Ap. 210. začalo 3.9.

Bratia, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či som sa azda nenamáhal medzi vami nadarmo. Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal eva­njelium. A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša. Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám dosvedčujem, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami. Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon?