščájaj i osvjaščájaj vsjákaho čelovíka hrjadúščaho v mír.

Ľud: Mnóhaja ľíta, blahaja ľíta.

Žehnajúc na západ zvolá: Da znamenájetsja na nás svít licá Tvojehó, da v ném choďášče úzrim svít neprikosnovénnyja Tí slávy.

Ľud: Mnóhaja ľíta, blahaja ľíta.

Žehnajúc na juh zvolá:

Naprávi stopý náša na ďílo zápovidej Tvojích.

Ľud: Mnóhaja ľíta, blahaja ľíta.

Žehnajúc na sever zvolá:

Molítvami prečístyja Tí Mátere Christé Bóže náš, spasí nás.

Ľud: Mnóhaja ľíta, blahaja ľíta.

A vstupujú do svätyne. Ľud viackrát opakuje:

Spas nás, Synu Boží, za nás ukrižovaný, tebe spievame: Aleluja.

Diakon kladie evanjeliár na prestol.

Potom ľud spieva tropár a kondak sviatku.

Počas tropára Svätý Otec zíde z trónu a príde pred tetrapod, na ktorom je vyložený svätý Kríž.

Tropár, 1. hlas

Spas ľud svoj, Pane, – a požehnaj svoje dedičstvo. – Daruj svätej Cirkvi víťazstvo nad nepriateľmi – a svoj ľud ochraňuj svätým Krížom.

Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Kondak, 4. hlas

Dobrovoľne si pnel na Kríži, Kriste. – Preto udeľ svoje dary ľudu nosiacemu tvoje meno. – Poteš svätú Cirkev. – Daj jej víťazstvo nad nepriateľmi. – Pomáhaj jej a obdaruj pokojom – i trvalými úspechmi.

Po skončení kondaku Svätý Otec zvolá:

Quóniam Sanctus es, Deus noster, et tibi glóriam damus Patri et Fílio et Spirítui Sancto, nunc et semper.

Prvý diakon zvolá: I na veky vekov.

Ľud: Amen.

A všetci sa klaňajú úctyhodnému Krížu. Zbor spieva: Kréstu tvojemu poklaňájemsja, vladyko, i svjatóje voskresénije tvoje slávim. Trikrát.

Prvý diakon zdvíhajúc orár zvolá:

Vozdadíte slávu Christu, Bohu nášemu.

Zbor spieva: Sláva Otcu i Synu, i Svjátomu Duchu, i nýňi, i prísno, i vo víky vikov. Amíň. I svjatóje voskresénije tvoje slávim.

A znova: Kréstu tvojemu poklaňájemsja, vladyko, i svjatóje voskresénije tvoje slávim.

Svätý Otec spolu s ostatnými idú k trónu za oltárom.

Diakoni prichádzajú pred cárske dvere a prvý zvolá: Vnímajme!

Svätý Otec: Pax ómnibus!

Druhý diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Ľud spieva prokimen hl. 7:

Velebte Pána, nášho Boha, – a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Verš: Pán kraľuje, traste sa, národy.

Prvý diakon: Premúdrosť!

Čitateľ: Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom (125. zač., 1 Kor 1, 18 − 24)

Druhý diakon: Vnímajme!

Všetci si sadnú na počúvanie apoštola. Po prečítaní apoštola sa všetci postavia a Svätý Otec zvolá: Pax tibi!

Prvý diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Zbor: Aleluja, aleluja, aleluja.

Verše: Pamätaj, Bože, na svoj ľud, ktorý je tvoj odprvoti.

Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov a spásne skutky konal na zemi.

Diakoni prijmúc požehnanie kadidla okiadzajú prestol dookola, celú svätyňu, ikonostas, slúžiacich a ľud.

Prvý diakon pristúpi k prestolu, prijme evanjeliár od prvého kňaza a skloniac hlavu hovorí: Požehnaj, vladyka, ohlasovateľa blahozvesti svätého apoštola a evanjelistu Jána.

Svätý Otec ho žehná nahlas slovami:

Deus, précibus sancti gloriósi apóstoli et evangelístæ Ioán­nis, det tibi verbum ad nuntiándum cum magna virtúte et ad impléndum Evangélium dilécti Fílii sui Dómini nostri Iesu Christi.

