Ap. 141. začalo - Magdaléne 22.7.

Bratia, vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi. Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú. Vari nemáme právo jesť a piť? Nemáme právo brat’ so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?! Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda? Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon? V Mojžišovom zákone je predsa napísané: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu.“ Vari tu Boh myslí na voly? A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak s nádejou, že dostane podiel na tom, v čo dúfa. Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné? Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu.