Utiereň 6.8.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 7. hlas

Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a ukázal si učeníkom svoju slávu, * nakoľko toho boli schopní. * Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo * na príhovor Bohorodičky. Sláva tebe, Darca svetla! (trikrát)**

19. katizma

Žalm 134

Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi, – ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha. – Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné; – veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. – Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. – Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. – Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry. – On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. – Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. – On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: – Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych. – A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. – Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie. – Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. – Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. – Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. – Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. – Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. – Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána. – Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána. – Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Oslavujte Boha nad bohmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Oslavujte Pána nad pánmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On jediný koná veľké zázraky, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On múdro stvoril nebesia, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On rozprestrel zem nad vodami, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On stvoril veľké svetlá, * lebo jeho milosrdenstvo je večné: – slnko, aby panovalo vo dne, * lebo jeho milosrdenstvo je večné, – mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On pobil egyptských prvorodencov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On vyviedol Izraela spomedzi nich, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – mocnou rukou a vystretým ramenom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On rozdelil Červené more na dve časti, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – A Izraela previedol jeho stredom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On previedol svoj ľud cez púšť, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On pobil význačných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – A pozabíjal mocných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Sehona, kráľa amorejského, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – a Oga, kráľa Bášanu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – a ich krajinu dal za dedičstvo, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; – za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On pamätal na nás v našom ponížení, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – A oslobodil nás od našich nepriateľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – On dáva pokrm každému stvoreniu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. – Oslavujte Boha nebies, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Žalm 136

Na brehu babylonských riek, * tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. – Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary. – Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy * a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: – „Zaspievajte nám * nejaké piesne sionské!” – Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine? – Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica. – Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba, – keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti. – Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, * keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.” – Babylonská dcéra, ty ničiteľka, * blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; – blahoslavený, * kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 137

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * že si vypočul slová mojich úst. – Budem ti hrať pred tvárou anjelov, * vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný, * a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia. – Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, * a rozmnožil si vo mne odvahu. – Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, * lebo počuli slová tvojich úst. – Budú ospevovať Pánove cesty, * lebo veľká je Pánova sláva; – vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, * pyšného však zďaleka pozná. – Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš * a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica. – Pán za mňa dielo dokončí. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.

Žalm 138

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; * ty vieš, či sedím a či stojím. – Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: * či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. – Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, * ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. – Obklopuješ ma spredu i zozadu * a kladieš na mňa svoju ruku. – Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; * je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. – Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou? – Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. – I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, – ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica. – Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,” – pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. * Tebe je tma ako svetlo. – Veď ty si stvoril moje útroby, * utkal si ma v živote mojej matky. – Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu * a ja to veľmi dobre viem. – Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, * utkávaný v hlbinách zeme. – Tvoje oči ma videli, * keď som ešte nebol stvárnený, – a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, * len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. – Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky * a ich počet aký je obrovský. – Keby som ich všetky chcel porátať, * je ich viac ako zŕn piesku; – a keby som prišiel na koniec, * ešte stále som pri tebe. – Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; * vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. – Oni zlomyseľne hovoria o tebe, * márnivo sa dvíhajú nad teba. – Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, * a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? – Skrz-naskrz ich nenávidím, * stali sa mi nepriateľmi. – Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; * skúmaj ma a všímaj si moje cesty. – Pozri, či nejdem bludnou cestou, * a veď ma po ceste k večnosti.

Žalm 139

Osloboď ma, Pane, od zlého človeka * a pred násilníkom ma chráň. – Veď oni zamýšľajú robiť zlo, * deň čo deň podnecujú rozbroje. – Ako had si ostria jazyky, * za perami majú jed vreteníc. – Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, * lebo mi zamýšľajú nohy podraziť. – Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov * a kladú mi pasce na cestu. – Pánovi hovorím: „Ty si môj Boh; * čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.” – Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; * keď bojujem, kryješ mi hlavu. – Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, * aby sa uskutočnili jeho zámery. – Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; * nech ich pokryje zloba vlastných perí. – Nech na nich padá žeravé uhlie; * vrhni ich do jamy, aby už nevstali. – Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, * násilníka stihne náhla skaza. – Viem, že Pán úbohému právo prisúdi * a chudobnému odplatí. – Len spravodliví budú tvoje meno velebiť * a statoční budú bývať u teba.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 140

Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, * počuj môj hlas, keď volám ku tebe. – Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta. – Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí. – Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť. – Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave; – nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle. – Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, * budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne. – Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia. – Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. – Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť. – Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

Žalm 141

Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána; – nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení. – Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky. – Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne. – Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí. – Pane, k tebe volám a hovorím: * „Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich. – Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný. – Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja. – Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. – Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi prejavíš priazeň.”

