Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy sv. proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána
25. mája si Gréckokatolícka cirkev pripomína udalosť tretieho nájdenia úctyhodnej hlavy svätého proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. Podľa tradície sa Jánova hlava nachádzala po druhom nájdení v roku 452 na rozličných miestach. Počas obrazoboreckého sporu v Byzantskej ríši ju znova ukryli na neznámom mieste. K tretiemu nájdeniu hlavy Jána Krstiteľa došlo v roku 850. Podobne ako pri druhom nájdení vzácnu relikviu preniesli slávnostne do Konštantínopolu.
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Boh?“.
Michalov dátum narodenia ostáva neznámy, ale zo spisu Teodora Studitu je zrejmé, že bol starší ako Teodor a musel sa teda narodiť pred rokom 759.
Ako mladík si obliekol mníšsky odev a vstúpil do Tarasiovho kláštora na Bospore. V rokoch 785 až 787 zastával úrad metropolitu v antickom maloázijskom meste Synnada. V tom čase sa zúčastnil na Druhom nicejskom koncile (787). V roku 806, na podnet cisára Nikefora, stál Michal na čele vyslancov, poslaných ku kalifovi Harunovi al-Rashidovi. Ako vyslanec cisára Michala I. sa zúčastnil diplomatických ciest k pápežovi Levovi III. a k západnému cisárovi Karolovi Veľkému.
V súvislosti s obrazoboreckou politikou cisára Leva V. si ho dal cisár v roku 814, spoločne s ďalšími biskupmi a predstavenými, predvolať. O rok neskôr sa ako obranca ikon ocitol vo vyhnanstve, vo frýgijskej obci Eudokias. Za cisára Michala II. ho rehabilitovali. O päť rokov neskôr na následky choroby 23. mája 826 zomrel.
V polovici deviateho storočia v čase patriarchu Metoda ho (843-847) vyhlásili za svätého. Relikvia jeho hlavy sa nachádza vo Veľkej lavre sv. Atanáza na Hore Athos