Duchovná príprava 9.9. 9.9.

Katechézy k liturgickým čítaniam

9. september

Spravodliví Pánovi predkovia Joachim a Anna

Ef 1, 1 – 9a, zač. 216; Mk 7, 24 – 30, zač. 30 (radové)

Božie slovo nás vždy pozýva, aby sme urobili s Bohom skúsenosť ako osoby, ktorých stretnutie s ním je zaznamenané v evanjeliách, aby sme sa k tomuto svedectvu mohli vždy vracať v momentoch, keď príde ťažkosť, problém alebo pochybnosť. Skúsenosť tejto ženy Sýrofeničanky je pozvaním k naliehavej a „dotieravej“ modlitbe, ktorá otvára cestu, aby Boh, plný milosrdenstva, zjavil svoju slávu.

Evanjelista Marek píše, že Ježiš prichádza do pohanského kraja, ale nechce, aby ho niekto spozoroval, preto ide do domu. Ale predsa ho niekto spozoroval… a musel dať o tom správu ostatným ľuďom, ktorí tam bývali. Prichádza a hádže sa k jeho nohám jedna žena, pohanka, ktorá s odvahou a naliehavo prosí Ježiša; akoby na neho neodbytne dotierala, lebo chcela oslobodenie od nečistého ducha pre svoju dcéru. Aj napriek akoby odmietavému, skoro pohŕdavému postoju Ježiša. Určite táto žena prosila o pomoc aj svojich pohanských liečiteľov alebo mágov, ale s akým postojom viery prichádza k Ježišovi? Nenechá sa „odbiť“ jednou frázou, ale nalieha a doslova svojou prosbou „obťažuje“ Ježiša, lebo počula, aký má súcit s utrpením človeka.

V evanjeliách je viac takýchto udalostí, keď osoby prosia a nenechajú sa odradiť momentálnou nepriazňou situácie. Pozrime na Jaira, jedného z predstavených synagógy, ktorému dav okolo hovorí, aby neunúval učiteľa, lebo jeho dcéra už umrela (porov. Mk 5, 35 – 36). Ďalším je slepec Bartimej, ktorý kričal na Ježiša, prosiac ho o uzdravenie, ale mnohí ho napomínali (porov. Mk 10, 48).

Samotný Ježiš hovorí o naliehavej a dotieravej prosbe, žiadosti, ktorá prináša svoje plody, keď hovorí podobenstvo o priateľovi, ktorý prosí o polnoci (porov. Lk 11, 5 – 8), alebo podobenstvo o vdove a sudcovi, ktorý sa nechal uprosiť (porov. Lk 18, 1 – 8).

Pápež František ohľadom modlitby hovorí: „Neviem, či to neznie zle, ale modliť sa je tak trocha obťažovať Boha, aby nás počúval, vypočul. Ale Pán to hovorí: ako priateľ o polnoci, ako vdova k sudcovi… Je to pritiahnuť oči, pritiahnuť srdce Boha k nám… A toto urobili aj tí malomocní, ktorí k nemu pristúpili: ,Ak chceš, môžeš nás uzdraviť‘, urobili to s určitou istotou. Takto nás Ježiš učí modliť sa. Keď sa modlíme, niekedy si myslíme: ale áno, poviem túto potrebu, poviem to Pánovi raz, dvakrát, trikrát, ale nie s veľkou silou. Potom sa unavím prosiť ho a zabudnem ho prosiť. Tamtí kričali a neunavili sa kričať. Ježiš nám hovorí: ,Proste‘, ale hovorí aj: ,Klopte na dvere‘, a kto klope na dvere, robí hluk, vyrušuje, obťažuje.“ (homília z Domu sv. Marty 6. decembra 2013)

Myslím si, že každý z nás má skúsenosť s modlitbou, ale aj s ovocím modlitby. Je to pozvanie k istote, že Pán vždy dáva východisko a riešenie pre naše dobro a spásu, lebo on je láska (porov. 1 Jn 3, 8. 16). Verím tomu?

Svätý Otec hovorí: „On to môže urobiť. Kedy to urobí, ako to urobí, to nevieme. Toto je istota modlitby. Potreba povedať to s pravdou Pánovi. „Som slepý, Pane. Toto potrebujem. Mám takúto chorobu. Mám tento hriech. Mám túto bolesť…“, ale vždy pravdu, ako to je. A on cíti potrebu, ale cíti, či prosíme o jeho zásah s istotou. Rozmýšľajme, či je naša modlitba v núdzi a s istotou… (homília z Domu sv. Marty 6. decembra 2013).

Tá žena, ktorá prosila za oslobodenie dcéry, odišla vypočutá, lebo jej slovo, čiže modlitba, bola s vierou (porov. Mk 7, 29). Buďme každý deň učeníkmi, aby nás Svätý Duch voviedol aj do mystéria modlitby, lebo on nás všetkému naučí (porov. Jn 14, 26).

otec Igor Suchý