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. Sedalen, 4. hlas, podoben _U_divísja Jósif:

Premenil si sa na vrchu Tábor, Spasiteľ, * a ukázal si slávu svojho druhého príchodu * i premenu človeka, * tú, čo nastane po vzkriesení. * Eliáš a Mojžiš sa s tebou rozprávali * i traja z tvojich učeníkov boli svedkami tvojej slávy. * Žasli nad tvojou žiarivou krásou. ** Zažiaril si im, Pane, v nádhere svojho svetla, preto osvieť aj naše duše.

Sláva i teraz, ten istý hlas i podoben

Premenil si sa na vrchu Tábor, Spasiteľ, * a ukázal si slávu svojho druhého príchodu * i premenu človeka, * tú, čo nastane po vzkriesení. * Eliáš a Mojžiš s tebou rozprávali * i traja z tvojich učeníkov boli svedkami tvojej slávy. * Žasli nad tvojou žiarivou krásou. * Zažiaril si im, Pane, v nádhere svojho svetla, * preto osvieť aj naše duše.

20. katizma

Žalm 143

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, * čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. – On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, * on je moje útočisko a môj osloboditeľ, – on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; * on mi podrobuje môj ľud. – Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, * a syn človeka, že myslíš na neho? – Preludu sa človek podobá, * jeho dni sú ako letiaci tieň. – Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; * dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. – Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov, * vypusť šípy a vydes ich. – Vystri ruku z výsosti; * vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; – ich ústa luhajú * a ich pravica je krivoprísažná. – Bože, novú pieseň ti zaspievam; * zahrám ti na desaťstrunovej citare. – Ty pomáhaš kráľom, * ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. – Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. * Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. – Naši synovia nech sú ako mládniky, * čo vyrastajú v mladistvej sile. – Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, * kresané ako kvádre chrámové. – Naše sýpky nech sú plné, * nech je v nich hojnosť všetkých plodov. – Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce * na našich nivách; náš statok nech je vypasený. – Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, * ani náreku na našich uliciach. – Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; * blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

Žalm 144

Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, * a tvoje meno velebiť navždy a naveky. – Budem ťa velebiť každý deň * a tvoje meno chváliť navždy a naveky. – Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, * tvoju veľkosť nemožno preskúmať. – Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov * a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc. – Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby * a rozprávajú o tvojich zázrakoch. – Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných * a rozprávajú o tvojej veľkosti. – Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti * a plesajú nad tvojou spravodlivosťou. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a veľmi láskavý. – Dobrý je Pán ku každému * a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. – Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela * a tvoji svätí nech ťa velebia. – Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva * a o tvojej moci nech hovoria; – nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky * i slávu a velebu tvojho kráľovstva. – Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky * a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. – Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý * a svätý vo všetkých svojich skutkoch. – Pán podopiera všetkých, čo klesajú, * a dvíha všetkých skľúčených. – Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba * a ty im dávaš pokrm v pravý čas. – Otváraš svoju ruku * a dobrotivo nasycuješ všetko živé. – Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách * a svätý vo všetkých svojich skutkoch. – Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, * všetkým, čo ho vzývajú úprimne. – Vyplní želanie bohabojných, * vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. – Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, * a ničí všetkých hriešnikov. – Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu * a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 145

Chváľ, duša moja, Pána; * celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť. – Nespoliehajte sa na kniežatá * ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu. – Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; * v ten deň padnú ich plány. – Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, * kto sa spolieha na Pána, svojho Boha. – On stvoril nebo i zem, * more a všetko, čo je v ňom. – On zachováva vernosť naveky, * utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. – Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, * Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. – Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, * ale hatí cesty hriešnikov. – Pán bude kraľovať naveky; * tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.

