Jeruzalemská

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 2. hlas

Ctihodný Jozef sňal z dreva tvoje prečisté telo, * ovinul ho čistým plátnom, * natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu. (dvakrát)

Sláva, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * vtedy si Hádes usmrtil žiarou božstva, * keď si aj zosnulých z priepastí pozdvihol, * všetky nebeské mocnosti volali: ** Darca Života, Kriste, Bože náš – Sláva tebe!

I teraz, 2. hlas

K ženám myronosičkám pri hrobe * pristúpil anjel a volal: Voňavky – tie sú vhodné pre mŕtvych, ** Krista sa však porušenie nedotklo.

Prvá statia, 5. hlas

Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, ty si bol pre nás včera pochovaný, ty si trpel a mŕtvych nepochopiteľne oživil.

Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, ctíme si tvoje úctyhodné utrpenie a oslavujeme tvoje preslávne pochovanie.

Verš: Blažení tí, čo sú bezúhonní na svojej ceste a kráčajú podľa Pánovho zákona.

Život – do hrobu, * dal si sa pochovať, Kriste, anjelské vojská žasli, * tvoje zostúpenie slávili.

Verš: Blažení tí, čo skúmajú jeho svedectvá a celým srdcom ho hľadajú.

Život – ako môžeš umierať? * Ako môžeš v hrobe prebývať? Ty však vládu smrti ničíš * a mŕtvych z podsvetia dvíhaš.

Verš: Tí, čo nekonajú neprávosti a chodia po jeho cestách.

Velebíme ťa, * Ježišu Kráľu, ctíme si tvoje pochovanie a utrpenie, ktorými si nás zachránil z porušenia.

Verš: Prikázal si nám starostlivo zachovať tvoje prikázania.

Miery zeme si stanovil, * a dnes v malom hrobe prebývaš, Ježišu, Kráľu všetkých, * ty, čo mŕtvych z hrobov dvíhaš.

Verš: Kiežby sa narovnali moje cesty, aby som zachoval tvoje ustanovenia.

Ježišu Kriste môj, *Kráľu všetkých, čo hľadáš, keď do podsvetia prichádzaš? Či putá ľudského rodu ideš rozviazať?

Verš: Nebudem zahanbený, ak budem dbať na všetky tvoje prikázania.

Vládcu všetkých * vidíme mŕtveho. Do nového hrobu sa dáva pochovať ten, čo vyprázdnil hroby mŕtvych.

Verš: Budem sa ti vyznávať v úprimnosti srdca, keď sa naučím súdy tvojej spravodlivosti.

Život – do hrobu, * dal si sa pochovať, Kriste, svojou smrťou si zničil smrť a svetu si otvoril prameň života.

Verš: Zachovám tvoje ustanovenia, nikdy ma neopusť.

Medzi zločincami, * ako zločinec, Kriste, dal si sa odsúdiť, aby si nás všetkých očistil od zločinu starého pokušiteľa.

Verš: Ako má najmladší narovnať svoju cestu? Tak, že zachová tvoje slová.

S nádhernou tvárou * nad všetkých ľudí, ukazuje sa bez podoby ako mŕtvy, ten, čo dal tvár prirodzenosti všetkých.

Verš: Celým srdcom som ťa hľadal, neodožeň ma od svojich prikázaní.

Ako znesie podsvetie * tvoj príchod, Spasiteľ!? Či nebude trpieť omráčené, žiarou jasu tvojho svetla oslepené?

Verš: Vo svojom srdci som ukryl tvoje slová, aby som nezhrešil proti tebe.

Môj sladký Ježiš, *spasiteľné Svetlo, ako to, že si sa ukryl v tmavom hrobe? Ó, neslýchaná a nevýslovná zhovievavosť!

Verš: Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje ustanovenia.

Nechápu duchovné bytosti, * ani beztelesné zástupy, neslýchané a nevysloviteľné, Kriste, tajomstvo tvojho pochovania.

Verš: Svojimi perami som zvestoval všetky súdy tvojich úst.

Ó, divy zvláštne! *Ó, veci nové! Toho, čo mi dal dych, nesú bez dychu, pochovávajú ho Jozefove ruky.

Verš: Na ceste tvojich svedectiev som našiel viac šťastia než vo všetkom bohatstve.

Zostúpil si do hrobu * a pritom z Otcovho lona nijak si sa neoddelil, Kriste.je to zároveň zvláštne aj nepochopiteľné.

Verš: Budem rozjímať o tvojich prikázaniach a spoznám tvoje cesty.

Skutočný Kráľ * neba i zeme, hoci si bol zamknutý do najmenšieho hrobu, všetkému tvorstvu si sa dal spoznať, Ježišu.

Verš: Poučím sa o tvojich ustanoveniach, nezabudnem na tvoje slová.

Keď ťa položili do hrobu, * Kriste Stvoriteľu, pohli sa základy podsvetia a ľuďom sa otvorili hroby.

Verš: Odmeň svojho služobníka, živ ma a zachovám tvoje slová.

Ten, čo dlaňou pojme zem, * bol usmrtený, a zem teraz pojala jeho telo, on však oslobodzuje mŕtvych zo zajatia podsvetia.

Verš: Odkry mi oči a spoznám divy tvojho zákona.

Vystúpil si z porušenia, * Život, môj Spasiteľ, po tom, čo si zomrel a prišiel k mŕtvym a zlomil brány podsvetia.

Verš: Som prisťahovalcom na zemi, neskrývaj predo mnou svoje prikázania.

Ako zažatá svieca * teraz Božie telo, ukrýva sa pod zem ako pod mericu a odháňa tmu podsvetia.

Verš: Moja duša si zamilovala túžbu po tvojich súdoch v každom čase.

Schádza sa množstvo * duchovného vojska, spolu s Jozefom a Nikodémom, aby ťa pochovali, Neobsiahnuteľného do malého hrobu.

Verš: Pohrozil si pyšným; prekliati sú tí, čo sa odkláňajú od tvojich prikázaní.

Dobrovoľne si sa nechal usmrtiť *a pod zem položiť, Prameň života, Ježiš môj, tým si ma oživil, usmrteného horkým previnením.

Verš: Sním zo mňa potupu a pohŕdanie, lebo som hľadal tvoje svedectvá.

Celé tvorstvo zasiahlo * tvoje utrpenie, Všetko trpelo spolu s tebou, Slovo, spoznalo v tebe Vládcu všetkého.

Verš: Zasadli kniežatá a ohovárali ma, ale tvoj služobník rozjímal o tvojich ustanoveniach.

Kameň života * vstúpil do útrob nenásytného podsvetia a to vyvrhlo mŕtvych, ktorých od dávna pohltilo.

Verš: Tvoje svedectvá sú mi poučením a mojimi radami sú tvoje ustanovenia.

Do nového hrobu * dal si sa pochovať, Kriste, a ľudskú prirodzenosť si obnovil, keď si božsky zmŕtvychvstal.

Verš: Moja duša sa prilepila k zemi, oživ ma podľa svojho slova.

Na zem si zostúpil, * aby si zachránil Adama, a keď si ho, Vládca, na zemi nenašiel, až do podsvetia si zišiel a hľadal.

Verš: Oboznámil som ťa so svojimi cestami a ty si ma vypočul; nauč ma svoje ustanovenia.

V strachu sa zachvela, * celá zem, Slovo, dennica svoje lúče skryla pred tvojím väčším, zemou ukrytým svetlom.

Verš: Daj mi spoznať cestu tvojich ustanovení, a budem rozjímať o tvojich divoch.

Ako človek umieraš, * z vlastnej vôle, Spasiteľ, ako Boh si však smrteľných pozdvihol z hrobov a z hlbiny hriechov.

Verš: Moja duša zadriemala od únavy, utvrď ma vo svojich slovách.

Plač a slzy * ronila Čistá materinsky nad tebou, ó, Ježišu; volala: Ako ťa mám pochovať, Synu?

Verš: Vzdiaľ odo mňa cestu neprávosti a svojím zákonom sa zmiluj nado mnou.

Ako pšeničné zrno * vstúpil si do útrob zeme, a vydal si mnohonásobný klas, keď si pozdvihol ľudí od Adama.

Verš: Zvolil som si cestu pravdy a nezabudol som na tvoje súdy.

Teraz si sa skryl * pod zemou ako slnko a noc smrti ťa zakryla, ale vyjdi v plnom jase, Spasiteľ.

Verš: Prilipol som k tvojim príkazom, Pane, nezahanbi ma.