Prvý diakon povie: Amen.

Druhý diakon zvolá: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Svätý Otec: Pax ómnibus!

Zbor: I tvojmu duchu.

Diakon: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána. (60. zač., 19, 6b – 11a. 13 – 20. 25 – 28a. 30b – 35a)

Zbor: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Druhý diakon: Vnímajme!

Zbor po skončení evanjelia: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon prináša evanjeliár Svätému Otcovi, ktorý vezme evanjeliár oboma rukami a požehná ním prítomných.

Zbor spieva: Is pollá éti déspota.

Všetci si sadnú a nasleduje homília Svätého Otca.

Prvý diakon vyjde na zvyčajné miesto a hovorí:

Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.

Ľud po každej prosbe: Pane, zmiluj sa.

Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Tri razy po každej prosbe.

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho svätého otca Františka, rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu Jána, za tu prítomných najosvietenejších otcov arcibiskupov metropolitov, za bohumilých otcov biskupov, za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Na tomto mieste sa do ekténie môžu pridať osobitné prosby.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Arcibiskup Cyril zvolá: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu Otcu i Synu, i Svätému Duchu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Druhý diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon: Premúdrosť!

Metropolita zvolá: Aby sme pod ustavičnou ochranou tvojej moci vzdávali slávu tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

LITURGIA VERIACICH

Všetci vstanú. Diakoni okiadzajú všetko podľa poriadku.

Zbor: Íže cheruvímy tájno obrazújušče, i životvorjáščej Trójci trisvjatúju písň pripivájušče, vsjákoje nýňi žitéjskoje otložím popečénije.

Potom metropolita podá diakonovi svätý diskos a prvému kňazovi svätú čašu.

VEĽKÝ VCHOD

Prvý diakon zvolá: Nech sa Pán Boh rozpomenie vo svojom kráľovstve na všetkých vás, pravoverní kresťania, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Prvý kňaz nesúci svätú čašu zvolá: Nech sa Pán Boh rozpomenie vo svojom kráľovstve na nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu Jána teraz i vždycky, i na veky vekov.

Metropolita okiadza svätú čašu, vezme ju a zvolá:

Nech sa Pán Boh rozpomenie vo svojom kráľovstve na nášho svätého otca, veľkňaza všeobecnej Cirkvi Františka, rímskeho pápeža, na všetkých arcibiskupov, metropolitov, biskupov, kňazov, diakonov a rehoľníkov, na tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, na šľachetných a nezabudnuteľných zakladateľov a dobrodincov tohto svätého chrámu i na všetkých vás, pravoverní kresťania, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Zbor: Amíň. Jáko da carjá vsích podímem, ánheľskimi nevídimo dorynosíma čínmi. Allilúja, allilúja, allilúja.

Po skončení spevu biskup Peter žehná ľud dikorionom a trikirionom, nič nehovoriac.

Zbor spieva: Is pollá etí déspota!

Druhý diakon hovorí: Ispólnim molítvu nášu Hospodévi.

Ľud: Hóspodi, pomíluj.

Diakon: O predložénnych čestných darích, Hóspodu pomolímsja.

Ľud: Hóspodi, pomíluj.

Biskup Peter zvolá: Ščedrótami jedinoródnaho Sýna Tvojeho, s nímže blahoslovén jesi, so presvjatým i blahím i životvorjáščim Tvojím Dúchom nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Ľud: Amíň.

Svätý Otec: Pax ómnibus!

Ľud: I tvojmu duchu.

Prvý diakon: Milujme sa navzájom, aby sme jednomyseľne vyznávali.

Ľud: Otca i Syna, i Svätého Ducha, Trojicu jednopodstatnú a nedeliteľnú.

Druhý diakon: Dvere, dvere, premúdrosť vnímajme.

Ľud sa modlí Vyznanie viery:

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.

ANAFORA

Prvý diakon: Stojme dôstojne a v bázni, pozorne vnímajme, aby sme v pokoji prinášali sväté vďakyvzdávanie.

Ľud: Milosť pokoja, žertvu chvály.

Metropolita prijme trikirion a dikirion, požehnáva ľud a hovorí:

Milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.

