Utiereň 23.5.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 8. hlas

Požehnaný si, Kriste Bože náš. * Rybárov si urobil nadovšetko múdrymi, * keďže si im zoslal Ducha Svätého, * a cez nich si celý svet ulovil, * Milujúci človeka, sláva tebe. (trikrát)

2. katizma

Žalm 9

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. – V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. – Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú. – Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. – Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky. – Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. – Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský. – A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy. – Pán bude utláčanému útočiskom, * príhodným útočiskom v časoch súženia. – Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. – Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi. – Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti, – aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol. – Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha. – Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk. – Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. – Lež na úbožiaka on nezabudne naveky * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. – Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj. – Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi. – Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia? – Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. – Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje. – Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * „Boh nezasahuje; Boha niet.” – Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné. – Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič. – V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.” – Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie. – Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja. – Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte. – Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť. – Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch. – V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.” – Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých. – Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!”? – Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk. – Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš. – Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. – Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny, – Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. – Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Žalm 10

Dôverujem Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: „Uleť na vrch ako vrabec!? – Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných. – Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?” – Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach. – Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka. – Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť. – Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel. – Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 11

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi. – Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. – Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk; – lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?” – „Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * „zachránim toho, ktorým opovrhujú.” – Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené. – Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky. – Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Žalm 12

Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? – Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou? – Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“ – Aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol. – Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci. – Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami, * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“

Žalm 13

Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. – Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých. – Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočiskom. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 14

Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? – Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí, – čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu ani ho nepotupuje. – Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných. – Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu. – Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať. – Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

Žalm 15

Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam. – Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.” – Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň. – Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi. – Nebudem vylievať krv na ich obetu * ani ich mená nevezmem na pery. – Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud. – Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo. – Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. – Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji. – Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Josíf:

Oslavujme radostne, verní, * sviatok po sviatkoch, * záverečnú slávnosť, * čiže Päťdesiatnicu, * naplnenie prisľúbenia a daru. * V (dnešný deň) zostúpil na zem oheň Tešiteľa v podobe jazykov. * Učeníkov osvietil a urobil z nich nebeských dôverníkov. * Prišlo svetlo Tešiteľa a svet osvietilo. (dvakrát)

3. katizma

Žalm 17

Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočisko moje, osloboditeľ môj. – Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. – Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi. – Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly. – Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti. – V úzkosti som vzýval Pána * a volal som k svojmu Bohu. – Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. – Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom. – Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky. – Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami. – Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov. – Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. – Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie. – Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie. – Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich. – Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli. – Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu. – Z výsosti čiahol rukou a chytil ma, * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. – Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. – Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou. – Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté, – lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. – Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol. – S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, * lebo videl, že moje ruky sú čisté. – Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný, – voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný. – Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných. – Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. – Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. – Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. – On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú. – Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha? – To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou. – Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu. – Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový. – Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. – Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu. – Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. – Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy. – Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. – Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. – Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. – Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom. – Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov. – Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo. – O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. – Nech žije Pán, nech je zvelebený môj záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása. – Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. – Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka. – Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno Žalmami. – Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 18

Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk. – Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť. – Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť. – Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta. – Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi. – Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. – Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu. – Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým. – Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. – Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. – Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. – Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. – Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, – a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala. – Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu. – Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. – Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

Žalm 19

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. – Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona. – Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná. – Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer. – Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania. – Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice. – Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. – Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách. – Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Žalm 20

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy. – Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol. – Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. – Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky. – Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou. – Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. – Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. – Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. – Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár; – Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň. – Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí. – Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. – Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár. – Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. – Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. – A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. – V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. – K tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. – No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. – Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. – „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.” – Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. – Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. – Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. – Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. – Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. – Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. – Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. – Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu. – Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. – Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. – Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. – Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. – Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. – Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. – Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. – Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda ani neopovrhuje nešťastným chudákom; – ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. – Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. – Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * „Naveky nech žijú ich srdcia!” – Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. – Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. – Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. – Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. – Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: „Toto urobil Pán.”

Žalm 22

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. – Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. – Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. – I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. – Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. – Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. – A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

Žalm 23

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. – Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách. – Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? – Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. –Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. – To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Josíf:

Prameň Ducha prišiel na zem * a duchovne sa rozdelil do ohnivých riek, * apoštolov skropil rosou a osvietil. * Oblak (zrazu) kropil na nich oheň, * osvecoval ich a pršali plamene. * Skrze nich sme prijali milosť ohňom a vodou. * Prišlo svetlo Tešiteľa a svet osvietilo. (dvakrát)

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

*Velebíme ťa, * Kriste, Darca života a uctievame tvojho presvätého Ducha, * ktorého si od Otca zoslal svojim božským učeníkom.**

Verše:

Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk.