Ako slnečný kotúč * zakrýva luna, Spasiteľ, aj teba teraz zakryl hrob, zosnutého telesnou smrťou.

Verš: Bežal som cestou tvojich prikázaní a ty si rozšíril moje srdce.

Kristus Život * okúsil smrť, smrteľných oslobodil od smrti a všetkým teraz dáva život.

Verš: Daj mi ako zákon cestu svojich ustanovení, Pane, a budem ju vždy hľadať.

Kedysi usmrteného * Adama pre závisť vyvádzaš k životu svojou smrťou, Spasiteľ, nový Adam, zjavený v tele.

Verš: Pouč ma a budem skúmať tvoj zákon, zachovám ho celým svojím srdcom.

Duchovné stavy * užasli, keď ťa videli, ležať mŕtveho kvôli nám, zakrývali sa krídlami, Spasiteľ.

Verš: Usmerni ma na cestu svojich prikázaní, lebo po nej som zatúžil.

Sňal ťa, Slovo, * mŕtveho z dreva, a do hrobu ťa Jozef teraz položil; ale vstaň a zachráň všetkých ako Boh.

Verš: Nakloň moje srdce k svojim svedectvám a nie ku chamtivosti.

Bol si radosťou *anjelov, Spasiteľ, teraz si im však aj bolesť spôsobil, keď vidia tvoje telo bez dychu a mŕtve.

Verš: Odvráť moje oči, aby nevideli márnosť, živ ma na svojej ceste.

Dvíhajú ťa na drevo, * a živých ľudí so sebou dvíhaš, ocitol si sa pod zemou, a kriesiš tých, čo pod ňou ležia.

Verš: Daj svojmu služobníkovi bázeň pred tvojím slovom.

Ako lev, Spasiteľ, * usnul si telom, ale ako mladé levíča vstávaš z mŕtvych a odkladáš telesnú starobu.

Verš: Zbav ma potupy, z ktorej mám strach, veď tvoje súdy sú dobré.

Ty si vzal rebro Adamovi * a Evu si z neho utvoril; medzi rebrá ťa prebodli a vytryskol z nich očistný prúd.

Verš: Hľa, zatúžil som po tvojich prikázaniach, živ ma vo svojej spravodlivosti.

Tajne sa kedysi * obetoval baránok, ty si však bol viditeľne obetovaný, Nevinný, a všetko tvorstvo si očistil, Spasiteľ.

Verš: Nech zostúpi na mňa tvoja milosť, Pane, a tvoja spása podľa tvojho slova.

Kto opíše tento obraz, * ozaj hrozivý a nevídaný? Lebo dnes vládca tvorstva, podstupuje utrpenie a pre nás zomiera.

Verš: Odpoviem tým, čo ma potupujú, že som sa spoliehal na tvoje slová.

Poklad Života – * ako to, že je mŕtvy? Anjeli žasli a volali: Ako to, že zamkli v hrobe Boha?

Verš: Nikdy neodním z mojich úst slovo pravdy, lebo som sa spoliehal na tvoje súdy.

Prebodli ťa, Spasiteľ, * z tvojho boku život vyteká pre Živú, ktorá ma vyhnala z Života a oživuješ ma spolu s ňou.

Verš: Naveky zachovám tvoj zákon, na veky a na veky vekov.

Rozpätý na dreve * priviedol si k sebe ľudí, z tvojho prebodnutého boku pramení životodarné odpustenie všetkým, Ježišu.

Verš: Chodil som po šíravách, lebo som hľadal tvoje prikázania.

Čestný člen veľrady, * mal tú strašnú česť, Spasiteľ, ako mŕtveho ťa čestne pochovať, a žasne nad tvojím strašným vzhľadom.

Verš: Hovoril som o tvojich svedectvách pred kráľmi a nehanbil som sa.

Pod zem dobrovoľne * zostúpil si ako mŕtvy vedieš zo zeme na nebo tých, čo odtiaľ padli, Ježišu.

Verš: Učil som sa tvoje prikázania, ktoré som si veľmi obľúbil.

Hoci ťa videli mŕtveho, * ty si živý ako Boh, vedieš zo zeme na nebo tých, čo odtiaľ padli, Ježišu.

Verš: Pozdvihol som svoje ruky k tvojim prikázaniam, ktoré som si obľúbil.

Hoci ťa videli mŕtveho, * ty si živý ako Boh, usmrtených ľudí si oživil keď si usmrtil pôvodcu mojej smrti.

Verš: Rozjímal som o tvojich ustanoveniach.

Ó, tá radosť! * Ó, množstvo šťastia! Naplnil si nimi tých, čo sú v podsvetí, keď si rozžal svetlo v temných hlbinách.

Verš: Spomeň si na svoje slová svojmu služobníkovi, ktorých nádej si mi daroval.

Klaniam sa utrpeniu, * ospevujem pochovanie, velebím tvoju moc, Milujúci človeka, tie ma oslobodili od rozkladných vášní.

Verš: V mojom ponížení ma utešilo to, že mi tvoje slovo dávalo život.

Meč na teba * vytasili, Kriste, ale meč Silného sa otupuje a obracia sa meč, ktorý stráži raj.

Verš: Pyšní do krajnosti prestupovali zákon, ja som sa však od tvojho zákona neodklonil.

Ovečka Baránka, * zabíjaného videla ostrím preniknutá plakala a pohla stádo, aby volalo.

Verš: Spomenul som si na tvoje súdy od vekov, Pane, a potešil som sa.

Hoci ťa pochovávajú do hrobu, * hoci zostupuješ do podsvetia, ty si hroby vyprázdnil a podsvetie obnažil, Kriste.

Verš: Pojal ma smútok z hriešnikov, ktorí opúšťajú tvoj zákon.

Dobrovoľne, Spasiteľ, * zišiel si pod zem, usmrtených ľudí si oživil, a vyviedol si ich v Otcovej sláve.

Verš: Spievali mi tvoje ustanovenia na mieste, kam som sa prisťahoval.

Jeden z Trojice * v tele kvôli nám potupnú smrť pretrpel; žasne slnko a zem sa trasie.

Verš: V noci som si spomenul na tvoje meno, Pane, a zachoval som tvoj zákon.

Ako z horkého prameňa, * Júdovho pokolenia potomkovia do hrobu uložili Živiteľa a Darcu manny, Ježiša.

Verš: To sa mi stalo, lebo som hľadal tvoje pravdy.

Sudca ako súdený * pred Pilátom sudcom, stál a bol odsúdený na nespravodlivú smrť drevom kríža.

Verš: Ty si môj podiel, Pane, povedal som, že zachovám tvoj zákon.

Hrdý Izrael, * ľudia vražední, čo vám chýbalo, že ste Barabáša oslobodili? A Spasiteľa ste vydali krížu!

Verš: Celým srdcom som sa modlil k tebe, zmiluj sa nado mnou podľa svojho slova.

Svojou rukou si utvoril * zo zeme Adama, pre neho si sa stal prirodzenosťou človek a dobrovoľne si sa dal ukrižovať.

Verš: Pomyslel som na tvoje cesty a svoje nohy som vrátil k tvojim svedectvám.

Poslúchol si, Slovo, * svojho Otca, až do krutého podsvetia si zostúpil a vzkriesil si ľudský rod.

Verš: Pripravil som sa a neváham zachovávať tvoje prikázania.

Beda mi, Svetlo sveta! * Beda mi, moje Svetlo! Ježišu môj žiadaný! takto volala Panna a horko plakala.

Verš: Zviazali ma putami hriešnikov, ale ja som nezabudol na tvoj zákon.

Závistliví, vražední * a pyšní ľudia, aspoň pre samotné plátno a šatku nech sa hanbia, veď Kristus vstal.

Verš: Vstal som o polnoci, aby som sa ti vyznával kvôli súdom tvojej spravodlivosti.

Poď len, poškvrnený, * vrah učeník, ukáž mi dôvod tvojej zloby, pre ktorý si zradil Krista.

Verš: Patrím medzi všetkých, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania.

Ako nejaký ľudomil * nerozumne a slepo, pretvaruješ sa, všeničiaci a neverný, čo si predal myro za peniaze.

Verš: Zem je plná tvojej milosti, Pane, nauč ma svoje ustanovenia.

Za nebeské myro * akú si dostal cenu? Akú protihodnotu si prijal? Iba nepokoj si našiel, nešťastný žalobca.

Verš: Dobre si sa zachoval k svojmu služobníkovi, Pane, podľa svojho slova.