Ľud: I s tvojím duchom.

Metropolita: Hore srdcia.

Ľud: Máme ich u Pána.

Metropolita: Vzdávajme vďaky Pánovi.

Ľud: Je dôstojné a správne klaňať sa Otcu i Synu, i Svätému Duchu. Trojici jednopodstatnej a nedeliteľnej.

Metropolita zvolá: Víťaznú pieseň spievajú, prespevujú, jasajú a volajú.

Zbor: Svját, svját, svját Hóspoď savaót, ispólň nébo i zemľá slávy Tvojejá: osánna vo výšnich, blahoslovén hrjadýj vo ímja Hóspodne, osánna vo výšnich.

Všetci slúžiaci:

Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme na odpustenie hriechov.

Všetci sa hlboko poklonia.

Zbor: Amen.

Všetci slúžiaci:

Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.

Opäť sa všetci hlboko poklonia.

Zbor: Amen.

Všetci slúžiaci nahlas: Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko.

Zbor: Tebe pojem, Tebe blahoslovim, Tebi blahodarim, Hospodi, i molimtisja Bože naš.

Metropolita vezme kadidlo, okiadza a zvolá:

Osobitne ti prinášame túto duchovnú službu za presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.

Ľud spieva velebenie sviatku:

Veličáj dušé moja – prečestnyj Krest – Hóspodeň.

Zbor spieva irmos sviatku: Tájin jesí Bohoródice ráj, – nevozďílanno vozrastívšyj Christa, – ímže kréstnoje živonósnoje – na zémli nasadísja drévo. – Ťím nyňi voznosímu, – poklaňájuščesja jemu, – ťa veličájem.

Po zaspievaní verša metropolita zvolá:

Predovšetkým sa, Pane, rozpomeň na nášho svätého otca, veľkňaza všeobecnej Cirkvi Františka, rímskeho pápeža,

Pokračuje prvý kňaz: na nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu Jána, na najosvietenejších otcov arcibiskupov, metropolitov a bohumilých biskupov a zachovaj ich pre svoje sväté cirkvi v pokoji, v plnom zdraví, statočných, nech po mnohé dni života správne ohlasujú slovo tvojej pravdy.

Ľud: I na všetkých, i na všetko.

Svätý Otec zakončí anaforu zvolaním: Et tríbue nobis uno ore et uno corde laudáre et glorificáre valde honorábile et magníficum Nomen tuum Patris et Fílii et Spíritus Sancti, nunc et semper et in sǽcula sæculórum.

Ľud: Amen.

Metropolita sa postaví do svätých dverí, žehná a zvolá:

Milosť veľkého Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista nech je s vami všetkými.

Ľud: I s tvojím duchom. Ľud si sadne.

Druhý diakon hovorí: Vsjá svjatyja pomjanúvše, páki i páki mírom Hóspodu pomolímsja.

Ľud po každej prosbe: Hóspodi, pomíluj.

O prinesénnych i osvjaščénnych čestnych darich, Hóspodu pomolímsja.

Jáko da čelovikoľubec Boh naš, prijem ja vo svjatyj i prenebesnyj i myslennyj svoj žertvennik, v voňu blahouchanija duchovnaho, voznisposlet nam božestvennuju blahodať i dar svjataho Ducha, pomolímsja.

O izbávitisja nám ot vsjákija skórbi, hňíva i núždy, Hóspodu pomolímsja.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Dné vseho soveršénna, svjáta, mírna i bezhríšna, u Hóspoda prósim.

Ľud po každej prosbe: Podáj, Hóspodi.

Ánhela mírna, vírna nastávnika, chraníteľa dúš i ťilés nášich, u Hóspoda prósim.

Proščénija i ostavlénija hrichóv i prehrišénij nášich, u Hóspoda prósim.

Dóbrych i poléznych dušám nášym i míra mírovi, u Hóspoda prósim.

Próčeje vrémja života nášeho v míri i pokajániji skončáti, u Hóspoda prósim.

Christijánskija končíny života nášeho, bezbolízneny, nepostýdny, mírny, i dóbraho otvíta na strášňim sudíšči Christóvi, prósim.

Sojedinénije víry i pričástije svjatáho Dúcha isprosívše, sámi sebe, i drúh drúha, i vés živót náš Christu Bóhu predadím.

