Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „koruna“. Podľa správy Skutkov apoštolov, Štefana vybrali spoločne s ďalšími šiestimi mužmi v prvotnom spoločenstve cirkvi, aby apoštolom pomáhali pri dennom obsluhovaní. Možno sa jednalo o eucharistiu. Štefan pravdepodobne patril do kruhu iba po grécky hovoriacich židokresťanov, zvaných helenistov, alebo prozelytov, ktorí sa neskôr dostali do sporu so Židmi. Dôvodom sporu bola pravdepodobne platnosť Mojžišových nariadení pre kresťanov. Následný stret so židovskými úradmi bol dôvodom Štefanovej smrti. Podľa skutkov apoštolov je Štefan prvým kresťanským mučeníkom. Helenisti museli následne opustiť mesto a stali sa tak zakladateľmi cirkevných obcí mimo Jeruzalema. Štefanovou smrťou sa evanjelium začalo hlásať aj pohanom. V neskorej antike po nájdení Štefanových relikvií v roku 415 v Jeruzaleme došlo k prvému veľkému rozšíreniu kultu k nemu. Jeho dnešný sviatok sa vo východnej cirkvi datuje od konca štvrtého storočia a v západnej od začiatku piateho storočia. Jemu zasvätené biskupské katedrály od východu cez prístavy stredozemného mora v Ancone a Neapole, cez severnú Afriku až do Gallie sú dôkazom obľuby prvomučeníka Štefana. Početnosť jemu zasvätených chrámov cez Adriu, cez severné Taliansko, Chur až po Passau svedčí o rozšírení kultu aj na sever. Počas vrcholného stredoveku sa stali nemeckí cisári a králi, ku ktorým sa pridali uhorskí králi, nositeľmi Štefanovho kultu. Súviselo to s vtedajším rozšírením jeho úcty v oblasti Dunaja. Dobre známy viedenský Stephansdom, ktorý tento kult dokazuje, postavili v roku 1147. Obľuba svätého Štefana, i liturgický význam dnešného dňa, zapríčinili, že jeho kult ostal živý až do súčasnosti.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný vyznávač Teodor sa narodil okolo roku 775 v moabských vrchoch. Spolu so svojím bratom Teofanom boli žiakmi Michala Synkela v preslávenom kláštore svätého Sávu pri Jeruzaleme. Spolu so svojím učiteľom prišli v roku 813 do Konštantínopolu. Tam sa dostali do obrazoboreckých sporov. Viackrát ich vypočúvali, držali v reťaziach a takmer neustále boli izolovaní vo vyhnanstve. Cisár Teofil dal v roku 832 rozžeraveným perom vytetovať na ich tváre rúhavé verše. Preto nosia prívlastok „graptoi“ popísaní. O týchto udalostiach sám Teodor podal správu v liste adresovanom biskupovi Jánovi z Kyzika. Po opätovnom vyhnaní Teodor zomrel v bitýnijskom meste Apameia pred rokom 842. Iné pramene uvádzajú ako dátum smrti rok 844. Teodorov brat Teofan zložil ku cti svojho brata liturgický hymnus – kánon. Teodor je zasa autorom kánonu k Presvätej Bohorodičke a kánonu proti obrazoborcom.