Svätý hieromučeník Kliment, rímsky pápež
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „prívetivý, láskavý“. Rímsky biskup Kliment bol, po Linovi a Anakletovi, tretím nástupcom na Petrovom stolci. Podľa Tertuliána ho ešte ustanovil sám Peter. Origenes a Hieronym predpokladajú, že Kliment je Pavlov žiak, ktorého spomína vo štvrtej kapitole listu Filemonovi. Ďalší ich názor, že Kliment mal niečo do činenia s listom Hebrejom, už nemá opodstatnenie. Kliment je zrejme rovnomeným korešpondentom rímskej cirkvi v spise Hermas. Irenej a Origenes Klimenta nazývajú žiakom apoštolov a Klement Alexandrijský mu dáva titul apoštol. Klement nie je ani identický s Fláviom Klementom, ktorého popravil cisár Domicián, ani nie je členom flávijského cisárskeho dvora. Ani názor, že Kliment bol rodeným Židom neobstojí. Podľa knihy pápežov „Liber Pontificalis“, rímskeho kalendára, rímskej liturgie, Klimentovho životopisu zo 4. storočia, Rufina a Zosima, zomrel Kliment ako mučeník. Avšak Irenej, Euzébius, a Hieronymus to vôbec nespomínajú. Vďaka výstavbe trojloďového chrámu v 4. storočí, ktorý vznikol na pozemku majiteľa menom Kliment, sa dnes podzemný chrám začal nazývať bazilika sv. Klimenta. Tak vznikla stavba, ktorá Klimenta pripomínala. Jeho pozostatky do chrámu priniesli až slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod v 9. storočí. Pretože podľa legendy Klimenta utopili v mori tak, že mu okolo krku priviazali kotvu, zvyknú ho znázorňovať s kotvou. Bezpochyby pravý list rímskej cirkvi adresovaný Korinťanom, napísal Kliment okolo roku 93 alebo 97. Zakrátko sa rozšíril a v liturgii ho čítaval aj Polykarp. List opisuje nepokoje v Korinte, kde uviedli do služby niekoľko nečestných presbyterov. Avšak skutočné príčiny ostávajú neobjasnené. Kliment napomína k jednote, pokoju a poriadku. Obhajuje principiálnu neodvolateľnosť presbyterov. Preto treba, podľa slov Klimenta, znovu dosadiť zosadených kňazov, buriči majú činiť pokánie a putovať na posvätné miesta, kde dosiahnu pokoj. List končí vyjadrením nádeje, že poslovia listu prinesú z Korintu správy o obnovení pokoja.
Roku 300 sa stal alexandrijským patriarchom. Ária, neskoršieho bludára, vysvätil na diakona. Na žertveníku sa mu zjavil Kristus v podobe dieťaťa, ktoré malo roztrhané šaty. Peter sa pýtal, čo to znamená. Dieťa odpovedalo: " Šaty mi roztrhal Árius."
počas Diokleciánovho prenasledovania zostavil pravidlá, ako jednať s tými, ktorí odpadli a teraz sa chcú vrátiť do Cirkvi. Keď sa prensledovanie zostrilo, patriarcha utiekol z mesta. Vtedy z úkrytu riadil cirkev. V tej dobe proti nemu vystúpil likopolský biskup Melécius, ktorý ho obvinil, že príliš mierne jedná s odadlíkmi. K Meleciovi sa pripojil aj Árius. Keď sa Peter vrátil, zosadil Melécia, a neskôr aj Ária.
Roku 311 ho dal cisár Maximián zajať a sťať. Na kresťanskom Východe je Peter nazývaný "pečaťou a zakončením mučeníkov," pretože bol posledným mučeníkom, ktorý v Alexandrii zahynul na príkaz štátnej moci.2