Ak miluješ chudobných * a žiališ za myrom, ktoré sa vylieva na očistenie duší, ako si mohol za zlato predať Svetlo?

Verš: Dobrotivosti, poriadku a poznaniu ma nauč, lebo som uveril tvojim prikázaniam.

Ó, Božie Slovo! * Ó, moja radosť! Ako pretrpím tvoje trojdňové pochovanie? Materinsky sa teraz trápi moje vnútro.

Verš: Zhrešil som skôr, než som bol ponížený, preto som teraz zachoval tvoje slovo.

Kto mi podá vodu * a sĺz pramene? – Božia nevesta Panna volala – aby som oplakala svojho sladkého Ježiša.

Verš: Pane, ty si dobrý, svojou dobrotou ma nauč svoje ustanovenia.

Ó, hory a kopce! * Ľudí zástupy! Rozplačte sa a všetci nariekajte so mnou, matkou vášho Boha.

Verš: Rozmnožila sa nespravodlivosť pyšných voči mne, ja však celým srdcom skúmam tvoje prikázania.

Kedyže uvidím, Spasiteľ * teba, nadčasové Svetlo radosť a blaženosť môjho srdca? – Panna horko volala.

Verš: Ich srdce skyslo ako mlieko, ja som sa však naučil tvoj zákon.

Ako kameň, Spasiteľ * sekaný z kraja dal si sa sekať, aby z teba vytryskol živý prúd, lebo ty si prameň života.

Verš: Prospelo mi, že si ma pokoril, lebo tak sa naučím tvoje ustanovenia.

Ako z jediného prameňa * dvojitou riekou, vytekajúcou z tvojho boku, sa napájame a získavame nesmrteľný život.

Verš: Zákon tvojich úst je pre mňa lepší ako tisíce v zlate a striebre.

Dobrovoľne si sa zjavil, Slovo, * mŕtvy v hrobe ale ty žiješ a ako si predpovedal ľudí dvíhaš, môj Spasiteľ, svojím vzkriesením.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Ospevujeme, Slovo, * teba Boha všetkých, s Otcom a tvojím Svätým Duchom, a oslavujeme tvoje božské pochovanie.

Verš: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Nazývame ťa blaženou, * čistá Bohorodička a ctíme si verne trojdňové pochovanie tvojho Syna a nášho Boha.

Velebíme ťa, * Kriste, Darca života, ty si bol pre nás včera pochovaný, ty si trpel a mŕtvych nepochopiteľne oživil.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Druhá statia, 5. hlas

Je dôstojné * velebiť ťa, Darca Života, Kriste, ty si zhodil brány podsvetia a krutovládu diabla rozboril.

Je dôstojné * velebiť ťa, Darca Života, ty si rozpäl ruky na kríži a rozdrvil moc nepriateľa.

Verš: Tvoje ruky ma stvorili a vybudovali, daj mi porozumenie a naučím sa tvoje prikázania.

Je dôstojné * velebiť ťa, Tvorca všetkých, tvojím utrpením sme získali bezvášnivosť, a oslobodil si nás z porušenia.

Verš: Uvidia ma tí, čo sa ťa boja, a zaradujú sa, lebo som sa spoliehal na tvoje slová.

Užasla zem * a slnko sa skrylo, Spasiteľ, pred tebou, nevečerným svetlom, Kriste, keď si zostúpil telom do hrobu.

Verš: Pochopil som, Pane, že tvoje súdy sú spravodlivosť, a že si ma právom pokoril.

Usnul si, Kriste, * prirodzeným spánkom v hrobe, a z ťažkého sna hriechu si prebudil ľudský rod.

Verš: Nech sa stane tvoja milosť, nech ma poteší, podľa tvojho slova, ktoré si dal svojmu služobníkovi.

Zo všetkých žien jediná * bezbolestne som ťa zrodila, Dieťa, teraz však trpím bolesťami tvojho utrpenia, sú neznesiteľné; vravela Čistá.

Verš: Nech ku mne príde tvoje zľutovanie a budem žiť, lebo tvoj zákon mi je poučením.

Hore, Spasiteľu, * prebývaš nerozlučne s Otcom, dolu si mŕtvy, vystretý na zemi, tak ťa vidia a žasnú serafíni.

Verš: Nech sa zahanbia pyšní, lebo nespravodlivo mi krivdili, ja však budem rozjímať o tvojich prikázaniach.

Trhá sa chrámová * opona tvojím ukrižovaním, svetlá svetlo skrývajú, Slovo, pred tebou, Slnkom ukrytým pod zemou.

Verš: Nech ma obrátia tí, čo sa ťa boja a poznajú tvoje svedectvá.

Na počiatku upevnil * jediným pokynom zemekruh, ako človek už nedýcha a pod zem zašiel, * hľaď a žasni, nebo.

Verš: Nech je moje srdce bezúhonné v tvojich ustanoveniach, aby som nebol zahanbený.

Zostúpil si pod zem, * ty, ktorý si rukou stvoril človeka, aby si z pádu pozdvihol zástupy ľudí * všesilnou mocou.

Verš: Moja duša hynie v túžbe po tvojej spáse, spoľahol som sa na tvoje slová.

Posvätný plač, * poďte, zosnutému Kristovi spievajme, ako kedysi ženy myronosičky, aby sme s nimi počuli aj "Raduj sa!".

Verš: Moje oči slabnú v hľadaní tvojho slova a vravia: kedy ma potešíš?

Myro skutočné * si ty, Slovo nezničiteľné, preto ti aj myrá prinášali, ako mŕtvemu, Živý, * ženy myronosičky.

Verš: Hoci som bol ako mech na mraze, nezabudol som na tvoje ustanovenia.

Kráľovstvo podsvetia * rozbíjaš, pochovaný Kriste, a smrťou zas smrť usmrcuješ, od rozkladu oslobodzuješ zrodených na zemi.

Verš: Koľko je dní tvojho služobníka? Kedy ma rozsúdiš s tými, čo ma prenasledujú?

Prúdy života * vylieva Božia Múdrosť, zostupujúc do hrobu oživuje tých, čo sú v nedostupných miestach podsvetia.

Verš: Presviedčali ma tí, čo prestupujú zákon, ale tvojmu zákonu sa nevyrovnajú, Pane.

Aby som obnovil * zničenú prirodzenosť človeka, smrť ma zranila, hoci len telom. Matka moja, netráp sa a neplač.

Verš: Všetky tvoje príkazy sú pravda, neprávom ma prenasledujú, pomôž mi.

Zostúpil si pod zem, * Dennica spravodlivosti, mŕtvych si akoby zo sna prebudil, a odohnal si všetku tmu podsvetia.

Verš: Takmer ma vyhladili zo zeme, ale ja som neopustil tvoje prikázania.

Zrno dvojklíčne, * ľudské do útrob zeme, seje sa dnes so slzami, ale keď vyklíči, * svet naplní radosťou.

Verš: Podľa svojej milosti ma živ a zachovám výroky tvojich úst.

Adam sa preľakol, * keď sa Boh prechádzal v raji; raduje sa však, keď Boh zostúpil do podsvetia, ten, čo predtým padol a teraz sa zdvíha.

Verš: Naveky prebýva na nebesiach tvoje slovo, Pane.

Obeť sĺz ti prináša * tá, ktorá ťa zrodila, Kriste, uložený telom do hrobu, a volá: Vstaň, Dieťa, ako si predpovedal!

Verš: Tvoja pravda je z pokolenia na pokolenie, položil si základy zeme a ona pretrváva.

Do nového hrobu * Jozef ťa zbožne ukrýva bohumilé piesne na rozlúčku tebe spieva, zmiešané s nárekmi.

Verš: Tvojím pričinením trvá deň, lebo všetko pracuje pre teba.

Klincami na kríž * pribitého uzrela tvoja matka, Slovo, klince horkého zármutku a šípy prenikajú jej dušu.

Verš: Ak by tvoj zákon nebol býval mojím poučením, zahynul by som vo svojom ponížení.

Teba, všetkých * blaženosť, matka uvidela, ako ťa napájajú horkým nápojom, a slzami svoju tvár horko zmáčala.

Verš: Nikdy nezabudnem na tvoje ustanovenia, lebo nimi si ma oživil.

Kruto som zráňaná, * trhá mi vnútro, Slovo, keď vidím tvoje nespravodlivé zabitie, vravela Prečistá s plačom.

Verš: Tvoj som, zachráň ma, lebo som hľadal tvoje ustanovenia.