Pánovým slovom povstali nebesia * a Dychom jeho úst všetky ich voje.

Predchádza ho Oheň, * čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

Keď zošleš svojho Ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý Duch.

Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov Ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma Duchom veľkej ochoty.

Pán dá silu svojmu ľudu, * Pán požehná svoj ľud Pokojom.

Sláva, i teraz: Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože (trikrát)

Bulhar : Sláva tebe, svätá Trojica, * Otče, Slovo i Duchu Svätý. * Sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas

Kriste, po (tvojom) vzkriesení z hrobu * a po božskom vystúpení do výšin nebies, * si zoslal svoju slávu, Štedrý, tým, čo hľadeli na Boha. * V učeníkoch si obnovil Ducha pravého. * Preto sa, Spasiteľ, vyjasnili tajomné hlasy * sťa hudobné husle s božským slákom * i tvoj (spasiteľný) plán. (dvakrát)

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, _4. hlas_: Tvoj dobrý duch * bude ma viesť do správnej krajiny.

Verš: Pane, vypočuj moju modlitbu, všimni si moju prosbu.

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána, zač. 65; Jn 20, 19 - 23.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.”

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

Kráľu Nebeský, Utešiteľu, * Duchu Pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ. * Poklad dobra a Darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

KÁNON,

ktorého akrostych je: Päťdesiatnicu oslavujeme.

Dielo mnícha Kozmu. Hlas 7.

1. pieseň

Irmos: Ten, čo vlnami pokryl faraóna s vozmi, * víťazí v bojoch vztýčeným ramenom. * Spievajme mu, lebo sa preslávil.

Konaním si poslal, Kriste, Ducha Tešiteľa, * tak ako si predtým sľúbil učeníkom. * Zažiaril si svetu svetlom, * Milujúci človeka.

To, čo bolo kedysi predpovedané Zákonom * a prorokmi sa naplnilo, * veď dnes sa na všetkých verných * vylieva milosť božského Ducha.

Iný kánon

Jambický. Dielo kýr Jána Arklejského. Hlas 4.

1. pieseň

Irmos: (Mojžiš) s ťarbavým jazykom * ukrytý v božskom oblaku * vybásnil Bohom napísaný Zákon; * lebo zhodil tieň z duchovných očí a vidí Večného. * Učí sa múdrosti Ducha, * chváliac (ho) božskými piesňami.

Čisté a predrahé ústa povedali: * „Neopustím vás, priatelia. * Veď ja sedím na Otcovom vysokom prestole spolu s ním * a vylejem Ducha, * aby tým, ktorí túžia po nej, * zažiaril bohatý (prúd) milosti.“

Najpravdivejšie Slovo odišlo zo zeme * a tichým spôsobom napĺňa srdcia. * Hľa, dokončilo dielo, * rozveselilo priateľov v silnom vetre a v ohnivých jazykoch. * Tak, ako Kristus sľúbil, * daroval (nám svojho) Ducha.

Katavasia: Ten, čo vlnami: Mojžiš s ťarbavým jazykom:

3. pieseň

Irmos: Učeníkom si, Kriste, povedal: * Ostaňte v Jeruzaleme, * kým nebudete odetí mocou z výsosti. * Ja vám pošlem iného Tešiteľa, mne podobného; * môjho a Otcovho Ducha a on vás upevní.

Zostupujúca moc božského Ducha * rozdelila kedysi pre zlobu hlas, ktorý bol jednotný; * no vznešene ho zjednotila do jedného súzvuku zjavená Trojica, * ktorá verných napĺňa múdrosťou, * (práve) ona nás upevnila.

Iný.

Irmos: Jediná modlitba prorokyne Anny * kedysi roztvorila putá neplodnosti lona * a priniesla nesmierny dar požehnaného dieťaťa. * To preto, že nosila pokorného ducha, * obráteného k mocnému a premúdremu Bohu.

