Gn 2,20 – 3,20 Adam nazval menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať žena, lebo je vzatá z muža. Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú dvaja jedným telom. A obidvaja, Adam i jeho žena, boli nahí, a nehanbili sa jeden pred druhým. No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: Naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli! Tu povedal had žene: Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo. A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvorili sa obidvom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: Kde si? On odpovedal: Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl. Vravel mu: Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?! Adam odpovedal: Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol. Potom povedal Pán, Boh, žene: Prečo si to urobila?! A ona odpovedala: Had ma naviedol, i jedla som. Tu povedal Pán, Boh, hadovi: Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu. Žene povedal: Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou. A Adamovi povedal: Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: Nesmieš z neho jesť!, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš! Adam nazval svoju ženu menom Život, lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.
Prís 3, 19 – 34 Pán založil zem múdrosťou a pripravil nebesia rozumnosťou. Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne, oblaky kropia rosu. Synu, nezabúdaj na to a zachovaj moju radu i myslenie – tvojej duši budú životom a skvostom na tvoj krk. Vtedy budeš bezpečne chodiť svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Keď sa uložíš, nebudeš sa báť, keď budeš odpočívať, bude sa ti spať sladko. Nebudeš sa báť náhlej hrôzy ani presily ničomníkov, keď prikvačí, lebo Pán bude tvojou dôverou a bude chrániť tvoju nohu pred slučkou. Neodopieraj dobrodenie núdznemu, ak je v tvojej moci to urobiť. Nehovor svojmu blížnemu: Choď preč a potom sa vráť, dám ti zajtra, keď máš naporúdzi hneď. Nestroj nič zlé svojmu blížnemu, kým sa u teba v bezpečí zabáva. Nehádaj sa pre nič za nič s človekom, ak ti nespravil nič zlé. Nezáviď násilníkovi a nezvoľ si ani jedinú z jeho ciest, lebo Pánovi sa hnusí vyvrheľ, ale priatelí sa so statočnými. Na dome bezbožného spočíva Pánova kliatba, no príbytky spravodlivých dostávajú požehnanie. Pán sa posmieva posmievačom, ale pokorným udeľuje milosť.