Utiereň 27.3.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár sviatku, 1. hlas

Už pred svojím utrpením, Kriste Bože, * dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, * lebo si vzkriesil Lazára. * Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi * nesieme ratolesti ako znamenia víťazstva * a k tebe, Víťazovi nad smrťou, voláme: * „Hosanna na výsostiach! * Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.” (dvakrát)

Sláva i teraz, 1. hlas

Už pred svojím utrpením, Kriste Bože, * dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, * lebo si vzkriesil Lazára. * Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi * nesieme ratolesti ako znamenia víťazstva * a k tebe, Víťazovi nad smrťou, voláme: * „Hosanna na výsostiach! * Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.”

16. katizma

Žalm 109

Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, * kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.” – Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: * panuj uprostred svojich nepriateľov. – Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. * Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. – Pán prisahal a nebude ľutovať: * „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.” – Pán je po tvojej pravici, * v deň svojho hnevu kráľov porazí. – Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; * po šírej zemi hlavy rozdrví. – Cestou sa napije z potoka * a potom hlavu zdvihne.

Žalm 110

Z celého srdca chcem oslavovať Pána * v zbore spravodlivých i v zhromaždení. – Veľké sú diela Pánove; * nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu. – Nádherné a vznešené sú jeho diela, * jeho spravodlivosť platí naveky. – Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; * Pán je milosrdný a milostivý. – Pokrm dal tým, čo sa ho boja; * svoju zmluvu má stále na mysli. – Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu * a dal im dedičstvo pohanov; – pravdivé a spravodlivé * sú diela jeho rúk. – Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy, upevnené naveky, * založené na pravde a spravodlivosti. – Vykúpenie poslal svojmu ľudu, * zmluvu uzavrel naveky. – Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; * bohabojnosť je počiatok múdrosti – a múdro robia všetci, čo ju pestujú; * jeho chvála ostáva naveky.

Žalm 111

Blažený muž, ktorý sa bojí Pána * a má veľkú záľubu v jeho príkazoch. – Jeho potomstvo bude mocné na zemi, * pokolenie spravodlivých bude požehnané. – V jeho dome bude úspech a bohatstvo, * jeho spravodlivosť ostane naveky. – Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, * milosrdný, milostivý a spravodlivý. – V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, * čo svoj majetok čestne spravuje; nikdy nezakolíše. – Vo večnej pamäti bude spravodlivý, * nebude sa báť zlej zvesti. – Jeho srdce je pevné, * dôveruje v Pána, – bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, * kým nepokorí svojich nepriateľov. – Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky * a jeho moc a sláva budú stále rásť. – Hriešnik to uvidí a zanevrie, * zubami bude škrípať a hynúť závisťou. – Želanie hriešnikov * vyjde nazmar.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 112

Chváľte, služobníci Pánovi, * chváľte meno Pánovo. – Nech je velebené meno Pánovo * odteraz až naveky. – Od východu slnka až po západ * nech je oslávené meno Pánovo. – Vyvýšený je Pán nad všetky národy * a jeho sláva nad nebesia. – Kto je ako Pán, náš Boh, * čo tróni na výsostiach, – a predsa dbá o všetko nepatrné * na nebi i na zemi? – Z prachu dvíha chudobného * a zo smetiska povyšuje bedára, – a dáva mu sedieť vedľa kniežat, * vedľa kniežat svojho ľudu. – Neplodnej dáva bývať v dome * ako šťastnej matke detí.

Žalm 113

Keď Izrael vyšiel z Egypta, * dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho, – Judea sa stala jeho svätyňou, * Izrael jeho kráľovstvom. – More to videlo a zutekalo, * Jordán sa naspäť obrátil; – vrchy poskakovali ako barance * pahorky ako jahňatá. – Čo ti je, more, že utekáš, * a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? – Vrchy, prečo poskakujete ako barance * a vy, pahorky, ako jahňatá? – Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou, * pred tvárou Boha Jakubovho, – čo skalu mení na jazerá vôd * a kameň na pramene vôd. – Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv * pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. – Prečo majú hovoriť pohania: * „Kdeže je ten ich Boh?” – Veď náš Boh je v nebi * a stvoril všetko, čo chcel. – Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. – Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. – Majú uši, ale nepočujú, * majú nozdry, a nečuchajú. – Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, * z hrdla nevydajú hlas. – Im budú podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. – Dom Izraelov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Dom Áronov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Všetci bohabojní dúfajú v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Pán na nás pamätá * a žehná nás. – Požehnáva dom Izraelov, * požehnáva dom Áronov. – Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, * malých i veľkých. – Nech Pán aj vás zveľadí, * vás i vaše deti. – Nech vás požehnáva Pán, * ktorý stvoril nebo i zem. – Nebesia si Pán vyhradil pre seba, * ale zem dal synom človeka. – Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu * ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania. – Lež my živí velebíme Pána * odteraz až naveky.