Ľud: Tebi, Hóspodi.

Arcibiskup Cyril zvolá: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia vzývať teba, nebeského Boha Otca, a povedať:

Všetci sa postavia.

Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Súdny vikár: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svätý Otec žehná ľud slovami: Pax ómnibus.

Ľud: I tvojmu duchu.

Prvý diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Vladyka Peter zvolá:

Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

OBRAD PRIJÍMANIA

Prvý diakon zvolá: Vnímajme!

Metropolita pozdvihuje svätý chlieb a zvolá:

Sväté svätým!

Zbor: Jedin svjat, jedin Hospoď, Isus Christos, vo slavu Boha Otca. Amiň.

Ľud sa modlí:

Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela.

Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

Ľud spieva pričasteny: Pane, ukáž nám svetlo tvojej tváre – ako znamenie. Aleluja.

Telo Kristovo prijmite, – z prameňa nesmrteľnosti sa napite. Aleluja.

Potom prvý diakon hovorí:

S Božou bázňou a s vierou pristúpte!

Ľud: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Boh je Pán a zjavil sa nám.

_Počas sv_ätého prijímania ľud spieva:

  1. Pod krest tvoj stanu, Spasiteľu moj milyj, /: i moľu tebe, podaj že meňi za hrichy žaľ ščiryj.:/

  2. Za mene terpiš, za mene ty razpjalsja, /: za hrichy moji, provinu moju, ubiti ty davsja.:/

  3. Isuse ty moj, tvoji bezmirny muky /: siľnijše ot slov prizovut mene do žaľu pokuty.:/

  4. O rany tvoji, choťa bezhlasny, tichy, /: kličut oni nas i zovut vsehda do tvojej milosti.:/

  5. Podaj že meňi na nich vse pamjatati, /: ľubiti tebe, bojatis´ hricha, tebe proslavľati.:/

Po skončení prijímania metropolita požehná ľud svätou čašou v znamení kríža, pričom volá:

Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.

Ľud spieva: Na mnoho rokov, vladyka. Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici, lebo ona nás spasila.

Metropolita nahlas:

Teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. A všetci si sadnú. Nech sa naplnia ústa naše tvojou chválou, Pane, aby sme ospevovali tvoju slávu, lebo si nás uznal za hodných prijať tvoje sväté, božské, nesmrteľné a životodarné tajomstvá. Zachovaj nás, Bože, vo svojej svätosti, aby sme sa po všetky dni učili tvojej pravde. Aleluja, aleluja, aleluja.

Prvý diakon hovorí: Prósti prijímše božéstvennych, svjatých, prečístych, bezsmértnych, nebésnych i životvorjáščich, strášnych Christóvych tajin, dostójno blahodarím Hóspoda.

Ľud: Hóspodi, pomíluj.

Zastupí, spasí, pomíluj i sochraní nás, Bóže, Tvojéju blahodátiju.

Ľud: Hóspodi, pomíluj.

Déň vés soveršén, svját, míren i bezhríšen isprosívše, sámi sebé i drúh drúha, i vés živót náš Christú Bohu predadím.

Ľud: Tebi, Hóspodi.

Metropolita robí nad oltárom znak kríža a zvolá: Jáko Tý jesí osvjaščénije náše, i Tebí slávu vozsylájem, Otcú, i Synu, i svjatómu Dúchu, nýňi i prísno, i vo víki vikóv.

Ľud: Amíň. A všetci sa postavia.

ZÁVEREČNÉ OBRADY

Metropolita: V pokoji sa rozíďme.

Ľud: V mene Pánovom.

Prvý diakon: Modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Prešovský protosynkel berie hlasitú modlitbu za ambónom:

Pane, ty žehnáš tým, čo ti dobrorečia, a posväcuješ tých, čo dúfajú v teba. Spas svoj ľud a žehnaj svoje dedičstvo, ochraňuj plnosť tvojej Cirkvi, posväcuj tých, čo milujú krásu tvojho domu. Osláv ich svojou božskou mocou a neopúšťaj nás, v teba dúfajúcich. Daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu. Veď každý dobrý údel a každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od teba, Otca svetiel. Tebe vzdávame slávu, vďaku a poklonu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Zbor: Búdi ímja Hóspodne blahoslovénno ot nýňi i do víka. Tri razy

Svätý Otec zostúpi z trónu, prichádza pred oltár a žehná ľud krížom hovoriac:

Benedíctio Dómini et misericórdia eius descéndat super vos de eius grátia et amóre, in omni témpore, nunc et semper et in sǽcula sæculórum.