Žalm 146

Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, * lebo je milé hlásať jeho slávu. – Pán stavia Jeruzalem * a zhromažďuje roztratených Izraelitov. – Uzdravuje skľúčených srdcom * a obväzuje ich rany. – On pozná počet hviezd * a každú volá po mene. – Veľký je náš Pán a veľmi mocný, * jeho múdrosť je nesmierna. – Tichých sa Pán ujíma, * ale hriešnikov ponižuje až po zem. – Prespevujte Pánovi piesne oslavné, * na citare hrajte nášmu Bohu. – On zaťahuje nebo oblakmi * a zemi pripravuje dážď. – Na vrchoch dáva pučať tráve * aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku. – Potravu dáva ťažnému dobytku * i mladým havranom, čo k nemu krákajú. – V sile koňa nemá potechu * ani záľubu v mužovi svalnatom. – Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, * a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

Žalm 147

Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha. – Lebo upevnil závory tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe. – Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, * sýti ťa najlepšou pšenicou. – Svoj rozkaz na zem zosiela, * rýchlo sa šíri jeho slovo. – Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol. – Kamenec spúšťa ako omrvinky; * ktože vydrží v jeho mraze? – Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; * keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia. – On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi. – Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 148

Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach. – Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti; – chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, – oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha, – vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, * starci a junáci – nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy a aby ich súdili podľa písaného práva. * všetkým jeho verným to bude na slávu.

Žalm 150

Chváľte Pána v jeho svätyni, * chváľte ho na jeho vznešenej oblohe! – Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť! – Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou! – Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou! – Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, * chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. Sedalen, 4. hlas, podoben _U_divísja Jósif:

Ježiš, premenil si sa na Tábore * a svetlý oblak slávou zahalil apoštolov. * Ale nezniesli pohľad na krásu tvojej tváre. * Padli na zem sťa mŕtvi. * Spasiteľu, Kriste, večný Bože, ** ty si svojím svetlom obšťastnil apoštolov, preto osvieť aj naše duše.

Sláva i teraz, ten istý hlas i podoben

Ježiš, premenil si sa na Tábore * a svetlý oblak slávou zahalil apoštolov. * Ale nezniesli pohľad na krásu tvojej tváre. * Padli na zem sťa mŕtvi. * Spasiteľu, Kriste, večný Bože, * ty si svojím svetlom obšťastnil apoštolov, * preto osvieť aj naše duše.

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

Velebíme ťa, * Kriste, darca života * a oslavujeme preslávne premenenie * tvojho presvätého tela.

Verše:

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha, na jeho svätej hore.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho svätom mieste?

Pane, kto smie bývať v tvojom príbytku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

Zošli svoje svetlo * a svoju pravdu.

Obdivuhodne (nás) osvecuješ z večných vrchov.

Tábor a Hermon * sa z tvojho mena radujú.

Pane, vo svetle tvojej tváre pôjdeme a z tvojho mena sa budeme radovať celý deň.

Nech je na nás svetlosť Pána, nášho Boha, od teraz až na veky.

Sláva, i teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (3x)

Bulhar

Dnes sa premieňa Ježiš, môj Pán, * a na hore Tábor ukazuje svoju slávu.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben Voznesyjsja na krést:

Vystúpil si na horu so svojimi učeníkmi * a zažiaril si v Otcovej sláve. * Po boku ti stáli Mojžiš a Eliáš. * Predstavovali Zákon a Prorokov. * Otec ťa vyhlásil za Syna. * Preto ho oslavujeme s tebou i so Svätým Duchom.

Sláva i teraz, 8. hlas

Kriste, náš dobrodinec, * ukázal si svojim učeníkom na svätom vrchu * oslňujúcu žiaru svojho Božstva, * skrytú pod plášťom ľudskej prirodzenosti. * Keď poznali, že neznesú pohľad na tvoju slávu, pokorne volali: * „Svätý si, láskyplný Bože, * lebo hoci si neprístupný vo svojej sláve, * predsa si sa svetu zjavil v tele.“

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: T**ábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.**

Verš: Tvoje je nebo a tvoja je zem.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, zač. 45; Lk 9, 28 - 36.

V tom čase Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Dnes bolo všetko naplnené radosťou, ** lebo Kristus sa premenil pred učeníkmi.