Žalm 114

Milujem Pána, lebo vypočul * môj prosebný hlas, – lebo svoj sluch naklonil ku mne, * kedykoľvek som ho vzýval. – Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, * keď som sa ocitol v súžení a trápení, – vzýval som meno Pánovo: * „Pane, zachráň môj život!” – Milostivý a spravodlivý je Pán, * náš Boh sa zľutúva. – Pán ochraňuje maličkých; * pomohol mi, keď som bol v biede. – Znova sa, duša moja, upokoj, * lebo Pán ti dobre urobil, – lebo môj život zachránil od smrti, * moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom. – Pred tvárou Pána budem kráčať * v krajine žijúcich.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 115

Dôveroval som, aj keď som povedal: * „Som veľmi pokorený.” – V rozrušení som vyriekol: * „Všetci ľudia klamú.” – Čím sa odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal? – Vezmem kalich spásy * a budem vzývať meno Pánovo. – Pánovi splním svoje sľuby * pred všetkým jeho ľudom. – V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých. – Pane, som tvoj sluha, * som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. – Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály tí prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo. – Splním svoje sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom – v nádvoriach domu Pánovho, * uprostred teba, Jeruzalem.

Žalm 116

Chváľte Pána, všetky národy, * oslavujte ho, všetci ľudia; – lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá naveky.

Žalm 117

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, * že jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Teraz nech hovorí dom Áronov: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Teraz nech hovoria všetci bohabojní: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. – V súžení som vzýval Pána * a Pán ma vypočul, a vyslobodil. – Pán je so mnou, * nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek? – Pán je so mnou a pomáha mi; * nemusím si všímať svojich nepriateľov. – Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na človeka. – Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na mocnárov. – Obkľúčili ma všetci pohania, * ale v mene Pánovom som ich porazil. – Obkľúčili ma zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil. – Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, * ale v mene Pánovom som ich porazil. – Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, * no Pán mi pomohol. – Moja sila a chvála je Pán, * on sa mi stal záchrancom. – Hlas plesania nad záchranou * znie v stánkoch spravodlivých: – „Pánova pravica mocne zasiahla, * Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.” – Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove. – Prísne ma Pán potrestal, * no nevydal ma smrti napospas. – Otvorte mi brány spravodlivosti, * vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. – Toto je brána Pánova; * len spravodliví ňou vchádzajú. – Ďakujem ti, že si ma vyslyšal * a že si ma zachránil. – Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným. – To sa stalo na pokyn Pána; * vec v našich očiach obdivuhodná. – Toto je deň, ktorý učinil Pán, * plesajme a radujme sa z neho. – Pane, spas ma; * Pane, daj mi úspech. – Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. * Požehnávame vás z domu Pánovho. – Boh, Pán, je naším svetlom. * Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára. – Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; * ty si môj Boh, velebím ťa. – Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 1. hlas

Kriste, Bože, mal si súcit so slzami Márie a Marty, * preto si prikázal odvaliť kameň od hrobu. * Ty, čo svetu daruješ život, zavolal si na mŕtveho a vzkriesil ho, * čím si potvrdil skutočnosť vzkriesenia. * Sláva tvojej moci, Spasiteľ! * Sláva tvojej vláde! * Sláva tebe, čo svojím slovom všetko tvoríš.

