Duchovná príprava 6.9. 6.9.
Katechézy k liturgickým čítaniam
6. september
Spomienka na zázrak archanjela Michala v Kolosách
Gal 4, 28 – 5, 10, zač. 211; Mk 6, 54 – 7, 8, zač. 27
V dnešnom Evanjeliu podľa sv. Marka upozorňuje Ježiš farizejov, citujúc proroka Izaiáša, že Boha si ctia iba perami, ale ich srdcia sú ďaleko od neho. Napomína ich, že skutočné uctievanie je dodržiavať Božie prikázania a nielen ľudské obyčaje (porov. Mk 7, 6 – 9 ). Na inom mieste Ježiš odpovedá istému učiteľovi zákona: „… prvé prikázanie je milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svoju dušou, celou svojou mysľou.“ (Mt 22, 37) Prvá a základná podmienka skutočného uctievania Boha je exkluzívna láska k nemu. V našom živote prejavovaná skutkami, ale aj slovami, a to hlavne v modlitbe chvály. Až slová modlitby vychádzajúce zo srdca plného lásky a úžasu z Boha sú modlitbou uctievania, teda chválou Boha, nie za to, čo mi dal, ale za to, aký je.
Pápež František v homílii z 28. januára 2014 povedal: „Modlitba chvály nás robí plodnými.“ Komentoval radostný tanec Dávida, o ktorom čítame v 2 Sam 6, 12b – 15.17 – 19, a zdôraznil, že ak sa uzavrieme do formalizmu, naša modlitba sa stane chladnou a neplodnou. Svätý Otec dodal, že pri čítaní tejto state myslí na Sáru, ktorá po pôrode Izáka povedala: „Radostný tanec mi privodil Boh.“ Táto starena, rovnako ako mladý Dávid, tancovali od radosti pred Pánom. „Radosť chvály," povedal Svätý Otec, „nás vedie k radosti sviatku, sviatku rodiny.“ Pápež pripomenul, že keď Dávid vstúpil do paláca, dcéra kráľa Saula Michol mu dohovárala a pýtala sa ho, či sa nehanbí za to, že tancoval takto pred všetkými, veď je predsa kráľ. Michol Dávidom opovrhovala. Biblia hovorí, že preto Michol ostala celý život neplodná. Čo tým chce Božie slovo povedať nám? Pýta sa pápež František, no zároveň i odpovedá: „Že radosť a modlitba chvály nás robia plodnými. Naopak, tí, ktorí sú uzavretí v chladnej formálnej modlitbe, odmeranej, možno skončia ako Michol, v neplodnosti svojej formálnosti.“
Z posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia Svätého Otca Františka jasne vyplýva, že k tejto forme uctievania, modlitbe chvály, sú na prvom mieste pozvaní manželia. Práve manželský pár, ktorý „miluje a plodí je skutočnou živou sochou (nie tou zo skaly alebo zo zlata, ktorú Dekalóg zakazuje), schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa“ (AL 11).
Aby sme však boli plodní v manželstve, musíme stáť o Božie požehnanie (porov. Gn 1, 28a). Tento postoj, ako to dnes čítame v liturgii slova, je vyjadrený uctievaním v praktickom živote – skutkami lásky z viery a modlitbou chvály, vyplývajúcou zo srdca preplneného láskou a fascináciou Boha. Najviditeľnejším a najprirodzenejším prejavom plodnosti je fyzický život – teda dieťa. Ale Boh dáva manželom potenciál priniesť plodnosť do každej oblasti ľudského života, teda okrem fyzickej aj do duševnej a duchovnej. Manželia nenaplnia svoju podstatu tým, že privedú na svet dieťa. Oni, podobne ako Boh a vďaka Bohu, môžu napĺňať životom svoje vzťahy medzi sebou a deťmi, a tak vytvárať skutočnú rodinu plnú lásky. Svätý Ján Pavol II. v jednej zo svojich homílií povedal: „Náš Boh vo svojom najintímnejšom tajomstve nie je osamelosťou, ale rodinou, keďže má v sebe otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny, ktorou je láska. Táto láska v Božej rodine je Duch Svätý.“ Vďaka Svätému Duchu môžeme vstúpiť do postoja uctievania a on sám „sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ a učí nás chváliť Boha spoločne v manželstve, „plodiť“ život na každej úrovni ľudskej existencie. Využívajúc tento potenciál, ktorý Boh vložil do sviatostného manželstva, nebude v našich rodinách toľko frustrácie, depresie, smútku či sĺz…
Ak chceme mať domovy prekypujúce životom, prijmime za svoj životný štýl chválu a také uctievanie Boha, ktoré plodí lásku.
otec Peter Horváth