V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.” To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.” Druhí tvrdili: „Kristus je to.” Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Kristus?! A nehovorí Písmo: ,Kristus príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid’?!” A tak nastala preňho v zástupe roztržka. Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?” Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.” Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.” Jeden z nich, Nikodém, ten, čo v noci prišiel k Ježišovi, im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?” Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley? Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.” A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.”