Sláva i teraz, 1. hlas

Kriste, Bože, mal si súcit so slzami Márie a Marty, * preto si prikázal odvaliť kameň od hrobu. * Ty, čo svetu daruješ život, zavolal si na mŕtveho a vzkriesil ho, * čím si potvrdil skutočnosť vzkriesenia. * Sláva tvojej moci, Spasiteľ! * Sláva tvojej vláde! * Sláva tebe, čo svojím slovom všetko tvoríš.

17. katizma

Žalm 118

Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, * čo kráčajú podľa zákona Pánovho. – Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy * a celým srdcom ho vyhľadávajú. – To sú tí, čo nepáchajú neprávosť * a idú jeho cestami. – Ty si dal príkazy, * aby sa verne plnili. – Kiež by ma moje cesty viedli tak, * že by som zachovával tvoje ustanovenia. – Veru, nebudem zahanbený, * keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. – S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, * že som poznal tvoje spravodlivé výroky. – Tvoje ustanovenia chcem zachovať, * len ty ma nikdy neopusť. – Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? * Tak, že bude zachovávať tvoje slová. – Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; * nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. – V srdci si uchovávam tvoje výroky, * aby som proti tebe nezhrešil. – Pane, ty si velebený; * nauč ma svoje ustanovenia. – Svojimi perami * vypočítavam všetky výroky tvojich úst. – Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť * ako zo všetkého bohatstva. – Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, * rozjímať o tvojich cestách. – V tvojich ustanoveniach mám záľubu, * na tvoje slová nechcem zabúdať. – Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť, * a tvoje slová zachovám. – Otvor mi oči, * aby som pozoroval divy tvojho zákona. – Hoci som na zemi iba hosť, * neskrývaj predo mnou svoje predpisy. – Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára, * umára jednostaj. – Pyšných zahriakuješ * a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati. – Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu, * lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia. – Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne, * tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch. – Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou * a tvoje príkazy radcami. – Uviazol som v prachu, * oživ ma podľa svojho slova. – Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul; * pouč ma o svojich prikázaniach. – Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, * a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch. – Od zármutku je moja duša plná sĺz; * pozdvihni ma podľa svojho slova.– Odvráť ma od cesty lži * a milostivo mi daj svoj zákon. – Cestu pravdy som si vyvolil, * tvoje slová mám stále pred sebou. – Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom; * nezahanbi ma. – Pobežím po ceste tvojich príkazov, * lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu. – Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní * a ja vždy pôjdem po nej. – Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám, * a celým srdcom sa ho budem pridŕžať. – Priveď ma na chodník svojich príkazov, * lebo som si ho obľúbil. – Nakloň mi srdce k svojej náuke, * a nie k chamtivosti. – Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; * na tvojej ceste dopraj mi života. – Svojmu sluhovi splň svoj sľub, * čo vedie k bázni pred tebou. – Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; * veď tvoja náuka je radostná. – Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; * nuž oživ ma vo svojej spravodlivosti. – Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, * tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil. – Potom odpoviem tým, čo ma potupujú, * že dôverujem tvojim slovám. – Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, * veľmi dôverujem tvojim výrokom. – Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, * na večné veky. – Tak budem kráčať bezpečnou cestou, * lebo dbám na tvoje príkazy. – O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi * a nebudem sa hanbiť. – Budem sa tešiť z tvojich predpisov, * lebo som si ich obľúbil. – Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; * a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. – Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; * lebo ním si mi dal nádej. – To ma utešuje v ponížení, * že mi tvoje slovo vracia život. – Pyšní sa mi vysmievajú náramne, * ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona. – Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane, * a to je mi potechou. – Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, * čo zrádzajú tvoj zákon. – Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou * na mieste môjho putovania. – Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam * a chcem dodržať tvoj zákon. – To je môj údel; * zachovať tvoje príkazy. – Pane, ty si moje všetko; * povedal som: Budem