Nepostihnuteľný je najvyšší Boh: * z neučených urobil básnikov, * z rybárov mudrcov, * ktorí učia slovom * a nespočetné množstvo ľudí * vytrhávajú z hlbokej tmy jasom Ducha.

Všemocné žiariace Svetlo * vychádza z nezrodeného Svetla. * Svoju Otcovskú moc teraz zjavuje národom na Sione skrze Syna * v zjednotenom jase a v ohnivom hlase.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas, podoben Poveľínnoje tájno:

Priatelia Spasiteľa sa naplnili radosťou * a prijali odvahu tí, ktorí sa predtým báli; * lebo Svätý Duch dnes z výšin zostúpil do domu učeníkov * a každý hovoril k ľuďom iným jazykom, * lebo jazyky sa roztrúsili v podobe ohňa. * A hľa, nepopálili ich, * ba viac, skropili ich rosou. (dvakrát)

4. pieseň

Irmos: Keď prorok videl plnosť času, * ako, Kriste, prídeš, volal: * Počul som, Pane, o tvojej moci, * že si prišiel spasiť všetkých tvojich pomazaných.

Najprv nedokonale proroci hovorili * a Zákon zvestoval pravého Boha Tešiteľa. * No dnes sa dáva poznať * služobníkom a svedkom Slova.

Duch nosí znamenie Božstva, * nad apoštolmi sa rozdelil v podobe ohňa. * Zjavil sa v cudzích jazykoch, * (ukázal), že On je Otcova prichádzajúca božská moc, * ktorá sama rozhoduje (o všetkom).

Iný.

Irmos: Kráľ kráľov, jediné Slovo, * pravé z pravého, ktoré sa zrodilo z Otca, * čo nemá pôvodu. * Skutočne si poslal apoštolom tvojho Ducha, * rovného s tebou v konaní. * On je Dobrodincom pre tých, ktorí spievajú: * Sláva tvojej moci, Pane.

Slovom si otvoril božský kúpeľ znovuzrodenia, * jediný Bože, * vylievaš mi vlny dažďa z tvojho boku, * prebodnutého no nesmrteľného, * ó Božie Slovo, * zapečateného horlivosťou Ducha.

Všetci skláňajú kolená pred Tešiteľom, Synom i Otcom. * Otec je jednotnosť, * a (všetci) videli pravé Bytie v troch osobách, * nedotknuteľné, večné a jediné. * Veď zažiarilo svetlo, milosť Ducha.

Nech sa naplnia všetci najvyšším Bohom, * tí, ktorí sú služobníkmi trojsvetlej Bytosti. * Lebo nadprirodzene zdokonaľuje (všetko), ako Dobrodinec, * Kristus svieti ohňom pre spásu * a darúva všetku milosť Ducha.

5. pieseň

Irmos: Duch spásy utvára čisté srdcia apoštolov, * z úcty k tebe, Pane, počatý v lone prorokov * a zrodený na zemi. * Vo vnútri verných obnovuje ducha pevného. * Pretože je to tvoj príkaz, * žiari svetlo a pokoj.

Dnes žiari zostupujúca moc, * dobrotivý Duch, Duch Božej múdrosti, * Duch, ktorý vychádza z Otca, * skrze Syna sa zjavuje nám, verným, v podobe (ohňa). * Usídľuje sa v nás obrazom svätosti, * veď v nej ho môžeme uzrieť.

Iný.

Irmos: Prijmite oslobodzujúce očistenie hriechov * a ohnivoduchovnú rosu Ducha, * ó deti Cirkvi, * nosiace podobu svetla. * Teraz vyšiel zákon zo Siona, * milosť Ducha v podobe ohnivých jazykov.

Duch vychádza od Otca, * sám sa tak rozhodol, bez donútenia, * v podobe jazykov urobil apoštolov múdrymi, * pečaťou živonosného Slova, * mocou Otca a v súhre, tak, * ako to povedal Spasiteľ.

