Menlivé časti 6.8.

1. antifóna Jasaj Bohu celá zem; – hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu. Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás. Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, – blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás. Odel si sa do slávy a veleby, – do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.

2. antifóna Vrch Sion, tajomný príbytok, – je mestom veľkého kráľa. Spas nás, Synu Boží, premenil si sa na hore, tebe spievame: Aleluja. A priviedol ich do svojej svätej zeme, – na vrch, čo získala jeho pravica. Spas nás, Synu Boží, premenil si sa na hore, tebe spievame: Aleluja. Vrch Sion, ten si si obľúbil – a vystavil si svätyňu ako nebo vysokú. Spas nás, Synu Boží, premenil si sa na hore, tebe spievame: Aleluja.

3. antifóna Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: – nehýbe sa, trvá naveky. Premenil si sa na hore, Kriste Bože: Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, – tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. Premenil si sa na hore, Kriste Bože: Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? – Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? Premenil si sa na hore, Kriste Bože: Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, – kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Premenil si sa na hore, Kriste Bože:

Vchod Pane, zošli svoje svetlo a svoju pravdu. – Ony nech ma privedú na tvoj svätý vrch.

Tropár, 7. hlas Premenil si sa na hore, Kriste Bože, – a ukázal si učeníkom svoju slávu, – nakoľko toho boli schopní. – Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo. – Na príhovor Bohorodičky, – sláva tebe, Darca svetla!

Kondák, 7. hlas Premenil si sa na hore, Kriste Bože, – a učeníci videli tvoju slávu – ako im ľudská prirodzenosť umožnila, – aby mohli pochopiť aj tvoje utrpenie, – až budeš ukrižovaný. – A svetu aby hlásali, – že ty si skutočné Svetlo Otcovo.

Prokimen, 4. hlas Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! – Všetko si múdro urobil. Verš: Dobroreč, moja duša, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Aleluja, 8. hlas Verš: Tvoje je nebo a tvoja je zem. Verš: Blažený ľud, ktorý vie jasať!

Namiesto Dôstojné Zvelebuj, moja duša, na Tábore – premeneného Pána.

Irmos, 4. hlas Bez poškvrny si porodila Boha. – Zjavil sa na zemi v ľudskom tele. – Medzi ľuďmi prebýval. – Preto ťa všetci velebíme, Bohorodička.

Pričasten Pane, vo svetle tvojej tváre pôjdeme a z tvojho mena sa budeme tešiť naveky. Aleluja.