Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK ŽALM 5; v UTOROK A PIATOK ŽALM 89; v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU ŽALM 100.
Žalm 5
Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie.
Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh.
Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám.
Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.
Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom.
No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou.
Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti.
Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; * vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili.
Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú.
Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.
Žalm 89
Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky.
Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá.
Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie.
Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych.
Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame.
Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie.
Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!
Žalm 100
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe.
Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; * kedyže prídeš ku mne?
Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade.
Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup.
Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať.
Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem.
Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.
V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami.
Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Žalm 101
Pane, vyslyš moju modlitbu * a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; * v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, * čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym * a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, * takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku * som iba kosť a koža.
Som ako pelikán na púšti, * ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať * a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, * preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
Veď popol jedávam ako chlieb * a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, * lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, * a ja schnem sťa tráva.
Ale ty, Pane, trváš večne * a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, * aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene * a ľútostia nad jeho troskami.
Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami.
Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
Cestou mi sily podlomil * a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; * tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, * aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; * rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
Ale ty ostávaš vždy ten istý * a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Žalm 102
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;
on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.
Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky.
Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, * ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.
Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach.
Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet.
Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa.
No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.
Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými.
Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.
Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 104
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: “Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.”
Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim:
“Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.”
Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť.
Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti.
I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine.
Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území.
Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci.
Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.
Sláva: I teraz:
Tropár, 6. hlas
Za rána počúvaš môj hlas, * môj Kráľ a môj Boh.
Verš: Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie.
Za rána počúvaš môj hlas, * môj Kráľ a môj Boh.
Verš: Veď, k tebe, Pane, sa modlím.
Za rána počúvaš môj hlas, * môj Kráľ a môj Boh.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen, bohorodičník:
Ako ťa nazveme, Milostiplná? * Nebom, lebo z teba zažiarilo Slnko spravodlivosti. * Rajom, lebo z teba vyrástol kvet neporušiteľnosti. * Pannou, lebo si zostala neporušená. * Čistou Matkou, lebo si mala vo svojom svätom náručí Syna, Boha všetkých. * Jeho pros za spásu našich duší.
Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť. * Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy. (dvakrát) Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam. (dvakrát) Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. (trikrát)
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Tropáre, 4. hlas
Rýchlo ma predíď, Kriste, Bože náš, * kým sa nestaneme služobníkmi nepriateľov, * ktorí sa ti rúhajú a trápia nás. * Svojím krížom vyhub tých, čo povstávajú proti nám, * nech pochopia, čo dokáže viera pravoverných; * na príhovor Bohorodičky, * jediný milujúci človeka.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
Vodca k múdrosti a darca rozumnosti, * vychovávateľ nerozumných a ochranca chudobných; * upevni, Vládca, moje srdce a daj mu chápavosť. * Otcovo slovo, ty sám vlož slová do mojich úst, * veď už nezabránim svojim perám, aby k tebe volali: * „Milosrdný, zmiluj sa nado mnou padlým.“
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Hlasne ospevujme preslávnu Božiu Matku, * svätejšiu ako svätí anjeli. * Srdcom i ústami vyznávajme, že je Bohorodička, * lebo skutočne porodila vteleného Boha, * a neprestajne sa modlí za naše duše.
Pane, zmiluj sa. (40x)
V každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami.**
(ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.)
Amen.
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
A modlitba:
Kriste, pravé svetlo, ktoré osvecuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na svet, nech sa ukáže na nás svetlo tvojej tváre, aby sme v ňom uvideli neprístupné svetlo, a nasmeruj naše kroky k uskutočňovaniu tvojich prikázaní, na príhovor tvojej prečistej Matky a všetkých tvojich svätých. A**men.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.**
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.**
Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj.**
Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.