Slovo, Boh, počiatok všetkého, * nech uzdraví zmysly od hriechu; * hľa, pripravil apoštolov ako prečistý dom, * do ktorého sa teraz usídľuje svetlo Ducha, * spoluvečného a rovného s ním v konaní.

6. pieseň

Irmos: Plávam v búrke životných starostí * v lodi potápanej hriechmi, * vrhaný som do (pazúrov) zvera, hubiaceho dušu. * Ako Jonáš ti Kriste volám: * Vyveď ma zo smrtonosnej hlbiny.

Štedro si vylial na každé telo svojho Ducha, * tak ako si povedal, * všetko sa naplnilo tvojou prítomnosťou, Pane, * lebo ako Syn si sa večne zrodil z Otca * a nedeliteľný Duch z neho vychádza.

Iný.

Irmos: Vládca Kriste, zažiaril si nám z Panny ako očistenie a spása, * aby si vytrhol z porušiteľnosti celého padnutého Adama, * nášho praotca, * tak, ako si (vyslobodil) proroka Jonáša * z útrob morského zvieraťa.

Do srdca sme večne prijali pravého a pevného Ducha, * aby si nás obnovil, * vychádzajúci od Otca, * aby si nás zjednotil všetkých, * spálil škvrny nenávistných útokov, * veď ty očisťuješ bahno z (našich) zmyslov, Všemocný.

Zjavil si vytúženú dôstojnosť apoštolom, * a obyvateľom Siona, * ktorí očakávali tvoj príchod: * poznanie Ducha Slova, zrodeného z Otca. * Ohnivoduchovne si ich upevnil * a rýchlo si ukázal hrôzu pohanských lákadiel.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 8. hlas

Keď zostúpil Najvyšší, * pomiatol jazyky a rozdelil národy. * Teraz však rozdáva ohnivé jazyky * a všetko povoláva k jednote. * Preto jednohlasne * oslavujme presvätého Ducha.

Ikos:

Obdaruj svojich služobníkov, Ježišu, * rýchlou a vytúženou potechou, * keď budeme klesať na duchu, * neopúšťaj naše duše v trápeniach * a nevzďaľuj sa od našich myslí počas útokov. * Stále nás predchádzaj. * Priblíž sa k nám, priblíž sa ty, ktorý si všade, * tak ako si stále so svojimi apoštolmi, * takto zjednoť so sebou, Štedrý, tých, čo po tebe túžia, * aby sme ťa jednotne ospevovali * a oslavovali tvojho presvätého Ducha.

Synaxár na nedeľu svätej Päťdesiatnice

Verše: V silnom vetre darúva v podobe ohnivých jazykov Kristus božského Ducha apoštolom.

Vo veľkom dni sa vylieva Duch na rybárov.