Tvoje sladké oči * a pery, ako zamknem, Slovo? Ako ťa pochovám s úctou k mŕtvym? Žasnem, volal Jozef.

Verš: Hriešnici striehli na mňa, aby ma zahubili, ja som však pochopil tvoje svedectvá.

Piesne nadhrobné * Jozef a Nikodém spievajú Kristovi, ktorý teraz usnul, a spievajú s nimi aj serafíni.

Verš: Videl som koniec každého konca, ďalekosiahle je tvoje prikázanie.

Schádzaš pod zem, * Spasiteľ, Slnko Pravdy, a zároveň Luna, čo ťa porodila v smútku ubúda, * pohľadu na teba zbavená.

Verš: Ako som si obľúbil tvoj zákon, Pane, po celý deň mi je poučením.

Podsvetie žaslo, Spasiteľ, * keď ťa videlo, Darcu života, ako ho oberáš o jeho bohatstvo, a od vekov * mŕtvych kriesiš.

Verš: Svojím prikázaním si ma urobil múdrejším než moji nepriatelia, lebo je mojím na veky.

Svetlo slnka * žiari po skončení noci, Slovo, a aj ty si vstal a jasne zažiaril po skončení smrti, ako zo svadobnej komnaty.

Verš: Spoznal som viac ako všetci, čo ma učia, lebo tvoje výroky sú mojím poučením.

Zem ťa, Stvoriteľ, * prijala do lona, Spasiteľ, pojala ju bázeň a trasie sa, mŕtvych zobúdza svojím trasením.

Verš: Spoznal som viac ako starci, lebo som hľadal tvoje prikázania.

Myrom ťa, Kriste, * Nikodém a Ctihodný, teraz nanovo pomazávajú, Žasni! – volali – celá zem!

Verš: Svojim nohám som zakázal všetky zlé cesty, aby som zachoval tvoje slová.

Zašiel si, Tvorca svetla, * a s tebou zašlo svetlo slnka, tvorstvo pojalo chvenie a vyznáva ťa, Tvorcu všetkých.

Verš: Neodklonil som sa od tvojich rozhodnutí, lebo ty si mi dal zákon.

Kameň uhladený * ukrýva nárožný Kameň, smrteľný človek akoby smrteľného Boha zakrýva teraz v hrobe. Žasni, zem!

Verš: Aké sladké sú tvoje slová pre moje hrdlo, sladšie ako med pre moje ústa.

Hľaď na učeníka * milovaného a na svoju Matku, Dieťa, daj nám zvesť najsladšiu, volala s plačom Čistá.

Verš: Z tvojich prikázaní som dostal poznanie, preto som znenávidel každú cestu nespravodlivosti.

Ako Darca života, * Slovo, na kríž pribitý, ty si Židov neusmrtil, ale vzkriesil si aj ich mŕtvych.

Verš: Tvoj zákon je fakľou pre moje nohy a svetlo na moje cesty.

Ľudský vzhľad kedysi, Slovo, * ani podobu teraz v utrpení, si nemal ale ty si vstal a zažiaril, ľudí si ozdobil božskými lúčmi.

Verš: Zaprisahal som sa a zaumienil som si, že zachovám súdy tvojej spravodlivosti.

Zašiel si telom * do zeme, nevečerná Dennica, slnko ten pohľad neznieslo a stemnelo, keď bolo ešte poludnie.

Verš: Pane, úplne som bol pokorený, oživ ma podľa svojho slova.

Slnko aj luna * spolu potemneli, Spasiteľ, pripodobnili sa múdrym služobníkom, čo sa do čierneho odevu obliekli.

Verš: Nájdi záľubu v úmysloch mojich úst, a nauč ma svoje súdy.

Stotník v tebe Boha * uvidel, hoci si bol usmrtený, Ako sa ťa, Bože môj, dotknem rukami? Žasnem, volal Jozef.

Verš: Moja duša je stále v tvojich rukách, tvoj zákon som nezabudol.

Adam usnul, * a smrť z jeho boku vychádza. Ty si teraz usnul, Božie Slovo a z tvojho boku pramení svetu život.

Verš: Hriešnici mi nastražili siete, ale od tvojich prikázaní som nezblúdil.

Usnul si na chvíľu * a oživil si mŕtvych; svojím vzkriesením si vzkriesil spiacich od vekov, Dobrotivý.

Verš: Tvoje svedectvá som zdedil na veky, lebo sú radosťou pre moje srdce.

Keď si vyšiel zo zeme, * začalo z teba prameniť víno spásy, Vinič životodarný; oslavujem utrpenie a kríž.

Verš: Svoje srdce som naklonil ku konaniu tvojich ustanovení na veky, aby som získal odmenu.

Ako to, že ťa duchovné * mocnosti ospevujú, Spasiteľ, nahého, zakrvaveného a odsúdeného, a strpia opovážlivosť tých, čo ťa križujú?

Verš: Znenávidel som tých, čo prestupujú zákon, ale tvoj zákon som si zamiloval.

Zasnúbený * najodbojnejší rod hebrejský, zažil si znovupostavenie Chrámu, prečo si odsúdil Pomazaného?

Verš: Ty si môj pomocník a zástanca, spoľahol som sa na tvoje slová.

Do odevu hanby * Zdobiteľa všetkých obliekaš, ktorý nebo upevnil a zem obdivuhodne ozdobil.

Verš: Odstúpte odo mňa, zlomyseľní, ja budem skúmať prikázania svojho Boha.

Ako pelikán, * ranený na svojom boku, Slovo, svoje zosnuté deti si oživil, keď si ich pokropil kvapkami života.

Verš: Zastaň sa ma podľa svojho slova a budem žiť, nezahanbi ma v mojom očakávaní.

Slnko kedysi, * Jozue zastavil, keď cudzincov bil, ty si ho však zahalil, keď si zvrhával vládcu temnôt.

Verš: Pomôž mi a zachránim sa, vždy sa budem učiť tvoje ustanovenia.

V otcovskom lone * ostal si prítomný, Milosrdný, rozhodol si sa stať človekom, a do podsvetia zišiel si, Kriste.

Verš: Zničil si všetkých, čo odstúpili od tvojich ustanovení, lebo je nespravodlivé ich zmýšľanie.

Vzali Ukrižovaného, * ktorý na vodách zem zavesil, a teraz si v nej líha ako mŕtvy, ona to nezniesla a silno sa triasla.

Verš: Za priestupníkov som pokladal všetkých hriešnych zeme, preto milujem tvoje súdy.

Beda mi, Synu! * Mužom nedotknutá takto plakala: Dúfala som, že bude Kráľom, a teraz ho vidím odsúdeného na kríži.

Verš: Prikovaj moje telo k svojej bázni, veď sa bojím tvojich súdov.

To mi Gabriel * zvestoval, keď ku mne zletel; Hovoril o večnom kráľovstve môjho Syna, Ježiša.

Verš: Konal som podľa práva a spravodlivosti, nevydávaj ma do rúk tých, čo ma urážajú.

Beda, Simeonovo * proroctvo sa splnilo, lebo tvoj meč prenikol moje srdce, * Emanuel.

Verš: V dobrom prijmi svojho služobníka, Pane, aby ma neohovárali pyšní.

Aspoň pre tých mŕtvych, * zahanbite sa, ó, Židia! Tých, čo vzkriesil Darca života; ten, ktorého ste vy zabili pre závisť.

Verš: Moje oči zoslabli v hľadaní tvojej spásy a slova tvojej spravodlivosti.

Slnko užaslo, keď videlo * Neviditeľné Svetlo, teba Kriste môj, že ťa do hrobu ukrývajú, mŕtveho, a stemnelo jeho svetlo.

Verš: Učiň so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva a nauč ma svoje ustanovenia.

Horko plakala, * tvoja nepoškvrnená matka, Slovo, keď v hrobe videla teba nepochopiteľného a bezpočiatočného Boha.

Verš: Som tvoj služobník, daj mi poznanie a dozviem sa tvoje svedectvá.

Tvoju smrť * tvoja neporušená Matka, Kriste, videla a so žiaľom ti oznamovala: Dlho sa nezdržuj, Život, medzi mŕtvymi!

Verš: Nastal čas, aby Pán konal, spustošili tvoj zákon.

Kruté podsvetie * zachvelo sa, keď ťa videlo, Slnko Slávy, Nesmrteľný, a vydávalo svojich zajatcov náhlivo.

Verš: Preto som si zamiloval tvoje prikázania viac ako zlato a drahokamy.

