Utiereň 25.3.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 4. hlas

Dnes je začiatok našej spásy. * Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: * Syn Boží sa stáva synom Panny. * Gabriel zvestuje milosť Božiu. * Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: * Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou. (dvakrát)

Sláva I teraz, tropár, 4. hlas

Dnes je začiatok našej spásy. * Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: * Syn Boží sa stáva synom Panny. * Gabriel zvestuje milosť Božiu. * Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: * Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou. (dvakrát)

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 38

Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.”

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.”

Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.

Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil.

Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána.

Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať

Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.”

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.

Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.

A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc.

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.

Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!”

No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú.

A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!”

Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas.

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.”

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne:

Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.”

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím.

Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku

a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.

Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.

Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?”

Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom;

zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište.

Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ?

Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť.

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky.

Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Žalm 45

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.

Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha.

Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.

Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.

Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

1. sedalen, 1. hlas

Veľký vojvodca nebeských mocností * zostúpil do mesta Nazareta * a zvestoval ti, Najčistejšia, príchod večného Vládcu: * „Raduj sa, Požehnaná, * Skrze teba sa uskutoční veľký a nepochopiteľný div: * spása ľudského pokolenia.

Sláva, i teraz: 1. hlas**

Veľký vojvodca nebeských mocností * zostúpil do mesta Nazareta * a zvestoval ti, Najčistejšia, príchod večného Vládcu: * „Raduj sa, Požehnaná, * Skrze teba sa uskutoční veľký a nepochopiteľný div: * spása ľudského pokolenia.

Žalm 46

Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným.

Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ.

Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy.

On pre nás vybral dedičstvo * slávu Jakuba, ktorého má rád.

Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice.

Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte.

Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev.

Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne.

Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho.

Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.

Žalm 47

Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha.

Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * e celej zemi na radosť.

Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa.

Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana.

Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík.

No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek;

hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku,

ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské.

Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky.

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu.

Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti.

Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi.

Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže.

Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,

že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.

Žalm 48

Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme;

vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní.

Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.

Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?

Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?

Veď sám seba nevykúpi nik, * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.

Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel.

Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.

Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.

Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.

Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom.

Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom.

No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.

Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.

Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde.

Aj keď si blahoželal za živa: * “Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,”

predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť * a tí už nikdy svetlo neuzrú.

A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 49

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom:

Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.”

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh.

Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.”

No hriešnikovi Boh hovorí: * “Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať?

Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu.

Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou.

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde.

Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať.

Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ.

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh.

Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny.

Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa.

Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema.

Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 51

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu.

Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú:

“Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.”

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.

Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

Žalm 52

Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre.

Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.

Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

Kiež príde Izraelu * spása zo Siona!

Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Žalm 53

Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo.

Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst.

Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach.

Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán.

Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný.

S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

Žalm 54

Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma.

Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.

Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky.

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady

a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom.

Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.

Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy.

Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

2. sedalen, 3. hlas

Dnes plesá všetko tvorstvo, * lebo teba, blahoslavená, * vznešená a prečistá Matka Krista Boha, * pozdravil Archanjel „Raduj sa!“ * Dnes ľstivá zmija do temnôt sa skrýva * a z rúk prarodičov padá puto kliatby. * Preto ti ustavične voláme: * „Raduj sa, Milostiplná!“

Sláva, i teraz: 1. hlas**

Dnes plesá všetko tvorstvo, * lebo teba, blahoslavená, * vznešená a prečistá Matka Krista Boha, * pozdravil Archanjel „Raduj sa!“ * Dnes ľstivá zmija do temnôt sa skrýva * a z rúk prarodičov padá puto kliatby. * Preto ti ustavične voláme: * „Raduj sa, Milostiplná!“

Žalm 55

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča.

Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba.

Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham

a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek?

Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť.

Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia.

Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh.

Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím,

na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem,

lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Žalm 56

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam;

v tieni tvojich krídel nachodím útočište, * kým sa nepominú nástrahy.

Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.

Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí.

Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša;

predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli.