zachovávať tvoje slová. – Celým srdcom ťa prosím; * zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil. – O svojich cestách rozmýšľam * a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky. – Ponáhľam sa a neváham * zachovávať tvoje prikázania. – Dostal som sa do osídel hriešnikov, * no predsa som nezabudol na tvoj zákon. – Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa * za tvoje spravodlivé výroky. – Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom, * k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy. – Pane, zem je plná tvojej milosti; * nauč ma tvojim ustanoveniam. – Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, * ako si prisľúbil. – Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, * veď verím tvojej náuke. – Pred svojím pokorením som blúdil, * no teraz už dbám na tvoje výroky. – Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, * daj mi poznať tvoju spravodlivosť. – Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, * no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy. – Ich srdce stučnelo a otupelo, * ja však mám radosť v tvojom zákone. – Že som bol pokorený, dobre mi, * aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil. – Lepší je pre mňa zákon tvojich úst * ako tisícky v zlate a striebre.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. * Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku. – Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, * že veľmi dôverujem tvojim slovám. – Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky * a že si ma právom pokoril. – Buď ku mne milosrdný a poteš ma, * ako si prisľúbil svojmu služobníkovi. – Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, * lebo tvoj zákon je mojím potešením. – Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, * ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch. – Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja * a čo poznajú tvoju náuku. – Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, * aby som sa hanbiť nemusel. – Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou * a tvojim slovám veľmi dôverujem. – Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom * a hovoria: „Kedy ma potešíš?” – Hoci som ako mech v dyme, * predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia. – Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? * Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš? – Jamu mi vykopali namyslenci, * tí, čo nežijú podľa tvojho zákona. – Všetky tvoje predpisy sú pravdivé; * prenasledujú ma úskočne: pomôž mi. – Bezmála ma zahubili na zemi; * no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy. – A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života * i budem sa pridŕžať tvojej náuky. – Pane, tvoje slovo * trvá naveky ako nebesia. – Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie; * upevnil si zem a ona trvá. – Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes, * lebo všetko slúži tebe. – Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, * vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení. – Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, * lebo nimi ma oživuješ. Tvoj som: zachráň ma, * veď dbám na tvoje príkazy. – Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, * ale ja rozjímam o tvojich príkazoch. – Videl som, že každá dokonalosť má medze, * iba tvoj príkaz platí neobmedzene. – Pane, tvoj zákon veľmi milujem, * rozjímam o ňom celý deň. – Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, * ustavične sa jej pridŕžam. – Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, * lebo o tvojich prikázaniach rozjímam. – Chápavejší som nad starcov, * lebo zachovávam tvoje príkazy. – Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, * chcem dodržiavať tvoje slová. – Neodkláňam sa od tvojich predpisov, * lebo ty si mi zákon stanovil. – Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, * mojim ústam sú sladšie ako med. – Zmúdrel som z tvojich príkazov, * preto nenávidím cesty klamstva. – Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy * a pochodeň na mojich chodníkoch. – Prisahal som a trvám na tom, * že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky. – Pane, vždy a všade ma ponižujú, * daj mi žiť, ako si prisľúbil. – Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst * a pouč ma o svojich zámeroch. – Môj život je stále v nebezpečenstve, * ale ja nezabúdam na tvoj zákon. – Hriešnici mi kladú nástrahy, * ale ja neopúšťam tvoje príkazy. – Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, * lebo je slasťou môjmu srdcu. – Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy * navždy a naveky. – Nenávidím ľudí dvojtvárnych, * ale tvoj zákon milujem. – Ty si mi ochrana a záštita, * na tvoje slovo sa najviac spolieham. – Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, * ja chcem zachovať príkazy svojho