Veľký a úžasný * pohľad teraz vidíme, Ten, ktorý je príčinou života, podstúpil smrť * s úmyslom všetkých oživiť.

Verš: Preto som sa nasmeroval ku všetkým tvojim prikázaniam, znenávidel som každú cestu nespravodlivosti.

Rebrá ti prebodli * a ruky ti, Vládca, pribili, ty ranu po chýbajúcom rebre uzdravuješ aj nezdržanlivosť praotcovských rúk.

Verš: Obdivuhodné sú tvoje svedectvá, preto ich skúmala moja duša.

Predtým Ráchelinho syna, * oplakával každý v dome, teraz Syna Panny oplakáva zbor učeníkov spolu s Matkou.

Verš: To, čo zjavujú tvoje slová, dáva svetlo a poznanie mladým.

Údery rúk * padali na tvár Kristovi, ktorý rukou človeka utvoril a čeľuste šelmy rozdrvil.

Verš: Otvoril som svoje ústa a pritiahol Ducha, lebo som túžil po tvojich prikázaniach.

Piesňami, Kriste, * tvoje ukrižovanie a pochovanie, všetci verní teraz slávime, od smrti oslobodení tvojím pochovaním.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Bezpočiatočný Bože, * spoluvečné Slovo a Duchu Svätý, svoj verný ľud upevni v protivenstvách, lebo si dobrý.

Verš: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ty si Život zrodila, * Nepoškvrnená čistá Panna, utíš pohoršenia v Cirkvi a daruj jej pokoj, ako dobrotivá.

Je dôstojné * velebiť ťa, Darca Života, Kriste, ty si zhodil brány podsvetia a krutovládu diabla rozboril.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo ty si svätý, Bože náš, a spočívaš na cherubínskom tróne slávy a my ti vzdávame slávu spolu s tvojím bezpočiatočným Otcom, presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Tretia statia, 3. hlas

Všetky pokolenia * pieseň tvojmu pochovaniu, * prinášajú, Kriste môj.

Verš: Zhliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou, podľa rozsudku nad tými, čo milujú tvoje meno.

Z dreva ťa sňal * Jozef Arimatejský, * do hrobu ťa pochováva.

Verš: Narovnaj moje kroky podľa svojho slova, nech ma neovláda žiadna neprávosť.

Myronosičky prišli, * tebe myro, Kriste môj, * múdro prinášajú.

Verš: Zachráň ma od ľudského ohovárania a ja zachovám tvoje prikázania.

Príď, všetko tvorstvo, * piesne na rozlúčku * prinesme Stvoriteľovi.

Verš: Svojho služobníka osvieť svojou tvárou a nauč ma svoje ustanovenia.

Život ako mŕtveho * všetci s myronosičkami * rozumne myrom pomažme.

Verš: Vodné pramene vytryskli z mojich očí, lebo som nezachoval tvoj zákon.

Jozef trojblažený, * pochovaj telo * Krista, Darcu Života.

Verš: Spravodlivý si, Pane, a správne sú tvoje rozsudky.

Tí, ktorých sýtil mannou, * zdvihli pätu * na Dobrodincu.

Verš: Dôrazne si nám prikázal považovať tvoje svedectvá za spravodlivosť a pravdu.

Tí, ktorých sýtil mannou * prinášajú Spasiteľovi * ocot spolu so žlčou.

Verš: Rozpálila ma horlivosť pre teba, lebo moji nepriatelia zabudli na tvoje slová.

Ó, aký nerozum! * A Kristovražda, * čin prorokovrahov!

Verš: Veľmi žeravé je tvoje slovo a tvoj služobník si ho zamiloval.

Ako nerozumný služobník * zradil učeník * bezodnú hĺbku múdrosti.

Verš: Som najmladší a pohŕdaný, ale na tvoje ustanovenia som nezabudol.

Keď Osloboditeľa opustil, * ostal opustený ako zajatec * ľstivý Judáš.

Verš: Tvoja spravodlivosť je večná spravodlivosť a tvoj zákon je pravda.

Podľa Šalamúna * ako hrob hlboký sú ústa * Hebrejov nespravodlivých.

Verš: Trápenia a núdza si ma našli, ale tvoje prikázania sú mi poučením.

Na cestách neposlušnosti * Židov nespravodlivých, * je len tŕnie a bodľačie.

Verš: Tvoje svedectvá sú spravodlivosťou na veky, daj mi ich poznanie a budem žiť.

Jozef pochováva * spolu s Nikodémom * s pietnou úctou Stvoriteľa.

Verš: Celým svojím srdcom som volal, Pane, počuj ma, budem hľadať tvoje ustanovenia.

Darca života, Spasiteľ, * sláva tvojej moci, * ktorá rozvrátila podsvetie.

Verš: Volal som k tebe, zachráň ma, a zachovám tvoje svedectvá.

Keď ťa ležať videla * Prečistá, Slovo, * materinsky plakala.

Verš: V nepriazni som bežal vpred a volal: Spolieham sa na tvoje slová.

Ó, Vesna moja najsladšia, * moje dieťa najsladšie! * Kam sa podela tvoja krása?

Verš: Moje oči sa pobrali v ústrety ránu, aby sa učili tvoje slová.

Plačom ťa sprevádzala * tvoja Matka prečistá, * teba, Slovo, zosnutého.

Verš: Vypočuj môj hlas, Pane, vo svojom milosrdenstve, živ ma podľa svojho súdu.

Ženy s myrom * prišli, aby pomazali * Krista, Božské Myro.

Verš: Priblížili sa ku mne tí, čo ma nespravodlivo prenasledujú, a vzdialili sa od tvojho zákona.

Smrťou smrť * usmrcuješ, Bože môj, * svojou božskou silou.

Verš: Pane, ty si blízko, a všetky tvoje cesty sú pravda.

Podvodník seba podviedol, * ale podvedeného oslobodzuje * tvoja múdrosť, Bože môj.

Verš: Už na počiatku som spoznal z tvojich svedectiev, že si ich ustanovil na veky.

Na dno podsvetia * bol odvedený zradca, * do jamy rozkladu.

Verš: Pozri sa na moje poníženie a osloboď ma, veď som nezabudol na tvoj zákon.

Tŕnie a bodľačie * to je cesta trojúbohého * nerozumného Judáša.

Verš: Rozsúď môj spor a osloboď ma, živ ma pre svoje slovo.

Všetci spolu hynú, * tí, čo ťa križovali, Slovo, * Boží Synu, všetkých Kráľ.

Verš: Ďaleko od hriešnikov je spása, lebo nehľadali tvoje ustanovenia.

V jame rozkladu * všetci spolu hynú * muži s krvou na rukách.

Verš: Hojné je tvoje zľutovanie, Pane, živ ma podľa svojho súdu.

Boží Synu, všetkých Kráľ, * Bože môj a Stvoriteľ môj, * ako to, že si utrpenie podstúpil?

Verš: Mnoho je tých, čo ma vyháňajú a sužujú, ja som sa však neodklonil od tvojich svedectiev.

Junica junca * na dreve zaveseného * videla a volala.

Verš: Videl som nechápavých a rozhorčil som sa, lebo nezachovali tvoje slová.

Telo živonosné * Jozef pochováva * spolu s Nikodémom.

Verš: Pozri, ako som si obľúbil tvoje prikázania, Pane, živ ma podľa svojej milosti.

Deva volala * vrúcne slzy ronila, * v útrobách prebodávaná.

Verš: Začiatkom tvojich slov je pravda, naveky trvajú všetky súdy tvojej spravodlivosti.

Svetlo mojich očí, * najsladšie moje dieťa, * ako to, že si teraz v hrobe zakrytý?

Verš: Kniežatá ma všade prenasledovali a moje srdce pojala bázeň pred tvojimi slovami.

Aby som Adama a Evu * oslobodil, Matka, * preto takto trpím, neplač.

Verš: Budem sa radovať z tvojich slov ako ten, čo dostáva veľký podiel.

Oslavujem tvoju, Syn môj, * krajnú dobrotu, * pre ktorú takto trpíš.

Verš: Znenávidel som nespravodlivosť a omrzela ma, zamiloval som si tvoj zákon.

Napojili ťa octom * a žlčou, Milosrdný, * a tým si rozviazal dávne ochutnanie.

Verš: Sedemkrát denne som ťa chválil za súdy tvojej spravodlivosti.

Na kríž si bol pribitý, * ty, ktorý si kedysi svoj ľud * chránil stĺpom oblačným.