I teraz, 6. hlas

Dnes bolo všetko naplnené radosťou, ** lebo Kristus sa premenil pred učeníkmi.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 5. hlas:

Len trochu jasu si odhalil zo svojho Božstva, Spasiteľ, * tým, čo s tebou vystúpili na horu. * Doprial si im nahliadnuť do tvojej nekonečnej slávy.* Preto s úžasom volali: * „Dobre je nám tu byť!“ * Aj my ťa spolu s nimi chceme večne ospevovať.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 4. hlas

1. pieseň:

K**eď izraelské zástupy s nezmočenými nohami * prešli červenomorskú nádrž * a vodnatá hlbina pred nimi unikla, * videli v nej pohrúžených * svojich nepriateľov, jazdcov na trojzáprahoch, * naradovaní spievali: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.**

Verš: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Keď Kristus hovoril svojim priateľom slová života * a rozprával o Božom kráľovstve, povedal: * Spoznajte vo mne Otca, lebo sa skviem neprístupným svetlom * a radostne spievajte: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.

Druhovia, učeníci, oblečiete sa silou jazykov, * úžasní budete v ich bohatstve, * lebo budete naplnení slávou: * Lebo zjavím sa jasnejšie ako slnko, * zaskviem sa uprostred tých, čo v radosti spievajú: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.

Dnes Kristus na táborskej hore jasne zasvietil božskou zorou. * Ako bol prisľúbil, obnažil zrak učeníkom. * Oni svetlonosní, naplnení božskou zorou, radostne spievajú: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.

3. pieseň:

L**uk silných bol znemožnený * a nevládni sa opásali silou, * preto sa moje srdce utvrdilo v Pánovi.**

Obliekol si sa do celého Adama, Kriste, * pradávno sčernalé bytie si premenil a presvietil * a zmenou svojho vzhľadu si ho so sebou dobrým učinil.

Kristus, ktorý kedysi v pustatine viedol Izraela * stĺpom ohňovým a oblakom, * dnes na hore Tábor svetlom nevýslovne zažiaril.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben _U_divísja Jósif:

Premenil si sa na vrchu Tábor, Ježišu, * v prítomnosti premúdreho Mojžiša a Eliáša, * Petra, Jakuba i Jána. * Peter, nevediac, čo vraví, ti povedal: * Dobre je nám tu, urobme tri stánky, * jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi * a jeden tebe, Vládca, Kriste.“ * Tak ako si ich ožiaril svojím svetlom, * tak osvieť aj naše duše.

Sláva i teraz, hlas i podoben ten istý

Premenil si sa na vrchu Tábor, Ježišu, * v prítomnosti premúdreho Mojžiša a Eliáša, * Petra, Jakuba i Jána. * Peter, nevediac, čo vraví, ti povedal: * Dobre je nám tu, urobme tri stánky, * jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi * a jeden tebe, Vládca, Kriste.“ * Tak ako si ich ožiaril svojím svetlom, * tak osvieť aj naše duše.

4. pieseň:

P**očul som, Kriste, Bože, o dive tvojej prozreteľnosti, * že si sa narodil z Panny, * aby si od lesti zachránil tých, čo ti volajú: * Sláva tvojej moci, Pane.**

5. pieseň:

P**rvorodené Svetlo zo Svetla vyžiarilo. * Preto vo svetle ťa ospevujú tvoje diela, Kriste, Tvorca. * Svojím svetlom nás sprevádzaj na našich cestách.**

6. pieseň:

K**eď som bol v tiesni, * volal som k Pánovi * a vyslyšal ma Boh mojej spásy.**

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 7. hlas

Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a učeníci videli tvoju slávu, * ako im ľudská prirodzenosť umožnila, * aby mohli pochopiť aj tvoje utrpenie, * až budeš ukrižovaný. * A svetu aby hlásali, ** že ty si skutočné Svetlo Otcovo.

Ikos

Povzneste sa, moje lenivé myšlienky. * Doposiaľ ste ma strhávali k zemi. * Vystúpte nahor k výšinám až k Bohu. * Pripojte sa k Petrovi a Zebedejovcom. * Poďme s nimi na Tábor, aby sme videli slávu nášho Boha * a počuli ten istý hlas, čo aj k nim prehovoril. * Preto hlásali Krista, svetlo Otcovo.