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Žalm 57

Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov?

Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi.

Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári.

Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,

ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja.

Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane.

Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva.

Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.

Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu.

Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika.

A ľudia povedia: “Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 58

Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi.

Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa.

Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti,

a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.

Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú.

Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.

Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: “Ktože to počuje?”

Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom.

Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana.

So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.

Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.

Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.

Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.

Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána,

lebo ty si sa mi stal oporou * a útočišťom v deň môjho súženia.

Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

Žalm 59

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu.

Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, * aby utiekli pred lukom.

Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; * zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.

Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy.

Júda je moje žezlo vladárske, * Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.

Idumea sa mi stane podnožkou, * nad Filištínskom víťazne zajasám.”

Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape.

Žalm 60

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, * všimni si moju modlitbu.

Od konca zeme volám k tebe, keď sa mi srdce chveje úzkosťou, * priveď ma na nedostupné bralo.

Ty si moja nádej * a bašta pred nepriateľom.

V tvojom stánku chcem prebývať naveky * a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.

Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, * dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno.

Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie * a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie.

Pred Božou tvárou nech tróni večne * a nech ho chráni milosť a vernosť.

Tak budem naveky ospevovať tvoje meno * a plniť svoj sľub deň čo deň.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 61

Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo od neho mi prichádza spása.

Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.

Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť * ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?

Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, * v klamaní majú záľubu,

dobrorečia svojimi ústami, * no v srdci zlorečia.

Iba v Bohu spočiň duša moja, * lebo len on mi dáva nádej,

Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa.

V Bohu je moja spása i sláva; * Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.

Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; * Boh je naše útočište.

Veď iba klam a mam sú potomci Adama, * ľudia sú iba preludom.

Keby si stali na váhu, * dohromady sú ľahší ako para.

Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; * ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.

Raz prehovoril Boh, * počul som toto dvoje: že Boh je mocný

a ty, Pane, milostivý; * že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe.

Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo;

ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu.

Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať.

Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.

Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.

Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána.

Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou.

Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme;

vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov.

Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.

Žalm 63

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; * ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.

Bráň ma pred zberbou ničomníkov * pred tlupou zločincov.

Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová, * aby nevinného zasiahli z úkrytu.

Znezrady a smelo doňho strieľajú, * utvrdzujú sa v zločinnom zámere.

Radia sa, ako zastrieť osídla, * a vravia si: “Ktože ich zbadá?”

Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. * Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; * zrazu ich pokryli rany,

vlastný jazyk sa im stal nešťastím. * Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,

strach zachváti každého človeka; * i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.

Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho * a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Polyjelej

Žalm 134

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

S archanjelom ti spievame, Prečistá: * Raduj sa, Milostiplná. * Pán s tebou. Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť.

Verš: Bože, zver svoj súd kráľovi a svoju spravodlivosť kráľovmu synovi.

Verš: Zvestujte deň čo deň spásu nášho Boha.

Verš: Plod tvojho lona posadím na tvoj trón.

Verš: Zíde ako dážď na rúno, ako kvapky rosy, čo padá na zem. Skloní nebesia a zostúpi, pod jeho nohami bude oblak.

Verš: Veď Pán si vyvolil Sion, zvolil si ho za svoj príbytok.

Verš: Najvyšší posvätil svoj príbytok.

Verš: Jeho slávou sa naplní celá zem, nech sa tak stane, nech sa tak stane.

Sláva i teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (trikrát)

Bulhar

Raduj sa, Mária, milosti plná, * Pán s tebou. Aleluja.

Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Josíf:

Gabriel zostúpil z nebies * a pozdravil Prečistú: * „Raduj sa, lebo počneš všemohúceho Boha, * ktorý stvoril končiny zeme.“ * Na to mu odpovedala Mária: * „Nepoznám muža, ako by som mohla zrodiť Syna? * Predsa nikto ešte nepočul o panenskom pôrode!“ * I odvetil anjel Bohorodičke a Panne: * „Duch Svätý zostúpi na teba * a moc Najvyššieho ťa zatieni.“

Sláva i teraz, 4. hlas

Boh poslal Gabriela k Panne Márii * a zvestoval jej nesmiernu radosť: * že ako panna počne a pannou zostane: * „Porodíš Syna večného Boha. * On spasí od hriechov svoj ľud.* Toto ti zaručuje ten, ktorý ma poslal, * aby som ťa pozdravil: „Raduj sa, Požehnaná! * Porodíš ako panna. * A aj po pôrode pannou zostaneš.“

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo. Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas

Zvestujte deň čo deň * spásu nášho Boha.

Verš: Spievajte Pánovi pieseň novú; * spievaj Pánovi, celá zem!

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, (4. začalo; 1, 39 – 49, 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 2. hlas

Dnes Gabriel zvestuje Milostiplnej: * Raduj sa, Matka, čo neokúsila zásnuby * a nemala skúsenosť so sobášom! * Nediv sa môjmu zvláštnemu vzhľadu, * ani sa neľakaj, veď som archanjel! * Had kedysi oklamal Evu, * ale teraz ti zvestujem radosť. * Zostaneš neporušená, ** a porodíš Pána, Prečistá.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny (svätých, ktorých pamiatku slávime) a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 4. hlas

1. pieseň. Irmos: Otvorím svoje ústa. * Nadšene budem spievať * a velebiť teba, Kráľovná, Matka. * Plný šťastia budem jasať * a oslavovať tvoje divy.

3. pieseň. Irmos: Bohorodička, * nevyčerpateľný prameň života, * upevni v dobrom svojich ctiteľov, * tých, čo si tu zhromaždila * a vo svojej nebeskej sláve * korunuj ich vencom vyvolených.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas

Božie Slovo na zem zostupuje. * Anjel Pannu pozdravuje: * Raduj sa, Požehnaná! * Ty jediná si uchrániš pečať panenstva, * hoci počneš v živote večné Slovo a Pána, * aby ako Boh vyslobodil z moci podvodníka ľudské pokolenie.

Sláva i teraz:

Z nebies od Boha bol poslaný veľvojvodca Gabriel. * Rýchlo sa dostavil k mestu, ktoré má dušu * a pritom jej otvorene hovoril: * Panna, počneš Tvorcu a bez zmeny ho telom porodíš. * Preto som poslaný ohlásiť ti nezvyčajný pôrod, * a tak stojím a volám ti, Čistá: ** Raduj sa, Snúbenica, čo neokúsila zasnúbenie!

4. pieseň. Irmos: Príde Ježiš, Syn Boží, * ten, čo tróni v sláve na tróne svojho Božstva, * zahalený oblakom svetla * a svojou všemohúcou rukou spasí všetkých, čo mu spievajú: * Sláva tvojej moci, Kriste.

5. pieseň. Irmos: Všetci obdivujú tvoju nesmiernu slávu, * ó, prečistá Panna, * lebo si pod srdcom nosila všemohúceho Boha. * Porodila si Syna, ktorý nemá počiatok. * A všetkých svojich ctiteľov * pokojom si obdarila.

6. pieseň. Irmos: Na predobraz vloženia do hrobu na tri dni * prorok Jonáš vo veľrybe * volal a modlil sa: ** Ježišu, Kráľu síl, vysloboď ma z porušenia!

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 8. hlas

Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého. * Preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: * „Raduj sa, panenská Nevesta.”

