Duchovná príprava 8.9. 8.9.
Katechézy k liturgickým čítaniam
8. september
Narodenie Presvätej Bohorodičky
Flp 2, 5 – 11, zač. 240; Lk 10, 38 – 42; 11, 27 – 28, zač. 54
Žijeme v dobe, keď sme si zvykli, že s okolím komunikujeme mobilnými telefónmi či prostredníctvom internetu. Ale tí, ktorí sme skôr narodení, pamätáme časy, keď sme okrem domácich „pevných liniek“ komunikovali prostredníctvom telefónov umiestnených v kabínkach pôšt či v telefónnych búdkach. Museli sme byť vyzbrojení nielen drobnými mincami, ale aj trpezlivosťou čakania, kedy prídeme na rad. Dnes stačí, že dôjde k výpadku prúdu či internetu, alebo internetový signál je slabý a internet ide pomaly, hneď sme nervózni, pretože doba nás odučila čakať a trpezlivo prijímať to, čo sa deje.
Od poslednej návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. na Slovensku (13. – 14. september 2003) ubehlo už úctyhodných osemnásť rokov a celé toto obdobie môžeme nazvať obdobím čakania, čakania na to, či k nám Boh vo svojej prozreteľnosti pošle svojho nástupcu, rímskeho pápeža. Ovocie tohto trpezlivého čakania zakúsime v najbližších dňoch, keď od nedele 12. septembra do stredy 15. septembra budeme môcť, či už osobne v jednotlivých mestách, alebo prostredníctvom televíznych prenosov, vnímať prítomnosť Svätého Otca Františka a pozorne načúvať jeho posolstvám, príhovorom či výzvam adresovaným slovenskému národu.
Takto trpezlivo čakali na vytúžené dieťa aj sv. Joachim a Anna, rodičia Presvätej Bohorodičky Márie. Za toto ich pokorné prijímanie Božej vôle, za nespočetné modlitby ich Boh požehnal tým, že sa im narodilo nie obyčajné dievčatko, ale Matka Spasiteľa a nášho záchrancu, ako o tom spievame v tropári sviatku: „Tvoje narodenie, Bohorodička, zvestovalo radosť celému svetu, veď z teba zažiarilo Slnko spravodlivosti, Kristus, Boh náš. On zrušil kliatbu a dal nám požehnanie, zničil smrť a daroval nám večný život.“ Ikona Narodenia Bohorodičky nám akoby otvára dvere a dáva možnosť nahliadnuť do radostnej atmosféry rodiny Joachima a Anny. Týmto sa stávame účastníkmi udalosti, ktorá sa nedotýka len tejto rodiny, ale celého ľudstva, pretože mnohoročné nádeje na čakanie dieťaťa v trpezlivom prežívaní bezdetnosti sa Božím zásahom naplnili v narodení Božej Matky, ktorým sa posvätil príbytok Joachima a Anny i celá zem. Všetky namaľované postavy, budovy či predmety sú prirodzenou súčasťou ikony. Nič nie je nezmyselné či náhodné, ale je prirodzenou súčasťou zobrazenej udalosti. Sv. Anna zväčša sedí na lôžku s pokojným výrazom v tvári, tešiac sa z narodeného dieťaťa. Díva sa do diaľky, akoby chcela prorokovať, ale cíti, že ešte nesmie hovoriť. Toto ticho je plné očakávania budúcich veľkých vecí. Vpravo od Anny sa nachádzajú slúžky, ktoré matke prinášajú pokrm a nápoj, aby sa po pôrode zotavila. Mária spočíva v náručí jednej z pôrodných babíc, ktoré pripravujú kúpeľ. Je zavinutá do plienok alebo v niektorých prípadoch do maforia s panenskými hviezdami na čele a oboch ramenách, s akým sa stretávame pri zobrazovaní Bohorodičky v dospelosti. Týmto symbolickým spôsobom ikona poukazuje na skutočnosť, že to nie je hocijaké dieťa, ale tá, ktorá bola od prvej chvíle svojho života vyvolená, aby sa stala Matkou Božieho Syna. Prirodzenou súčasťou ikony sú aj dve budovy umiestnené v horných rokoch ikony, ktoré spája cez strechy alebo priečelia červený závoj. Tento typický byzantský prvok je symbolickým vyjadrením dvoch skutočností: že prostredníctvom Bohorodičky a Božieho Syna Ježiša Krista, ktorého porodila, sa spája Starý zákon s Novým a zároveň poukazuje na fakt, že zobrazená udalosť sa odohráva v interiéri.
Pápež František 12. februára tohto roka v rannej homílii odporúčal vyprosovať si od Pána cnosť trpezlivosti a vytrvalosti. Pripomenul, že je to cnosť vlastná tomu, kto kráča vpred a je vystavený ťažkostiam a skúškam. Taktiež objasnil, že kresťanská trpezlivosť nepredstavuje „rezignáciu“ či postoj „porazenectva“. Je to cnosť toho, „kto je na ceste“, nie toho, kto „stojí“ a „je uzavretý“. V príhovore pokračoval týmito slovami: „Trpezlivosť znamená niesť problém na vlastných pleciach, a nie skladať ho na iného, aby ho ten niesol a znášal ťažkosti. [Poviem si:] „Nesiem si túto moju ťažkosť, je to môj problém. Spôsobuje mi utrpenie? Nuž samozrejme! Ale ho znášam. – Niesť to na pleciach.“ Aj sv. Joachim a Anna, rodičia Bohorodičky, trpezlivo znášali bremeno bezdetnosti. I Božia Matka v trpezlivosti prijímala všetko to, čo sa dotýkalo jej Syna. Od úteku do Egypta cez bolesť a strach, keď sa jej ako dvanásťročný stratil pri púti do Jeruzalema, i vtedy, keď mu farizeji strojili úklady a mnohí ho opúšťali pre pravdu jeho slov, až po smrť na kríži. A tak aj my, kráčajúc týmto životom k spáse a večnému životu, trpezlivo znášajme bremeno svojich krížov a buďme vytrvalí až do konca. Prosme tú, ktorej narodenie radostne oslavujeme, aby nám u svojho Syna Ježiša Krista vyprosila dostatok síl i trpezlivosť v prijímaní a napĺňaní Božej vôle.
otec Milan Gábor