V tento deň, na ôsmu nedeľu po Pasche, oslavujeme svätú Päťdesiatnicu, ktorú sme prijali z hebrejských kníh. Pretože tak ako oni svoju Päťdesiatnicu slávia kvôli číslu sedem a tak po uplynutí päťdesiat dní po Pasche prijali Zákon, tak aj my, sláviac po Pasche päťdesiat dní prijímame presvätého Ducha, ktorý je zákonodarcom a sprievodcom vo všetkej pravde. On ukazuje, čo je dobré pred Bohom. Nech je teda známe, že Hebreji mali tri sviatky: Paschu, Päťdesiatnicu a Skynopígiu, čiže Sviatok stánkov. Paschu konali ako spomienku na prechod cez Červené more, Pascha sa totiž prekladá ako prechod. Ak osvetľujeme teda tento sviatok, oslavujeme náš prechod a návrat z temného hriechu znova do raja. Päťdesiatnicu oslavovali, aby si pripomenuli svoje utrpenie v púšti a ako boli cez mnohé utrpenia dovedení do zasľúbenej zeme. Vtedy sa tiež nasýtili plodmi pšenice a vína. Pre nás tento sviatok znamená naše trápenie v nevere i vstup do Cirkvi, veď vtedy sa aj my sýtime telom a krvou (nášho) Vládcu. Niektorí tvrdia, že práve z tohto dôvodu slávia Päťdesiatnicu. Iní, ako vravia, z úcty päťdesiatich dní, počas ktorých sa postil Mojžiš a tak prijal Bohom napísaný Zákon. Taktiež spomínajú aj na obetné teľa, a na iné udalosti, ktoré sa stali, keď Mojžiš vystupoval a zostupoval z hory. Druhí sú tej mienky, že Hebreji pod Päťdesiatnicou myslia sviatok, ktorý je, ako sa vraví, kvôli úcte k číslu sedem: keď ho totiž znásobíme a pripočítame navyše jeden deň, dostaneme číslo päťdesiat. Úcta k číslu sedem u Hebrejov nie je len v otázke dní, ale zasahuje aj roky. Keď sa totiž spoja vytvárajú Jobileon, čo znamená Odpustenie. Každých sedem rokov sa totiž deje to, že nechávajú zem nezasiatu, (všetkému) živému tak darúvajú (v istom zmysle) oddych a kúpených otrokov prepúšťajú. A tretí sviatok je Skynopígia, teda pripomienka na stánky, ktorý sa svätí po zozbieraní úrody, čo je po piatich mesiacoch od sviatku Paschy. Koná sa ako pamiatka dňa, keď Mojžiš kedysi urobil stánok na hore Sinaj, ktorý mu bol zjavený v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Aj oni robili stánky a svätili tak sviatok, bývali na poliach a ďakovali Bohu, zbierajúc plody svojich námah. Jeden názor hovorí, že aj Dávid písal žalmy počas tohto sviatku, totiž tie, ktoré majú v nadpise slovo „Lis“. Toto je obraz nášho vzkriesenia z mŕtvych, keď sa rozložia naše telesné stánky a znova sa utvoria, prijmeme potom plody svojich námah a budeme sviatkovať vo večných sieňach. Je potrebné vedieť, že v tento deň Päťdesiatnice zostúpil Svätý Duch na učeníkov. A tak sa svätí otcovia rozhodli rozdeliť sviatky kvôli veľkosti presvätého a životodarného Ducha, je totiž jedným zo svätej Trojice, počiatku života. Hľa, aj my hneď zrána hovoríme, ako prišiel Svätý Duch. Na príhovor svätých apoštolov, Kriste, zmiluj sa nad nami, amen.

7. pieseň

Irmos: Prepodobní mládenci boli vrhnutí do ohnivej pece * a premenili oheň na rosu, * spievali a volali: * Požehnaný si, Pane, Bože našich otcov.

Apoštoli rozprávali o veľkých Božích skutkoch, * neverným sa konanie Ducha zdalo ako opilstvo. * Skrze neho sme spoznali Trojicu, * jediného Boha našich otcov.

Pravoverne hovoríme o Bohu, * nedeliteľnej Bytosti, * Bohu Otcovi, ktorý nemá počiatku, * tej istej moci ako Slovo i Duch. * Voláme: Požehnaný si, Bože našich otcov.

Iný.

Irmos: Zaznela jednohlasná pieseň symfónie, * aby sa vzdala úcta bezduchej zlatokovanej soche. * No svetlonosná milosť Tešiteľa vyzýva k spevu: * Trojica jediná, rovnocenná v moci, * bezpočiatočná, ty si požehnaná.

Nemúdri nerozumeli prorockému hlasu, * považovali ho za opilstvo vínom, * lebo počuli cudzokrajné slová apoštolov. * My, nábožní, ti spievame božské (piesne): * Požehnaný si Dobrodinec všetkých.

Vznešený Joel videl videnie * a zahrmel v božskom učení, povedal: * Môjho Ducha, vylejem skrze jemu podobné Slovo, * najvyššieho Boha, * na tých, ktorí spoločne zaspievajú: * Jasná trojhlasná Bytosť (Bože), ty si požehnaný.

On rozdelil viditeľne Trojičnú milosť, * aby zjavil tri osoby, * oslavované v jednoduchosti moci, * no dnes je požehnaný * v jedinom Pánovom dni – Syn, Otec i Duch.