Ikos

Prvý medzi anjelmi bol poslaný z neba, * aby povedal Bohorodičke: Raduj sa! * A keď videl, že pri jeho beztelesnom hlase prijímaš telo, Pane, * žasol, stál a takto k nej volal: * Raduj sa, lebo cez teba zažiari radosť! * Raduj sa, lebo cez teba pominie prekliatie! * Raduj sa, opätovné pozvanie Adama, ktorý padol! * Raduj sa, vykúpenie slzí Eviných! * Raduj sa, výška, kam nedokážu vystúpiť myšlienky ľudí! * Raduj sa, hlbina, do ktorej nedovidia ani oči anjelov! * Raduj sa, lebo si sedadlom Kráľa! * Raduj sa, lebo nosíš toho, ktorý nosí všetko! * Raduj sa, hviezda, ktorá zjavuje Slnko! * Raduj sa, lono božského vtelenia! * Raduj sa, lebo cez teba sa obnovuje tvorstvo! * Raduj sa, lebo cez teba sa Stvoriteľovi klaniame! ** Raduj sa, Snúbenica, čo neokúsila zasnúbenie!

7. pieseň. Irmos: Múdri ctitelia Boží * sa neklaňali soche. * Hrdinsky premohli plamene ohňa * a s radostným srdcom volali: * Večne buď zvelebený Pane, * preslávny Bože našich Otcov.

8. pieseň. Irmos: Počúvaj, služobníčka, čistá Panna, * nech Gabriel povie prastarý, pravdivý návrh Najvyššieho. * Staň sa pripravenou na prijatie Boha, * veď skrze teba bude Neobsiahnuteľný žiť spolu s ľuďmi. * Preto ti spievam: Raduj sa! ** Dobrorečte Pánovi, všetky Pánove diela!

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

9. pieseň. Irmos: Ako dušou obdarenej Božej archy, * nech sa nijako nedotýka ruka poškvrnených, * ale Bohorodičke nech pery veriacich * jednostajne spievajú hlasom anjela * a radostne volajú: ** Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou!

Medzispev: Zem, zvestuj veľkú radosť. * Nebesá, chváľte Božiu slávu.

Irmos: Ako dušou obdarenej Božej archy, * nech sa nijako nedotýka ruka poškvrnených, * ale Bohorodičke nech pery veriacich * jednostajne spievajú hlasom anjela * a radostne volajú: Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou! (Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme**

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Svitilen

Boh Vševládca poslal veľvojvodcu anjelských síl k Čistej a Panne, * aby zvestoval zvláštny a nevýslovný div, * lebo Boh ako človek sa z nej stáva bez semena malým Dieťaťom, * pričom celý ľudský rod nanovo stvárňuje. ** Ľudia, zvestujte obnovenie sveta!

Chvály, 1. hlas, podoben Nebésnych činóv:**

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Z nebeských výšin zostúpil Gabriel. * Prišiel do Nazareta a pozdravil Máriu Pannu: * „Raduj sa, lebo počneš Syna, * ktorý bol už pred Adamom, * Tvorcu vekov, Vykupiteľa tých, čo ti spievajú: * „Raduj sa, Prečistá!“

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Slovo jednej podstaty s večným Otcom * nebesá neopustilo a k pozemšťanom sa pripojilo. * Vo svojej dobrote a láske tak veľmi sa ponížil, * že prijal Adamovu úbohosť a priodel sa telom, * ktoré mu bolo cudzie.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Gabriel priniesol Panne nebeské posolstvo: * „Buď pozdravená. * Počneš vo svojom živote toho, * ktorý jedine v tebe sa ubytuje, * ale vesmír ho objať nemôže. * Staneš sa rodičkou Syna, * ktorý pred dennicou vyžiaril z Otca“.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Z Otcovej vôle telo si vzalo z teba večné Slovo, * Bohorodička Panna. * Prišiel spasiť náš rod, postihnutý rajskou kliatbou. * Preto ti spolu s anjelom spievame: * „Raduj sa, Matka Kristova!“

Sláva i teraz, 2. hlas

Dnes sa zjavuje tajomstvo skryté od vekov. * Syn Boží sa stáva synom človeka. * Našu chudobu prijal a svoje bohatstvo nám daroval. * Adam sa vzbúril proti Bohu * a Boh oľutoval, že stvoril človeka. * Teraz Boh človekom sa stáva, * aby svojou milosťou obdaril Adama. * Plesajte, ľudia, raduj sa tvorstvo. * Pozrite, Archanjel stojí pokorne pred Pannou. * Pozdravuje ju radostnou zvesťou. * Sláva tebe, Bože, za veľkú milosť vtelenia.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Malé slávoslovie