Verš: Hojnosť pokoja majú tí, čo milujú tvoj zákon, a nič ich nezvedie.

Myronosičky, Spasiteľ, * prišli k hrobu * a myro ti priniesli.

Verš: Očakával som tvoju spásu, Pane, a zamiloval som si tvoje prikázania.

Vstaň, Milosrdný, * z priepastí podsvetia, * a daj vstať aj nám.

Verš: Moja duša zachovala tvoje ustanovenia a veľmi si ich obľúbila.

Vstaň, Darca života! – * Matka, čo ťa porodila, * roniac slzy hovorí.

Verš: Zachoval som tvoje prikázania a svedectvá, lebo všetky moje cesty sú pred tebou, Pane.

Ponáhľaj sa vstať * a utíš žiaľ, Slovo, * tej, čo ťa čisto zrodila.

Verš: Nech sa moja modlitba priblíži pred teba, Pane, daj mi poznanie podľa svojho slova.

Nebeské sily * v strachu užasli, * keď ťa mŕtveho videli.

Verš: Nech moja prosba vojde pred teba, Pane, podľa svojho slova ma osloboď.

S láskou a bázňou * ctíme si tvoje strasti, * daj nám odpustenie previnení.

Verš: Z mojich úst zaznie spev, keď ma naučíš svoje ustanovenia.

Ó, úžasný a nezvyčajný * pohľad, Božie Slovo! * Ako ťa zem môže prikrývať?

Verš: Môj jazyk zvestuje tvoje slová, lebo všetky tvoje prikázania sú spravodlivosť.

Jozef, čo ťa kedysi * nosil, Spasiteľ, odchádza, * a teraz ťa druhý pochováva.

Verš: Nech je tvoja ruka pripravená ma zachrániť, lebo som si vyvolil tvoje prikázania.

Plače a oplakáva ťa * tvoja Matka prečistá, * usmrteného, Spasiteľ môj.

Verš: Zatúžil som po tvojej spáse, Pane, a tvoj zákon je mojím poučením.

Žasnú duchovia * nad tvojím nezvyčajným a úžasným * pochovaním, Tvorca všetkých.

Verš: Moja duša bude živá a bude ťa chváliť, tvoje súdy mi pomôžu.

Vyliali na hrob * myronosičky myro, * keď skoro ráno prišli.

Verš: Zablúdil som ako stratená ovečka, pohľadaj svojho služobníka, lebo som nezabudol na tvoje prikázania.

Pokoj Cirkvi * tvojim ľuďom spásu, * daruj svojím vzkriesením.

Verš: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Ó, Trojica, Bože môj, * Otče, Synu a Duchu, * zmiluj sa nad svetom.

Verš: I teraz i vždy i na veky vekov. Amen.

Vidieť vzkriesenie * tvojho syna, Panna, * dopraj svojim služobníkom.

Anjelský zbor

(Tropáre Vzkriesenia, 5. hlas)

Medzispev (prokimen): Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje prikázania. (po každom tropári)

Anjelský zbor sa podivil, * keď videl, Spasiteľ, že si mŕtvy, * že si zbúral mocné hradby smrti, * že aj Adama, spolu so sebou, si vzkriesil * a z moci pekla * všetkých vyslobodil.

„Prečo, učeníčky, * s láskyplnými slzami * voňavky otvárate?“ * Pýtal sa belostný anjel, * keď prišli k hrobu sväté ženy. * „Presvedčte sa, že Pánov hrob je prázdny. * Veď Spasiteľ skutočne vstal z mŕtvych.“

Zavčas ráno * sväté ženy s voňavkami * ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. * Zastavil ich anjel a riekol: * „Už bolo dosť sĺz, neplačte! * Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte!“

Sväté ženy plakali, * keď s vonnými masťami * prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. * Anjel ich láskavo napomenul: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Veď ako Boh slávne vstal z mŕtvych!“

Sláva, trojičen:

Pokloňme sa Otcu * i jeho Synovi, i Svätému Duchu, * Svätej Trojici * jednej podstaty. * So serafínmi volajme: * „Svätý, svätý, * svätý si, Pane.“

I teraz, bohorodičník:

Panna, Darcu života si porodila, * Adama si hriechov zbavila, * srdce Evy * šťastím miesto bolesti si naplnila. * Tým, čo život stratili, * späť vrátil život * ten, čo sa z teba narodil, * Pán, Boh a človek. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 1. hlas, podoben Hrob tvoj:

Čistým plátnom a božskými myrami, * tvoje úctyhodné telo získané od Piláta, * zakrýva a kladie do nového hrobu Jozef. * Ráno vstali ženy myronosičky, * a zvolali: Ukáž nám, ako si predpovedal, * Kriste, vzkriesenie.

Sláva:

Ukáž nám, ako si predpovedal, * Kriste, vzkriesenie.

I teraz:

Anjelské chóry užasli, keď videli, * ako toho, čo sedí v Otcovom lone, * kladú do hrobu, Nesmrteľného ako mŕtveho! * Jeho stavy anjelské obklopujú, * a oslavujú s mŕtvymi v podsvetí, * ako Stvoriteľa a Pána.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Kánon, 6. hlas

1.pieseň

On morskou vlnou zakryl kedysi * prenasledovateľa a mučiteľa. – Teraz ho zemou zakryli * deti zachránených.– Ale my ako devy * spievajme Pánovi, lebo sa veľmi preslávil.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Pane, Bože môj, rozlúčkový spev * a nadhrobnú pieseň ti zaspievam. * Svojím pochovaním môjmu životu otvoril si dvere, * a smrťou smrť a podsvetie si usmrtil.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hore si na tróne a dole v hrobe, * bytosti nadsvetské aj podzemské, * uvažujú o tom, Spasiteľ môj, a chvejú sa pre tvoje usmrtenie. * Je nad sily rozumu ťa vidieť mŕtveho, Pôvodca života.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Aby si svojou slávou všetko naplnil, * zostúpil si do hlbín zeme. * neskryla sa pred tebou moja prirodzenosť od Adama; * bol si pochovaný a mňa porušeného obnovuješ, Milujúci človeka.

3. pieseň

Ty si na vodách pevne zavesil celú zem; * a keď ťa tvorstvo vidí visieť na Lebečnom, * pojal ho veľký úžas, * a volalo: Nik nie je svätý, okrem teba, Pane.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Obrazy svojho pochovania ukázal si a videnia rozmnožil; * Teraz si svoje tajomstvá bohoľudsky objasnil * aj tým, čo sú v podsvetí, * a volajú: Nik nie je svätý, okrem teba, Pane.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Rozprestrel si dlane a zjednotil si oddávna vzdialených. * Obliekol si sa, Spasiteľ, do plátna a hrobu, * a uvoľnil si okovy zajatcov, * ktorí volajú: Nik nie je svätý okrem teba, Pane.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hrobom a pečaťami, Neobsiahnuteľný, dal si sa uväzniť, * lebo svoju moc zjavil si v skutkoch * bohočinne tým, čo ti spievajú: * Milujúci človeka, nik nie je svätý okrem teba, Pane.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 1. hlas

Tvoj hrob, Spasiteľu, vojaci strážili, * zamreli oslnení zjavením anjela, * ktorý zvestoval ženám vzkriesenie. * Oslavujeme ťa, víťaza nad porušením, * padáme pred tebou, vzkrieseným z hrobu, * pred naším jediným Bohom.

Sláva i teraz, 1. hlas

Tvoj hrob, Spasiteľu, vojaci strážili, * zamreli oslnení zjavením anjela, * ktorý zvestoval ženám vzkriesenie. * Oslavujeme ťa, víťaza nad porušením, * padáme pred tebou, vzkrieseným z hrobu, * pred naším jediným Bohom.

4. pieseň

Tvoje božské poníženie sa na kríži * predvídal Habakuk, žasol a volal: * Ty si preťal silu mocných, Dobrotivý, * pripojac sa k väzňom podsvetia, ako všemocný.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Dnes si posvätil siedmy deň, * ktorý si kedysi požehnal odpočinutím od diela. * Všetko prevádzaš a nanovo tvoríš, * keď svätíš sobotu, Spasiteľ môj, a sám sa obnovuješ.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Násilím silnejšieho, * ktorý ťa pokoril, tvoja duša od tela * oddelila sa a trhala obe putá, * smrti aj podsvetia, Slovo, tvojou mocou.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Keď ťa podsvetie stretlo, * roztrpčilo sa. Videlo zbožšteného človeka, * doráňaného údermi, hoci má plnosť moci, * a hrozným spôsobom zahynulo.