8. pieseň

Irmos: Na ker v Sinaji zostúpil oheň a nespálil ho, * zjavil Boha zajakávajúcemu sa Mojžišovi s ťarbavým jazykom. * Aj z troch mládencov urobila Božia moc spevákov neoblomných v ohni: * Všetky diela Pánove ospevujte Pána * a vyvyšujte ho po všetky veky.

Dych života zostúpil z výšin na rybárov * v podobe prudkého vetra, presvätý Duch. * A oni hovorili o veľkých Božích skutkoch, * keď sa zjavili ohnivé jazyky: * Všetky diela ospevujte Pána * a vyvyšujte ho po všetky veky.

Poďte a staňme si na horu Sion, * do mesta živého Boha, * vystúpiac sťaby na nedotknuteľnú horu, * nebojme sa hroziaceho ohňa * a spolu s učeníkmi, nositeľmi Ducha, jasajme: * Všetky diela ospevujte Pána * a vyvyšujte ho po všetky veky.

Iný.

Irmos: Trojsvetlá podoba Najvyššieho Boha rozväzuje putá, * mládenci spievajú, * všetko utvorené stvorenstvo dobrorečí jedinému Spasiteľovi, * ktorý všetko činí, lebo je Dobrodincom.

Kristus povedal apoštolom, * aby mali na pamäti slová pre spásu ľudí, * ktoré počul od Otca. * Duch ich ustrojil v podobe ohnivých jazykov. * (Predtým) stratené stvorenie požehnane urobil svojím vlastným, * a ono ťa ospevuje.

Jediný samovládca, Spasiteľ, * samo od seba žiariace Svetlo, * ty si Darca svetla. * Zostúpil si napĺňajúc apoštolov, * sťaby drahocennú korunu tvojich služobníkov, * ty darúvaš Ducha, * ktorý nás nasycuje.

Duchom nasýtené ústa prorokov ospevovali, Kráľu, * tvoj telesný príchod, * i Ducha, ktorý vychádza z Otcovho lona, * nestvoreného, budovateľa, * tróniaceho s tebou, * On je pre verných drahocenným (darom) * prameniacim z jediného vtelenia.

Čestnejšia si: nespievame.

9. pieseň

Irmos: Porodila si, hoci si neokúsila slasť; * darovala si telo Slovu, ktoré všetko ustrojilo. * Matka, čo muža nepoznala, * Panna, Bohorodička, * príbytok nedotknuteľného, * záhrada tvojho nesmierneho Stvoriteľa, velebíme ťa.

Ten, ktorý sa predtým v radosti niesol na páliacom ohnivom voze, * starostlivý (Boh), ohnivý vietor, * zjavuje teraz apoštolom žiariaci nebeský vánok. * On ich posvätil, aby všetkým hovorili o Trojici.

Bolo počuť, ako učeníci hovoria cudzími jazykmi, * hľa, vec prevyšujúca zákony prirodzenosti. * Hovoril síce jediný hlas milosti Ducha, * no ľudia, plemená a národy počuli ich v rozličných jazykoch * (hovoriť) o veľkých Božích skutkoch. * Učili sa tak poznať Trojicu.

Iný.

Irmos: Raduj sa Kráľovná, * sláva matiek i panien, * lebo žiadne vycibrené a krásnohlasné ústa nemôžu básniť * a dôstojne ťa ospevovať. * Každá myseľ utícha, * keď chce porozumieť tvojmu pôrodu. * Preto ťa jednohlasne oslavujeme.

Patrí sa ospevovať služobníčku, * ktorá žila v jednoduchosti. * Veď ona jediná ukryla do svojho lona Slovo, * ktoré v tichosti prebývalo v nemocnej ľudskej prirodzenosti. * Ono teraz sedí po pravici Otca * a poslalo (nám) milosť Ducha.

Tých, ktorých naplní milosť, * prameniaca z Boha, * zažiaria, jagajú sa, * menia sa k lepšiemu neslýchanou zmenou; * vidiac nezničiteľnú Múdrosť, rovnú v moci, * oslavujeme trojsvetlú Bytosť.

