Katechézy k liturgickým čítaniam
4. september
Hieromučeník Babylas
1 Kor 4, 17 – 5,5, zač. 132; Mt 24, 1 – 13, zač. 97
Súčasnosť môžeme pokojne nazvať dobou moderných technológií, mediálnou dobou, dobou informačného hurikánu, dobou informačnou i dezinformačnou. A ešte mnoho ďalších prívlastkov by sme vedeli pripísať svetu, ktorý momentálne žijeme. Spleť informácií, ktoré naše oči a uši zasahujú, je veľmi rôznorodá, čo sa týka oblastí záujmu, ale aj čo sa týka pravdivosti a hodnoty. Človek je zasahovaný mnohými posolstvami, ktoré sa snažia v tejto neistej dobe poskytnúť istotu, ukotvenie, novú skúsenosť, zážitok, relax… Využíva sa pritom skrytá túžba alebo hlad každého človeka po hľadaní niečoho nového. Žijeme v informačnej spoločnosti, ktorá nás neustále presycuje údajmi, a to takým spôsobom, akoby všetky boli na rovnakej úrovni, až napokon nás privádza k hroznej povrchnosti pri posudzovaní ich hodnoty. V dôsledku toho treba kriticky myslieť a vydať sa na cestu dozrievania v hodnotách. Médiá a technológie sú nastavené prioritne konzumne, snažia sa poskytnúť to, čo sa má človeku páčiť, čo je trendy, čo je cool, jednoducho to, čo treba predať. Pápež František však v posolstve k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov na rok 2021 tvrdí: „Všetci sme zodpovední za komunikáciu, ktorú vedieme, za informácie, ktoré šírime, za kontrolu, ktorú spoločne môžeme uplatňovať odhaľovaním falošných správ. Všetci sme pozvaní k tomu, aby sme sa stali svedkami pravdy: aby sme išli, videli a podelili sa.“
Každému z nás je však naporúdzi ešte jedno „špeciálne médium“, ktorým k nám hovorí Boh každý deň. Je to Božie slovo, Biblia, ktorá nám každý deň ponúka posolstvá s pevnou a nemennou hodnotou pravdy i dobra. Treba toto médium každý deň „zapnúť“ a nechať ho hovoriť do našich sŕdc. V ňom môžeme s istotou a bezpečne hľadať. Pretože hľadanie, objavovanie je pre človeka prospešné, ba priam nevyhnutné. Bez toho sme iba prázdnymi nádobami, ktoré čakajú na to, kedy ich použijú a potom odhodia. My sme však viac ako len prázdne nádoby, my sme nádoby, ktoré sa neustále napĺňajú a vyprázdňujú. Hľadajme Boha každý deň! On sa neskrýva tým, ktorí ho hľadajú s úprimným srdcom, aj keď to robia len neisto, nepresne a nedokonalo. Nedajme sa zviesť falošnými mesiášmi v podobe mediálnych „liečiteľov“. Nenechajme svoje srdcia zhorknúť tým, čo vidíme diať sa vôkol nás. Nedovoľme si otráviť životy liberalizmom a povrchným videním zmyslu života v pôžitkárstve. Ostaňme verní Bohu, jeho slovu, hľadajme ho a nechajme sa ním nájsť, aby sme sa mohli s ním stretávať a nachádzať zmysel života i všetkého, čo je v našich očiach neriešiteľné. On má riešenie na každý náš problém. Preto je dôležitou výzvou ukázať, že riešenie nikdy nespočíva v úteku od osobného a angažovaného vzťahu s Bohom, ale, naopak, v jeho hľadaní.
Ide tu o to, aby sme sa naučili objaviť Ježiša v tvári druhých, v ich hlase, v ich nutkavých potrebách, v ich prosbách. Ide tu o to, aby sme sa naučili trpieť v náručí ukrižovaného Ježiša vtedy, keď zažívame nespravodlivé útoky alebo nevďačnosť. Všetci máme svoje sympatie i antipatie a možno práve v tomto okamihu sa na niekoho hneváme. Aspoň toto však povedzme Pánovi: „Pane, som nahnevaný na tohto alebo na tamtú. Prosím ťa za neho a za ňu.“ Modliť sa za osobu, na ktorú sa hneváme, je pekným prvým krokom smerujúcim k láske. Spravme to dnes! Nenechajme si ukradnúť ideál lásky.
A napokon tu ide o to, aby sme pochopili tento zákon lásky, aby sme sa milovali nadovšetko. Nedajme sa premôcť zlu, ale dobrom premáhajme zlo. Nepremárnime, ba naopak, vyhľadávajme príležitosti vykonať skutok lásky. Neúnavne konajme dobro, aj keď nám tento svet núka možnosť uzatvoriť sa do svojich vlastných vesmírov a galaxií túžob či snov.
Pane, daj nám silu nenechať sa zviesť prázdnymi rečami mediálneho sveta, daj nám odvahu každý deň ťa hľadať a objavovať v Božom slove, daj nám túžbu prijímať ťa ako živý chlieb z neba, ktorý zasýti každý hlad, daj nám ochotu využiť každú príležitosť vykonať dobro a odolávať pokušeniam tohto často pomäteného sveta.
Pane, urob z nás poslov svojej dobrej zvesti nielen v slovách, ale aj v skutkoch lásky a postojoch voči tým, ktorí sa každý deň vyskytnú okolo nás. Milujme ich tak, ako to potrebujú, nie tak, ako to chceme my.
Gabriel Paľa