Ľud: Amen.

Metropolita: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu, i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. Tri razy. Svätý Otče, požehnaj.

Svätý Otec: Christus, verus Deus noster, Matris suæ immaculátæ intercessióne, pretiósæ et vivificántis Crucis virtúte, cuius exaltatiónis supra mundum sollemnitátem hódie celebrámus, interecessióne gloriosórum et celeberrimórum Apostolórum, sancti Patris nostri Ioánnis Chrysóstomi, archiepíscopi Constantinopolitáni, ac beatórum mártyrum Pauli et Basilíi, episcopórum Fragopolitanórum, et ómnium Sanctórum, misereátur nostrum et salvet nos, quia bonus est et nos díligit.

Ľud: Amen.

Metropolita poďakuje Svätému Otcovi a na záver zaintonuje: Nášmu Svätému Otcovi Františkovi, rímskemu pápežovi, udeľ, Pane, mnoho rokov.

Ľud: V sedmobrežnom kruhu Ríma, kde sa Petra chrám vypína, z tisíc hrdiel sa ozýva pieseň nábožná, horlivá. Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho.

Arcibiskup Cyril intonuje: Nášmu najosvietenejšiemu otcovi arcibiskupovi Jánovi, prešovskému metropolitovi, udeľ, Pane, mnoho rokov.

Ľud: Mnoho rokov, šťastných rokov, nech sám náš Pán daruje vám. Pokoj, zdravie, požehnanie, nech sám náš Pán daruje vám.

Biskup Peter intonuje: Všetkým rádom duchovenstva, kardinálom, arcibiskupom, metropolitom, biskupom, rehoľníkom, všetkým našim otcom a bratom i všetkým pravoverným kresťanom sotvorí, Hóspodi, mnóhaja ľíta.

Ľud: Živite ľudije na blaho svita, i vsim christianom mnohaja ľita, mnohaja, blahaja, mnohaja blahaja ľita, mnohaja, blahaja, mnohaja blahaja ľita.

Ta i vo zdraviji i spaseniji, ta i vo zdraviji i spaseniji mnohaja, blahaja, mnohaja blahaja ľita, mnohaja, blahaja, mnohaja blahaja ľita.

Svätý Otec sa zastaví na krátku tichú modlitbu pred ikonou klokočovskej Bohorodičky a korunuje ju.

Ľud spieva: Pod tvoju mílosť pribihájem, Bohoródice Ďivo, molitv našich ne prézri vo skórbich, no ot bíd izbávi nás, jedína čístaja i blahoslovénnaja.

Potom sprievod odchádza do sakristie.

Ľud spieva:

  1. Na tvári tvojej zjavili sa slzy, ach, Matka naša, veľmi nás to mrzí.

R.: Verný ľud sa k tebe utieka v potrebe, Matka klokočovská, priviň všetkých k sebe.

  1. V náručí držíš malé božské dieťa, ukazuješ, kto Spasiteľ je sveta. R.: Verný ľud...

  2. Prevzácny poklad nám ikona tvoja, posila vo chvíľach duchovného boja. R.: Verný ľud...

  3. Si ochrankyňa zemplínskeho kraja, čakaj nás v nebi, otvor brány raja. R.: Verný ľud...

  4. Likuj presvjatája Ďivo i máti, ispólnena ľubvi i blahodáti.

R.:/:Likuj, likuj, likuj Marije, čistych sérdcem umilénije:/

  1. Rádujsja, Caríce neba i zemlí, serdéčny molítvy našy vse prijmi. R.: Likuj.

  2. Rádujsja róždšaja Isusa Christa, blahoslovennaja Ďivo prečísta. R.: Likuj.

4: Rádujsja nebésna zorníce jasna, presvítloje solnce, luno prekrásna. R.: Likuj.