Boha. – Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; * a nezahanbi ma v mojej nádeji. – Podopri ma a to ma zachráni, * vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení. – Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, * lebo ich zmýšľanie je klamné. – Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, * preto tvoje prikázania milujem. – Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, * lebo sa bojím tvojich rozsudkov. – Podľa práva a spravodlivosti som si počínal; * nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov. – Zaruč sa za svojho služobníka, * nech ma pyšní nehanobia. – Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou * a za tvojím spravodlivým výrokom. – Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva * a pouč ma o svojich ustanoveniach. – Som tvojím služobníkom, * daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania. – Pane, už je čas, aby si zasiahol, * lebo sa porušuje tvoj zákon. – Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, * viac ako najrýdzejšie zlato. – Preto sa riadim tvojimi príkazmi * a nenávidím cestu klamstva. – Tvoje príkazy sú obdivuhodné, * preto ich zachovávam. – Výklad tvojich slov osvecuje, * maličkým dáva chápavosť. – Otváram ústa a dych naberám, * lebo túžim za tvojimi predpismi.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, * ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú. – Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť. – Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy. – Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam. – Potoky sĺz ronia moje oči, * že sa nezachováva tvoj zákon. – Pane, ty si spravodlivý * a správne sú tvoje rozsudky. – V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania * a v dokonalej pravdivosti. – Spaľuje ma horlivosť, * lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová. – Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni * a tvoj sluha ho miluje. – Mladučký som a opovrhovaný, * no nezabúdam na tvoje príkazy. – Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky * a tvoj zákon je číra pravda. – Keď ma postihne úzkosť a súženie, * potešenie nájdem v tvojich príkazoch. – Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, * daj mi to pochopiť a budem žiť. – Z celého srdca volám, Pane, vypočuj ma; * chcem zachovať tvoje ustanovenia. – K tebe volám, zachráň ma; * a budem plniť tvoje príkazy. – Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, * na tvoje slová sa veľmi spolieham. – Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, * aby som rozjímal o tvojich výrokoch. – Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas * a oživ ma podľa svojho rozhodnutia. – Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, * tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. – Pane, ty si blízko * a všetky tvoje predpisy sú pravdivé. – Odprvoti viem z tvojich prikázaní, * že si ich ustanovil naveky. – Pozri na moje poníženie a vysloboď ma; * veď nezabudol som na tvoj zákon. – Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma; * daj mi žiť, veď si to prisľúbil. – Spása je ďaleko od hriešnikov, * lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú. – Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, * nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí. – Mnohí ma prenasledujú a sužujú, * no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní. – S odporom pozerám na odpadlíkov, * lebo nedbajú na tvoje výroky.– Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem; * oživ ma pre svoje milosrdenstvo. – Pravda je podstatou tvojich slov * a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné. – Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič, * moje srdce si tvoje slová ctí. – Z tvojich výrokov sa radujem * ako ten, čo získal korisť bohatú. – Nenávidím klamstvo, protiví sa mi; * ale tvoj zákon milujem. – Cez deň ťa chválim sedemkrát * pre tvoje spravodlivé rozsudky. – Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; * a nemajú sa na čom potknúť. – Pane, vyčkávam tvoju pomoc * a plním tvoje predpisy. – Moja duša uchováva tvoje ustanovenia * a ja ich veľmi milujem. – Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia, * lebo pred tebou sú všetky moje cesty. – K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; * podľa tvojho slova daj mi chápavosť. – Nech dôjde k tebe moja žiadosť; * vysloboď ma, ako si prisľúbil. – Z perí mi vytryskne chválospev, * že si ma naučil svoje ustanovenia. – Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, * lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy. – Tvoja ruka nech mi pomáha, * veď som si vyvolil tvoje príkazy. – Pane, túžim za tvojou pomocou * a tvoj zákon je mi slasťou. – Ja budem žiť a teba chváliť, * a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. – Blúdim ako ovca, čo sa stratila; * hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Anjelský zbor