7. pieseň:

K**edysi v Babylone mládenci z Abrahámovho rodu * uhasili plamene v ohnivej peci * za spevu vrúcnej piesne: * Zvelebený si, Pane, Bože našich Otcov.**

8. pieseň:

B**abylonskí mládenci, naplnení horlivosťou za Boha, * statočne premohli mučiteľa i plamene * a uprostred ohňa rosou ochladení spievali: * Oslávte Pána, všetky diela Pánove.**

Velebenie: Zvelebuj, * moja duša, * Pána, osláveného * na Tábore.

9. pieseň:

B**ez poškvrny si porodila Boha. * Zjavil sa na zemi v ľudskom tele. * Medzi ľuďmi prebýval. * Preto ťa všetci velebíme, Bohorodička.**

Velebenie: Zvelebuj, * moja duša, * Pána, ktorý zjavil na Tábore * slávu svojho Božstva.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Svitilen

Slovo, nemeniteľné Svetlo, * čo vychádzaš z Otca, nezrodeného Svetla, * v tvojom zjavenom svetle sme dnes na Tábore videli svetlo Otcovo * i žiaru Ducha, * ktorý svojím svetlom ožaruje všetko tvorstvo.

Chvály**, 4. hlas**

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(4. hlas, podoben Zvánnyj svýše:) Prv, než prišiel tvoj úctyhodný Kríž a utrpenie, Vládca, * vzal si spomedzi svojich svätých učeníkov * tých, čo si si vopred vybral, * a vyšiel si s nimi na horu Tábor, * lebo si im chcel ukázať svoju slávu. * Tí ťa videli ako si sa premenil a zaskvel sa jasnejšie ako slnko. * Ako mŕtvi padli, žasli nad tvojou mocou a volali: * „Ty si nadčasové Svetlo, ó, Kriste, * ty si Svetlo Otca i napriek tomu, ** že si sa rozhodol zjaviť ako telo, ó, Nezmeniteľný.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Prv, než prišiel tvoj úctyhodný Kríž a utrpenie, Vládca, * vzal si spomedzi svojich svätých učeníkov * tých, čo si si vopred vybral, * a vyšiel si s nimi na horu Tábor, * lebo si im chcel ukázať svoju slávu. * Tí ťa videli ako si sa premenil a zaskvel sa jasnejšie ako slnko. * Ako mŕtvi padli, žasli nad tvojou mocou a volali: * „Ty si nadčasové Svetlo, ó, Kriste, * ty si Svetlo Otca i napriek tomu, ** že si sa rozhodol zjaviť ako telo, ó, Nezmeniteľný.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Ty si Boh-Slovo pred všetkými vekmi. * Odievaš sa svetlom ako plášťom. * Premenil si sa jasnejšie ako slnko * pred svojimi učeníkmi, ó, Slovo. * Predstúpili pred teba Mojžiš a Eliáš. * Tým povedali, že si Pánom mŕtvych aj živých. * Chválili tvoju nevýslovnú starostlivosť a lásku * i nesmierne milosrdenstvo, ** ktorým si spasil svet v hriechoch tonúci.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Z panenského Oblaku si sa narodil a stal sa telom, Pane. * Na hore Tábor sa premieňaš obklopený svetlým oblakom. * Otcov hlas ťa vyjavuje ako milovaného Syna pred prítomnými učeníkmi * a ukazuje ako Jednobytostného a Spolutróniaceho. * Preto sa Peter divil a povedal: * „Dobre je nám tu byť.” * Nevedel totiž, čo hovorí. ** Ó, Dobrodinec, plný lásky.

Sláva i teraz, 8. hlas

Kristus vzal Petra, Jakuba a Jána * a vyviedol ich na vysokú horu * a premenil sa pred nimi. * Jeho tvár bola ako Slnko a rúcho ako svetlo. * Spolu s ním rozprávali Mojžiš a Eliáš. * Jasný oblak ich zahalil a z neho zaznel hlas: * „Toto je môj milovaný Syn, ** jeho poslúchajte.“

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 7. hlas

Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a ukázal si učeníkom svoju slávu, * nakoľko toho boli schopní. * Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo * na príhovor Bohorodičky. ** Sláva tebe, Darca svetla!

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (40x)

Sláva: I teraz:)

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: P**okoj všetkým!**

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: L**ebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.**

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť.

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý sa na vrchu Tábor v sláve premenil pred svojimi svätými učeníkmi a apoštolmi, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. P**ane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.