5. pieseň

*Tvoje bohozjavenie, Kriste, * stalo sa nám z tvojej milosti; * Izaiáš videl jeho nevečerné svetlo a v nočnom bdení volal: * Mŕtvi budú vzkriesení * a vstanú tí, čo sú v hroboch, * a všetci zrodení zo zeme sa zaradujú.**

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Obnovuješ pozemšťanov, keď si sa, Stvoriteľ, stal časťou zeme, * pohrebné plátno a hrob zjavujú, Slovo, tvoje tajomstvo. * Ctihodný člen veľrady * vykonáva radu toho, čo ťa zrodil, * a mňa v tebe veľkolepo znovustvoril.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Smrťou smrteľné * a pochovaním porušiteľné premieňaš. * Robíš nesmrteľným to, čo je bohumilé, * robíš neporušiteľným to, čo si prijal. * Tvoje telo totiž, Vládca, * nevidelo rozklad, ani tvoja duša * neostala opustená ako cudzinec v podsvetí.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Prišiel si z manželsky neskúsenej, * a prebodli ti rebrá, Tvorca môj; * urobil si ju obnovením Evy, * keď si stal Adamom; * nadprirodzene si usnul prirodzeným spánkom * a život si prebudil zo sna * a porušenia ako Všemocný.

6. pieseň

Zajali, ale neudržali * Jonáša útroby veľryby, * lebo zobrazoval teba, * ktorý si trpel a dal sa pochovať. * Ako zo svadobnej komnaty vyšiel z morského zvera * a volal na stráže: * Chránite márnosť a klamstvo, * a milosť ste si nechali ujsť!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Trhali ťa, ale neodtrhol si sa Slovo, od tela, ktoré si prijal; * Hoci sa aj zboril tvoj chrám v čase utrpenia * predsa ostalo celým spojenie * tvojho božstva a tvojho človečenstva. * V oboch si jediný, Syn, Božie Slovo, Boh a človek.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Človekovražedným, * nie však bohovražedným * bol Adamov hriech, * Hoci aj trpela * zemská prirodzenosť tvojho tela, * božstvo ostalo bezstrastným. * Porušiteľné si u seba zmenil na neporušenosť; * a svojím vzkriesením si ukázal *prameň neporušeného života.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Vládne, * ale nie naveky, podsvetie nad ľudským rodom; * dal si sa uložiť do hrobu, Mocný, a životodarnou rukou * kľúče smrti si rozhádzal a zvestoval si tým, čo tam od vekov spali, * skutočné vzkriesenie, lebo si sa stal, Spasiteľu, prvorodeným z mŕtvych.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 6. hlas

Toho, čo zavrel priepasť, vidíme mŕtveho, * zavinutého smyrnou a plátnom, * ukladajú ho do hrobu, * Nesmrteľného ako smrteľníka. * Ženy ho prišli pomazať myrom, * horko nariekali a volali: * Táto Sobota je nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Ikos:

Ten, v ktorom spočíva všetko, vystúpil na kríž. * Všetko tvorstvo narieka, keď ho vidí nahého visieť na dreve. * Slnko skrylo lúče a hviezdy odložili jas, * zem sa vo veľkej bázni zachvela, * more sa dalo na útek a rozpadli sa kamene. * Mnohé hroby sa otvorili a vstali telá svätých mužov. * Podsvetie dolu stená a Židia sa radia, ako ohovoriť Kristovo vzkriesenie. * Ženy však volajú: * Táto Sobota je tou nad všetky požehnanou, * v nej Kristus, ktorý usnul, vstane po troch dňoch.

Synaxár na Svätú a veľkú sobotu

Verše: 1. Nadarmo strážite hrob, strážcovia! 2. Rakva nebude väzniť toho, ktorý sám je život.

Na svätú a veľkú sobotu oslavujeme pochovanie božského tela nášho Pána Ježiša Krista a jeho zostúpenie do podsvetia, čím bolo naše pokolenie pozdvihnuté z rozkladu a prešlo do večného života. Tento svätý a veľký týždeň je väčší než všetky dni uplynulej štyridsiatnice, a z tohoto týždňa je najväčšia práve táto svätá a veľká sobota.

Tento týždeň nenazývame veľkým preto, žeby snáď jeho dni alebo hodiny boli dlhšie, ale preto, že sa v ňom udiali veľké, nadprirodzené divy a mimoriadne skutky nášho Spasiteľa, a to predovšetkým dnes.

Pri prvom stvorení sveta, keď Boh stvoril všetko, vrátane svojho najvznešenejšieho diela šiesteho dňa, človeka, na siedmy deň si odpočinul od všetkých svojich diel. Posvätil tento deň a nazval ho sobotou, čo v preklade znamená "odpočinutie".

Tak isto teraz, pri duchovnom stvorení sveta, keď Boh všetko dokončil, a v šiesty deň znovuvybudoval porušeného človeka a obnovil ho svojím živonosným krížom a smrťou, opäť si v tento siedmy deň odpočinul od svojho dokonalého diela a usnul spasiteľným prirodzeným spánkom.

Božie Slovo teda telom schádza do hrobu. Svojou neporušiteľnou a božskou dušou, ktorá sa smrťou oddelila od tela a ktorú odovzdal do Otcových rúk, schádza i do podsvetia. Taktiež, hoci ho k tomu Otec nenútil, priniesol mu svoju krv, ktorá sa stala naším oslobodením.

Pánova duša nebola v podsvetí uväznená tak, ako duše ostatných svätých. Prarodičovská kliatba nemá nad ním tú moc, čo nad nimi. Hoci diabol, náš nepriateľ, držal v zajatí nás, nemohol udržať krv, ktorou sme boli vykúpení. Hoci sa zlodej diabol chcel Bohu vyhnúť, musel pojať aj Boha. Pán Ježiš Kristus sa totiž usídlil v hrobe nielen telom, ale aj božstvom, ktoré sa s týmto telom zjednotilo.

Podľa toho, čo povedal, spolu so zločincom bol v raji a zároveň so svojou zbožštenou dušou v podsvetí, i nadprirodzene sedel s Otcom a so Svätým Duchom na nebeskom tróne ako neopísateľný Boh.

Napriek všetkému, čím prešiel, jeho božstvo nebolo poškodené ani v hrobe, ani na kríži, a jeho telo nebolo dotknuté rozkladom, aký nastáva pri oddelení duše od tela. Jeho telo i jeho údy boli doráňané, ale nie úplne zničené.

Jozef sňal sväté Pánovo telo a pochoval ho do nového hrobu blízko mesta, na dvere položil veľký kameň a odišiel. Boli pri tom Mária Magdaléna a iná Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. Na druhý deň, po piatku, zišli sa veľkňazi a farizeji u Piláta a vraveli: "Spomenuli sme si , ako ten klamár vravel, kým ešte žil, že po troch dňoch vstane. Zdá sa nám vhodné, aby tvoje veličenstvo rozkázalo vojsku zapečatiť hrob." Pilát im odvetil: "Ak je klamár, čo sa staráte o jeho slová, ktoré povedal zaživa? Ak povedal, že vstane, prečo vôbec zomrel?" Oni mali na pamäti Ježišove slová o Jonášovom znamení a vraveli: "Ak sa zapečatí hrob, nebudú ho môcť ukradnúť." Ó, nerozumní, nespoznali, že to, čomu chceli zabrániť, vďaka nim sa vyplnilo. Pilát zavelil a oni sami spolu s vojskom silným pečatidlom zaistili hrob. Postavili k nemu svoju vlastnú stráž, aby ju nebolo možné oklamať o vzkriesení.

Podsvetie sa však teraz zvíja v bolestiach, nerozumie sile najtvrdšieho nárožného kameňa, ktorú skusuje, a pomaly vyvrhuje nespravodlivo pohltených, ktorých od vekov držalo vo svojich útrobách.

Pre tvoje nevysloviteľné zostúpenie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami, teraz i vždycky i na veky vekov.

Amen.

7. pieseň

Nevýslovný zázrak! * Ten, čo v peci zachránil * úctyhodných mladíkov z plameňov, * Mŕtvy do hrobu bez dychu sa ukladá; * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Zranilo sa podsvetie, * keď do srdca prijalo * zraneného kopijou do srdca. * Vzdychá, ničené *božským ohňom * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Bohatý je hrob, lebo pojal do seba akoby spiaceho Tvorcu, * stal sa božskou *pokladnicou života, * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Podľa zákona zosnutých * pochovanie do hrobu * podstupuje Život všetkých. * a ukazuje hrob * ako prameň vzkriesenia, * na spásu nás, ktorí spievame: Osloboditeľu Bože, ty si blahoslavený.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Jediné, *či v podsvetí, * v hrobe alebo v raji, * Kristovo bolo božstvo, * nedeliteľné, s Otcom a Duchom, * na spásu nás, ktorí spievame: Blahoslavený si, Bože Záchranca.