(Tropáre Vzkriesenia, 5. hlas)

Medzispev (prokimen): Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje prikázania. (po každom tropári)

Anjelský zbor sa podivil, * keď videl, Spasiteľ, že si mŕtvy, * že si zbúral mocné hradby smrti, * že aj Adama, spolu so sebou, si vzkriesil * a z moci pekla * všetkých vyslobodil.

„Prečo, učeníčky, * s láskyplnými slzami * voňavky otvárate?“ * Pýtal sa belostný anjel, * keď prišli k hrobu sväté ženy. * „Presvedčte sa, že Pánov hrob je prázdny. * Veď Spasiteľ skutočne vstal z mŕtvych.“

Zavčas ráno * sväté ženy s voňavkami * ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. * Zastavil ich anjel a riekol: * „Už bolo dosť sĺz, neplačte! * Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte!“

Sväté ženy plakali, * keď s vonnými masťami * prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. * Anjel ich láskavo napomenul: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Veď ako Boh slávne vstal z mŕtvych!“

Sláva, trojičen:

Pokloňme sa Otcu * i jeho Synovi, i Svätému Duchu, * Svätej Trojici * jednej podstaty. * So serafínmi volajme: * „Svätý, svätý, * svätý si, Pane.“

I teraz, bohorodičník:

Panna, Darcu života si porodila, * Adama si hriechov zbavila, * srdce Evy * šťastím miesto bolesti si naplnila. * Tým, čo život stratili, * späť vrátil život * ten, čo sa z teba narodil, * Pán, Boh a človek. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 5. hlas

Prišiel si do Betánie, Prameň múdrosti a prezieravosti. * Tých, čo boli s Martou, si sa opýtal: * „Kde ste položili môjho priateľa Lazára?“ * Potom si zaplakal, Dobrotivý, nad mŕtvym už štyri dni * a svojím hlasom, láskavý Milovník človeka, si ho vzkriesil, * lebo si Pán a Darca života.

Sláva i teraz, 5. hlas

Prišiel si do Betánie, Prameň múdrosti a prezieravosti. * Tých, čo boli s Martou, si sa opýtal: * „Kde ste položili môjho priateľa Lazára?“ * Potom si zaplakal, Dobrotivý, nad mŕtvym už štyri dni * a svojím hlasom, láskavý Milovník človeka, si ho vzkriesil, * lebo si Pán a Darca života.

Videli sme Kristovo vzkriesenie, pokloňme sa svätému Pánu Ježišovi, jedinému bezhriešnemu. Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme. Lebo ty si náš Boh, okrem teba iného nepoznáme, tvoje meno vyznávame. Poďte, všetci verní, pokloňme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, veď hľa, krížom prišla radosť do celého sveta. Vždy dobrorečme Pánovi, ospevujme jeho vzkriesenie, lebo pretrpel ukrižovanie a smrťou premohol smrť.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Kánon, 8. hlas:

1. pieseň, irmos:

Keď Izrael prešiel vodou sťa súšou * a unikol zlobe Egypťanov, * volal: Spievajme vysloboditeľovi a nášmu Bohu!

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Najprv si všetko stvorenie urobil z ničoho a poznáš aj tajomstvá ukryté v srdci. Teraz ako Vládca predpovedáš učeníkom Lazárovo zosnutie.

3. pieseň, irmos:

Pane, Tvorca nebies * a zakladateľ Cirkvi, * upevni ma vo svojej láske, * túžba výšin večných, * jediný láskyplný a sila veriacich.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Divy tvoriaci Pane, zastal si v Betánii pred hrobom a zaplakal si nad Lazárom podľa zákonov prirodzenosti. Tým si, Ježišu, Bože môj, dosvedčil, že telo, ktoré si na seba vzal, je skutočné.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Josif:

K Ježišovi pristúpili spoločne Lazárove sestry, * horko nariekali a oplakávali ho. * I povedali: „Pane, Lazár zomrel.“ * On ako Boh dobre vedel, čo sa stalo. * Opýtal sa však ako človek: * „Kde ste ho položili?“ * Potom pristúpil k hrobu a vyvolal štyri dni mŕtveho Lazára. * Ten ihneď vstal a klaňal sa tomu, čo ho vzkriesil.

Sláva i teraz, 8. hlas

Ako Tvorca, ktorý videl dopredu udalosti v Betánii, * oznámil si svojim učeníkom: * „Náš priateľ Lazár dnes zomrel.“ * Aj keď si to vedel, opýtal si sa: „Kde ste ho položili?“ * Potom si sa modlil k Otcovi a ako človek zaslzil. * Nato si, Pane, zvolal a vyviedol z podsvetia štyri dni mŕtveho Lazára. * Preto ti voláme: Prijmi, Kriste, Bože, tých, čo sa osmeľujú vzdávať ti chválu * a všetkých nás urob hodnými tvojej slávy.

4. pieseň, irmos:

Pane, ty si moja hradba, * ty si moja sila. * Ty si môj Boh, * ty si moja radosť. * Lono Otcovo si neopustil * a našu úbohosť si navštívil. * Preto ti volám s prorokom Habakukom: * Sláva tvojej moci, Milovník človeka.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Ty, Tvorca, ako pastier vyrval si naozaj dravému a všežravému Vlkovi človeka štyri dni sa rozkladajúceho. Tak si ako všemohúci Pán ukázal celosvetovú slávu tvojho vzkriesenia na tretí deň.