Katavasia: Porodila si: Raduj sa Kráľovná:

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Exapostilárion

Presvätý Duchu, vychádzajúci z Otca * a skrze Syna si prišiel k neučeným učeníkom. * Spas tých, čo ťa vyznávajú ako Boha * a zmiluj sa nad všetkými. (dvakrát)

Sláva, i teraz:

Otec je svetlo, * Slovo je svetlo * i Svätý Duch je svetlo, * On bol poslaný apoštolom v ohnivých jazykoch * a tak sa celý svet osvecuje, * aby velebil svätú Trojicu.

Chvály, 4. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

_Verš: A_by ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(4. hlas) Preslávne veci dnes videli všetky národy v meste Dávidovom, * keď Svätý Duch zostúpil v ohnivých jazykoch, * ako zvestuje Lukáš v Božom slove, keď hovorí: * Keď boli Kristovi učeníci zhromaždení, nastal hukot, * ako keď sa ženie prudký vietor * a naplnil dom, v ktorom sedeli. * Všetci začali hovoriť cudzími jazykmi, * neslýchaným učením, * neslýchané príkazy svätej Trojice.

Žalm 150

_Verš: Ch_váľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Preslávne veci dnes videli všetky národy v meste Dávidovom, * keď Svätý Duch zostúpil v ohnivých jazykoch, * ako zvestuje Lukáš v Božom slove, keď hovorí: * Keď boli Kristovi učeníci zhromaždení, nastal hukot, * ako keď sa ženie prudký vietor * a naplnil dom, v ktorom sedeli. * Všetci začali hovoriť cudzími jazykmi, * neslýchaným učením, * neslýchané príkazy svätej Trojice.

_Verš: Ch_váľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Svätý Duch bol vždy, je a bude. * Nemá počiatok ani koniec, * vždy je v jednote a zjednotení s Otcom i Synom. * On je život i darca života; * svetlo i darca svetla; * sám je Dobrotivý, prameň milostí. * Skrze neho poznáme Otca a oslavujeme Syna. * Skrze nich všetkých poznáme jedinú moc, * jedinú jednotnosť, * jedinú úctu svätej Trojice.

_Verš: Ch_váľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Svätý Duch bol vždy, je a bude. * Nemá počiatok ani koniec, * vždy je v jednote a zjednotení s Otcom i Synom. * On je život i darca života; * svetlo i darca svetla; * sám je Dobrotivý, prameň milostí. * Skrze neho poznáme Otca a oslavujeme Syna. * Skrze nich všetkých poznáme jedinú moc, * jedinú jednotnosť, * jedinú úctu svätej Trojice.

_Verš: Ch_váľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Svätý Duch je svetlo i život, * duchovný živý prameň; * Duch múdrosti, Duch rozvahy, * Dobrotivý, pevný, rozumný. * On vládne, očisťuje prehrešenia. * On je Boh, jedným v Bohu, oheň a darca ohňa. * On hovorí, koná, rozdeľuje dary, * korunoval všetkých prorokov * i vznešených apoštolov s mučeníkmi. * Neslýchaná skutočnosť, * neslýchané videnie, * oheň sa rozdeľuje, aby rozdal dary.

_Verš: Ch_váľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Svätý Duch je svetlo i život, * duchovný živý prameň; * Duch múdrosti, Duch rozvahy, * Dobrotivý, pevný, rozumný. * On vládne, očisťuje prehrešenia. * On je Boh, jedným v Bohu, oheň a darca ohňa. * On hovorí, koná, rozdeľuje dary, * korunoval všetkých prorokov * i vznešených apoštolov s mučeníkmi. * Neslýchaná skutočnosť, * neslýchané videnie, * oheň sa rozdeľuje, aby rozdal dary.

Sláva i teraz, 6. hlas

Kráľu nebeský, Utešiteľu, * Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ. * Poklad dobra a Darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 8. hlas

Požehnaný si, Kriste Bože náš. * Rybárov si urobil nadovšetko múdrymi, * keďže si im zoslal Ducha Svätého, * a cez nich si celý svet ulovil, * Milujúci človeka, sláva tebe.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý na našu spásu v ohnivých jazykoch zoslal svojho presvätého Ducha na svojich svätých učeníkov a apoštolov, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.