Večiereň 4.6.

<![endif]-->

v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene. – Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej; – i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera. – Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte, – zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné. – Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. – On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. – Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám. – Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas. – Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti. – A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi, * a že ich rozoženie do cudzích krajín. – I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom; – popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla. – Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala. – K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky. – Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; – tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil. – Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal. – Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie. – Uctievali sošky ich bôžikov, * a tie sa im stali osídlom. – Synov a dcéry * obetovali zlým duchom. – Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér – obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou; – znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi. – Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; – vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. – Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia. – Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. – Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky. – Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. – A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. – Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždi nás z krajín pohanských, – aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky. – A všetok ľud nech privolá: * „Staň sa. Amen.”

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových – a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora. – Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. – Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, – lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami. – V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom, – lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli. – Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, – lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa. – Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky. – Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich, * a vyslobodil ich zo záhuby. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. – Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním. – Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody. – Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky. – Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi; – priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala. – Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli. – Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. – V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších. – Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene, – úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov. – A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene. – Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko. – Obsiali polia a vysadili vinice, * a získali bohatú úrodu. – I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi, * a nezmenšil im ani počet dobytka. – A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti. – Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej. – Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil. – Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč. – Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.” – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske. – Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. – Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. – Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím. – Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku. – Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici. – Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom. – Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný. – Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka. – Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. – Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. – Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. – Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. – Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie. – Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. – Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. – Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. – Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. – Nech mu je šatom, ktorým sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše. – Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne. – Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; – zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný, * a moje srdce je vo mne ranené. – Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku. – Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja. – Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou. – Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. – Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil. – Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj; – nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje. – Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť. – Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov, – lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 2. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(2. hlas) Náš Pán, Ježiš Kristus, večný veľkňaz, * podľa príkladu Melchizedecha, * pri tajomnej večeri * priniesol ako obeť Otcovi sám seba * pod spôsobmi vína a chleba * za hriechy ľudského pokolenia. * Preto sa mu dnes ako Bohu s úctou klaňajme.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Štedrý a milosrdný Vládca * dal pokrm tým, čo sa ho boja * a povedal svojim učeníkom: * „Vezmite a jedzte, toto je moje Telo. * Pite z kalicha všetci. * Toto je moja Krv Nového zákona, * ktorá sa za vás vylieva na odpustenie hriechov.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Vo svojom nesmiernom milosrdenstve a dobrote srdca * urobil Pán korunu svojich divov v tajomstve svojho Tela a Krvi, * keď ich dal veriacim za pokrm a nápoj. * Veľká je moc Pánova a veľké jeho skutky * vo všetkých prejavoch Božej vôle. * Jeho meno je sväté a hrozné, * vyvýšené nad všetky mená, * lebo na meno Ježiš skloní sa každé koleno, * na nebi, na zemi i v podsvetí.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

(6. hlas, podoben Vsé otlóžše:) Celý posvätený * si sa ukázal ako nositeľ Boha, * sväté božské pomazanie si prijal, * zahalený Svätým Duchom. * Vždy si vo svetle vstupoval do svätyne svätých, * ožiarený lúčmi, ktorých pôvodcom je Boh, * majúc účasť na milosti svätých tajomstiev. * Ako skutočný a preslávny svätiteľ ** sa s odvahou modlíš za naše duše.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Tvoj život sa stal svetlým skrze svetlo čností, * veriacich si osvietil * a odohnal si preč temnotu lesti. * Ukázal si sa ako svetlom žiariace slnko pravdy, * preblažený svätiteľ Metrofan. * A teraz si sa stal obyvateľom príbytku, * kde žiari bezvečerné svetlo; * skrze milosť Svätého Ducha si bol synom dňa. * Preto tvoju božskú a svetlo prinášajúcu pamiatku * úctyhodne oslavujeme, hodný večnej pamiatky, ** a s láskou uctievame.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Tvoj rozum bol pozdvihnutý k Bohu, bohomúdry, * ukázal si sa ako jasný a vierou okrášlený, všeslávny, * v smrteľnom a porušiteľnom tele * si spoznal neporušiteľnosť, premúdry. * Získal si jas beztelesných (mocností) * a vystúpil si z vášní, * okrášliac sa bezvášnivosťou, Metrofan, * otče premúdry svätiteľu. * Jasný svietnik a prosebník za tých, ** čo s láskou uctievajú tvoju pamiatku.

Sláva i teraz, 8. hlas

Toho, ktorého si bez muža počala, * ó, prečistá Panna, * dnes slávnostne a nepochopiteľne vidíme na oltári * ako sa veriacim dáva za pokrm. * Jemu sa anjeli s chvením * i ľudia ako pravému Bohu klaňajú. * Upros Ho svojimi modlitbami, ako matka, * aby nás nespálil pre naše hriechy, * ale aby sa nad nami zmiloval ** a spasil naše duše.

Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým!

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 6. hlas

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Verš: Svoj zrak upieram na vrchy. * Príde mi odtiaľ pomoc?

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 2. hlas, podoben Dóme Jevfrathóv:

Kristus Boh pri tajomnej večeri * dal za pokrm svojim apoštolom svoje Božské Telo * na uzdravenie duší i tiel našich.

Verš: Prestieraš mi stôl, * pred očami mojich protivníkov.

Pristúpte všetci nie k vrchu Sinaj, * ale k Bohu najvyššiemu, * v najsvätejšej Eucharistii utajenému, * Kristovi, nášmu Pánovi.

Verš: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. * Pasie ma na zelených pašienkach.

Kristus sa dáva za pokrm všetkým hriešnikom. * Premenil chlieb na svoje Telo * a víno na svoju Božskú Krv.

Sláva i teraz, 2. hlas

Mária, Panna a Bohorodička, * prihováraj sa u svojho Syna, ktorého si porodila * aby nás urobil hodnými účastníkmi * svojich božských tajomstiev.

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. A****men.

Tropár, 4. hlas

Boh, večná pravda, ukázal ťa svojmu stádu * ako príklad viery, vzor svätosti a učiteľa zdržanlivosti. * Tvoja pokora ťa povýšila a chudoba obohatila, * otec arcipastier Métrofan. * Pros Krista Boha, ** aby spasil naše duše.

Sláva i teraz, tropár, 7. hlas

Chlieb nadprirodzený, * po ktorom túžia anjeli i archanjeli, * dnes sa zjavuje na oltári * a dáva sa ľuďom za pokrm. * Aj my veríme v tvoje nesmierne milosrdenstvo, * Kriste Bože náš. * Uznávame, že sa ako Boh skrývaš pod viditeľnými spôsobmi. * Preto k tebe vrúcne voláme: * „Daj, aby sme ich dôstojne prijali ** a s ich pomocou večnú slávu dosiahli.“

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe zbor spieva: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý na našu spásu a pre svoju nesmiernu dobrotu dal nám jesť svoje telo a piť svoju skutočnú krv, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Métrofana, konštantínopolského patriarchu, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. P**ane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.