5. pieseň, irmos:

Prečo si ma zavrhol spred tvojej tváre, * ty nezapadajúce Slnko? * Teraz mňa, nešťastného, zahalila tma. * Ale obráť ma * a nasmeruj, prosím, moje kroky k svetlu tvojich prikázaní.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Otcovi si vzdával slávu. Nechcel si konať proti jeho vôli, preto si ho prosil. Chcel si presvedčiť zhromaždený ľud, veľmi trpezlivý Pane, a tak si vzdávajúc vďaky Otcovi, povelom vzkriesil Lazára.

6. pieseň, irmos:

Spasiteľ, očisť ma, * lebo mám mnoho previnení * a prosím ťa, vyveď ma z priepasti zloby. * K tebe som zavolal, tak ma vypočuj, * Boh mojej záchrany.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Ako pravý Boh, vedel si už vopred, že Lazár zomrel a oznámil si to tvojim učeníkom, dokazujúc tak, Vládca, neobmedzenú činnosť tvojho božstva.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 2. hlas

Kristus, naša radosť, pravda, svetlo a život * i vzkriesenie sveta, * vo svojej dobrote zjavil sa na zemi. * Stal sa predobrazom zmŕtvychvstania. * Ako Boh všetkým udeľuje odpustenie hriechov.

Ikos

Stvoriteľ všetkého, oznámil si vopred učeníkom správu: „Bratia a známi, náš priateľ zomrel.“ Tým si ukázal a dosvedčil, že poznáš všetko, lebo si Tvorca všetkého. „Poďme teda a uzrime záhadné pochovanie, Máriin nárek a pozrime si aj Lazárov hrob. Chcem tam totiž vykonať zázrak, nastupujúc cestu kríža, a všetkým udeliť božské odpustenie hriechov“.

7. pieseň, irmos:

Mládenci, čo prišli kedysi * z Judey do Babylonu, * vierou v Trojicu premohli plameň pece spievajúc: * Požehnaný si. Bože našich otcov.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Zaplakal si nad priateľom, Dobrotivý, a zotrel si aj slzy z očí Marty. Svojou dobrovoľnou smrťou odňal si z tvárí svojho ľudu každú slzu. Požehnaný si. Bože našich otcov.

8. pieseň, irmos:

Nebeského Kráľa, * ktorého ospevujú anjelské šíky, * chváľte a vyvyšujte po všetky veky.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Dopytuješ sa ako človek, ale ako Boh slovom kriesiš štyri dni mŕtveho. Preto ťa ospevujeme a vyvyšujeme po všetky veky.

(Velebenie Bohorodičky sa neberie, pokračujeme hneď 9. irmosom)

9. pieseň, irmos:

Vyznávame ťa ako pravú Bohorodičku, * lebo tebou, čistá Panna, sme zachránení * a zvelebujeme ťa spolu s beztelesnými zbormi.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Máš v úcte svojho Otca, preto ukazujúc, že nekonáš proti jeho vôli, modlíš sa, Kriste, k nemu a svojou mocou dvíhaš štyri dni mŕtveho.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Svitilen

Na tvoje slovo, Božie Slovo, Lazár teraz poskočí a opäť vstane k životu. Ľud ti vzdáva úctu ratolesťami, mocný Pane, lebo nakoniec svojou smrťou rozdrvíš podsvetie.

Sláva i teraz:

Už na príklade Lazára teba, smrť, Kristus ničí. Podsvetie, kde je tvoje víťazstvo? Plač z Betánie sa prenáša teraz na teba. Berme preto, všetci, palmy víťazstva a jemu ich prinesme.