Sláva Bohu na nebi a mier na zemi. V ľuďoch dobrá vôľa. Chválime ťa, velebíme ťa. Klaniame sa ti, oslavuje­me ťa. Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, Bože, Otče, všemohúci Vládca, Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste, i Svätý Duchu, Pane Bože. Baránok Boží, Syn Otca, ty, čo snímaš hrie­chy sveta, zmiluj sa nad nami. Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. Ty, čo sedíš po pravici Otco­vej, zmiluj sa nad nami. Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a nave­ky. Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. Pane, k tebe sa utiekam. Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. Chválime a osla­vujeme tvoje meno naveky. Amen. Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. Pane, tvoje milosr­denstvo je večné, nepohŕdaj dielom svojich rúk. Tebe patrí chvála, tebe patrí pieseň. Tebe, Otcu i Synu, i Svä­tému Duchu, patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 4. hlas

V šiestom mesiaci poslal Boh archanjela k čistej Panne. * Prikázal jej, aby sa radovala, * a oznámil, že sa z nej narodí Vykupiteľ. * Keď dala súhlas, v živote počala teba, večný Bože. * V nevýslovnej láske prijal si telo, * aby si spasil naše duše.

Verš: Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

Bohorodička počula prekvapujúcu zvesť, * lebo jej Archanjel oznámil radostné slová. * Keď pokorne prijala jeho pozdrav, * počala ťa, večný Bože. * Preto ti aj my s radosťou spievame: * „Bože, ktorý si prijal telo bez zmeny božstva, * daruj svetu pokoj * a našim dušiam hojné milosti.“

Verš: Spievajte Pánovi pieseň novú; * spievaj Pánovi, celá zem!

Došla k nám novina: * Boh nepochopiteľne stal sa človekom. * Hlas Archanjela zahnal ľstivého diabla. * Panna prijala najradostnejšiu zvesť. * Zem sa stala nebom. * Svet bol zbavený Božej kliatby. * Raduj sa, tvorstvo, a plesaj. * Sláva tebe, Stvoriteľ a Vykupiteľ náš!

Sláva i teraz, 4. hlas

Dnes je radosť zvestovania, oslava panenstva, * pozemské sa s nebeským spája. * Adam sa obnovuje, Eva sa zbavuje prvého smútku. * Tôňa našej bytnosti, keď vtelením prijala zbožstvenie, * stáva sa tak Božou cirkvou. * Ó, tajomstvo: spôsob poníženia nemožno chápať, * bohatstvo dobroty sa nedá vypovedať, * anjel je služobníkom divu. * Lono Panny prijíma Syna, * dolu sa posiela Svätý Duch * a zhora má v tom Otec zaľúbenie. * Táto zmena nastáva na základe spoločnej zhody. * Vďaka nej aj my dosahujeme spásu, * preto volajme k Panne spolu s Gabrielom: * Raduj sa, Milostiplná, * z ktorej pochádza spása, Kristus, Boh náš. * On prijal našu prirodzenosť * a priviedol ju k samému sebe. ** Jeho pros za spásu našich duší.

Dobré je oslavovať Pána * a ospevovať tvoje meno, Najvyšší. * Za rána zvestovať tvoju dobrotu a tvoju vernosť celú noc. (iba raz)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropár, 4. hlas

Dnes je začiatok našej spásy. * Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: * Syn Boží sa stáva synom Panny. * Gabriel zvestuje milosť Božiu. * Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: * Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

A robíme tri veľké poklony

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, ktorej slávnostný sviatok Zvestovania dnes radostne slávime a všetkých svätých nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.