8. pieseň

V strachu žasni, nebo, nech sa pohnú * základy zeme! * Hľa, radí sa k mŕtvym, ten, ktorý žije na výsostiach, * a stáva sa hosťom malého hrobu. * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Prečistý chrám bol zborený, * avšak padnutú * dvíha svätyňu;. * K prvému Adamovi druhý, * ktorý žije na výsostiach, * zišiel až do väzníc podsvetia. * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Skončila odvaha učeníkov, výnimkou však je * Arimatejský Jozef. * Keď videl mŕtveho a nahého Boha, ktorý je nad všetkými, * pýta si ho, pochováva a volá: * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Ó, divy nové! Ó, dobrotivosť! * Ó, nevýslovná zhovievavosť! * Dobrovoľne sa dáva zapečatiť pod zemou ten, ktorý žije na výsostiach, * a ako podvodníka – ohovárajú Boha. * Deti, dobrorečte mu, * kňazi, ospevujte ho, * ľudia, vyvyšujte ho po všetky veky!

Verš: Chválime, dobrorečíme, klaniame sa Pánovi, ospevujeme a vyvyšujeme ho po všetky veky.

9. pieseň

*Neoplakávaj ma, Matka, * keď vidíš v hrobe, z tvojho lona * bez muža počatého syna. * Lebo ja vstanem a oslávim sa, * a povýšim so slávou * navždy ako Boh * tých, čo ťa s vierou a láskou velebia.**

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

V tvojom neobyčajnom narodení vyhla som sa bolestiam nadprirodzene, * a stala som sa blaženou, bezpočiatočný Synu. * Teraz ťa však, Bože môj, vidím bez dychu mŕtveho, * a meč žiaľu *kruto ma zraňuje. * Ale vstaň, aby som bola zvelebená.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Dovoľujem zemi prikryť ma, *ale ľakajú sa brány podsvetia, * keď ma vidia odetého, matka, * krvavým * odevom odplaty. * Nepriateľov som totiž krížom * porazil ako Boh, * vstanem opäť a zvelebím ťa.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Nech sa raduje tvorstvo, *nech sa veselia všetci zrodení na zemi, * Nepriateľ Hádes bol zajatý. * Ženy s myrom * nech idú v ústrety! * Oslobodzujem Adama, * otca všetkých, i Evu, * a na tretí deň vstanem.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

(Svitilen nie je)

Chvály, 2. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(2. hlas) Dnes hrob v sebe drží toho, ktorý dlaňou drží tvorstvo; * kameň zakrýva toho, ktorý cnosťami pokryl nebesá. * Život spí * a podsvetie sa trasie, Adamovi sa rozväzujú putá. * Sláva tvojej Prozreteľnosti, ktorou si všetko dokonal, večné svätenie soboty, * a daroval si nám, Bože, svoje presväté zmŕtvychvstanie.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Aký to vidno obraz? * Akéže odpočinutie sa koná? * Kráľ vekov, ktorý utrpením dokonal Prozreteľnosť, * v hrobe svätí sobotu a tým nám dáva nové svätenie soboty. * Jemu volajme: * Vstaň Bože a súď zem, lebo ty kraľuješ na veky, * a nemá hranice veľkosť tvojho milosrdenstva.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Poďte, hľaďme na náš Život, ktorý leží v hrobe, * aby tých, čo ležia v hroboch, oživil. * Poďte a keď vidíme spať potomka Júdu, * prorocky mu volajme: * Uložil si sa a zaspal si ako lev, ktože ťa zobudí, Kráľu? * Ale vstaň vo svojej moci, * vydaný za nás zo svojej vôle! Pane, sláva tebe!

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

(6. hlas) Pýtal si Jozef * telo Ježiša, * a uložil ho do svojho nového hrobu. * Patrilo sa totiž, aby z hrobu * vyšiel ako zo svadobnej komnaty. * Ty si zlomil vládu smrti, * ty si otvoril brány raja ľuďom; Pane, sláva tebe!

Sláva, 6. hlas

Dnešný deň tajomne * veľký Mojžiš * predpovedal, hovoriac: * „Boh požehnal siedmy deň.“ * To je tá požehnaná Sobota, * toto je deň odpočinutia, * v ňom si odpočinul od všetkých svojich diel Jednorodený Boží Syn. * Prozreteľnosťou v smrti telom svätil sobotu, * a opäť sa stal tým, čím bol zmŕtvychvstaním. * Daroval nám večný život, * ako jediný dobrotivý a milujúci človeka.

I teraz, 2. hlas

Preblahoslavená si, Bohorodička, Panna, * lebo ten, čo si z teba život vzal, * premohol peklo a vzkriesil Adama. * Odstránil kliatbu a vyslobodil Evu. * Zničil smrť a my sme ožili. * Preto radostne volajme: * „Zvelebený si, Kriste, Bože náš, * že taká bola tvoja vôľa, sláva tebe.“

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým, premúdrosť, vnímajme!

Tropár, 2. hlas

Ctihodný Jozef * sňal z dreva tvoje prečisté telo, * ovinul ho čistým plátnom, * natrel voňavými masťami * a uložil do nového hrobu.

Tropár proroctva, 2. hlas

Ty držíš konce zeme a hrobu si dovolil ťa zadržať, Kriste, * aby si podsvetím pohltené ľudstvo oslobodil, * a aby si nás vzkriesením oživil ako nesmrteľný Boh.

Prokimen, 4. hlas: Vstaň, Pane, pomôž nám, a pre svoje meno nás osloboď.

Verš: Bože, na vlastné uši sme to počuli a naši otcovia nám o tom hovorili.

Čítanie z knihy proroka Ezechiela (37, 1-14)

Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol–vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Odpovedal som: „Pane, Bože, to ty vieš. Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán.“ Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo! I prehovoril ku mne: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!“ Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké. Nato mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: „Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.“ Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán som to riekol a splnil,“ hovorí Pán.

Prokimen, 7. hlas: V**staň, Pane, Bože môj, nech sa zdvihne tvoja ruka, nezabudni navždy na svojich úbohých.**

Verš: Z celého srdca sa ti budem vyznávať, Pane, budem rozprávať o všetkých tvojich divoch.

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom a Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom (1Kor 5, 6b-8 a Gal 3, 13-14)

Bratia, trocha kvasu prekvasí celé cesto. Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný za nás Kristus, naša Pascha. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

Aleluja, 5. hlas

Verš: Nech vstane Boh a nech sa rozptýlia jeho nepriatelia. Nech ujdú spred jeho tváre tí, čo ho nenávidia.

Verš: Nech sa stratia tak, ako sa rozplýva dym a ako sa roztápa vosk pred ohnivým plameňom.

Verš: Tak nech sa stratia hriešnici spred Božej tváre, a nech sa zaradujú spravodliví.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (zač. 114; 27, 62-66)

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša

Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ‚Vstal z mŕtvych,’ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a zabezpečte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

A zvoláva:

Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú (alebo svätú katolícku) vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa.(3x), požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie sa zo svojej vôle nechal položiť do hrobu a zišiel do podsvetia, skrze modlitby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, svätých slávnych a všechválnych apoštolov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Stichira, 5. hlas

Poďte, nazvime blaženým Jozefa, navždy pamätného, * ktorý prišiel v noci k Pilátovi * a vypýtal si Život všetkých: * Daj mi tohto cudzinca, ktorý nemá kde hlavu skloniť. * Daj mi tohto cudzinca, ktorého zlý učeník odovzdal smrti. * Daj mi tohto cudzinca, ktorého videla jeho Matka visieť ma kríži, * s plačom nahlas vravela * a materinsky volala: * Beda mi, dieťa moje! * Beda mi, svetlo moje! Duša moja milovaná! * To, čo Simeon predpovedal v chráme dnes sa uskutočnilo! * Moje srdce prenikol meč, ale zmeň plač na radosť z tvojho vzkriesenia. * Klaniame sa tvojmu utrpeniu, Kriste. * Klaniame sa tvojmu utrpeniu, Kriste. * Klaniame sa tvojmu utrpeniu, Kriste, a svätému vzkrieseniu.