Chvály, 1. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(1. hlas) Kriste, ty si život i vzkriesenie ľudí, * zastal si pred hrobom Lazára, * aby si nám podal dôkaz o tvojich dvoch prirodzenostiach, veľmi trpezlivý, * keďže si vzišiel z čistej Panny ako Boh i človek. * Ako človek si sa dopytoval: „Kde ste ho uložili?“ * a ako Boh si vzkriesil štyri dni mŕtveho svojím božským povelom.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Kriste, vyviedol si z podsvetia štyri dni mŕtveho Lazára * a ešte pred vlastnou smrťou otriasol si vládou smrti. * Na príklade tvojho milovaného priateľa * ukázal si predzvesť vyslobodenia z porušiteľnosti všetkým ľuďom. * Preto sa klaniame tvojej všemocnej sile a voláme: * Požehnaný si, Spasiteľ, zmiluj sa nad nami!

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Marta a Mária vraveli Spasiteľovi: * „Pane, keby si tu bol býval, Lazár by nebol zomrel.“ * Avšak Kristus, vzkriesenie zosnulých, * vzkriesil už štyri dni mŕtveho. * Poďte, všetci veriaci a pokloňme sa tomu, * čo prichádza v sláve spasiť naše duše!

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Podávajúc dôkaz svojho božstva tvojim učeníkom, Kriste, * medzi ľuďmi si sa ponižoval a chcel si ostať utajený. * Ale apoštolom ako prezieravý Boh predpovedal si Lazárovu smrť. * Keď si bol v Betánii, pýtal si sa ako človek na hrob tvojho priateľa, * hoci táto vec ti nebola neznáma. * A tebou vzkriesený, štyri dni mŕtvy, zvestoval tvoju božskú moc: * Všemocný Pane, sláva tebe!

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

(4. hlas) Zodvihol si štyri dni mŕtveho priateľa, Kriste, * a zastavil si nárek Márie a Marty. * Všetkým si ukázal, že Božou mocou a vlastnou vôľou všetko konáš. * Tebe cherubíni neprestajne spievajú: * Hosana na výsostiach. * Požehnaný si nad všetkými, Bože, sláva tebe!

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Marta povedala Márii: * „Poď, Učiteľ je tu a volá ťa!“ * Ona hneď pribehla na miesto, kde bol Pán. * Keď ho uzrela, padla na zem a poklonila sa, * bozkávala mu jeho prečisté nohy a riekla: * „Pane, keby si tu bol býval, náš brat by nebol zomrel.“

Verš: Povstaň, Pane, Bože môj, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.

(8. hlas) V Betánii zomrel Lazár a ty si vzkriesil na štvrtý deň. * Len čo si prišiel k hrobu, tvoj hlas mu navrátil život. * Podsvetie zastonalo a so strachom ho prepustilo. * Bol to úžasný zázrak. * Veľmi milostivý Pane, sláva tebe.

Verš: O_slavovať ta budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvo_je diela zázračné.

Slová: „Ja som vzkriesenie“, ktoré si, Pane, povedal Marte * naplnil si skutkom, keď si z podsvetia vyvolal Lazára. * Prosím ťa, Milujúci človeka, * vzkries aj mňa, usmrteného vášňami, * lebo máš s nami súcit.

Sláva, 2. hlas

Dnes sa uskutočnil veľký a preslávny zázrak. * Štvordňovú mŕtvolu dnes Kristus vyvolal z hrobu. * Zavolal na priateľa a zodvihol ho. * Oslavujme ho, lebo je preslávny, * nech na príhovor spravodlivého Lazára spasí naše duše.

I teraz, 2. hlas

Preblahoslavená si, Bohorodička, Panna, * lebo ten, čo si z teba život vzal, * premohol peklo a vzkriesil Adama. * Odstránil kliatbu a vyslobodil Evu. * Zničil smrť a my sme ožili. * Preto radostne volajme: * „Zvelebený si, Kriste, Bože náš, * že taká bola tvoja vôľa, sláva tebe.“

Kňaz zvoláva: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 1. hlas

Už pred svojím utrpením, Kriste, Bože, * dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, * lebo si vzkriesil Lazára. * Preto aj my spolu s jeruzalemskými deťmi * nesieme ratolesti ako znamenie víťazstva * a k tebe, víťazovi nad smrťou voláme: * Hosana na výsostiach! * Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

A zvoláva:

Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon prednáša: Premúdrosť.

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, ktorý na našu spásu prišiel do Betánie vzkriesiť spravodlivého Lazára, na prosby svojej prečistej Matky a všetkých svätých nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.