Utiereň 6.8.
Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**
Šesťžalmie
Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.
Žalm3
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Žalm 37
Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.
Žalm 62
Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 87
Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Žalm 102
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Žalm 142
Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz:)
Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)
Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.
Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.
Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.
Tropár, 7. hlas
Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a ukázal si učeníkom svoju slávu, * nakoľko toho boli schopní. * Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo * na príhovor Bohorodičky. Sláva tebe, Darca svetla! (trikrát)**
13. katizma
Žalm 91
Dobre je oslavovať Pána * a ospevovať meno tvoje, Najvyšší; – za rána zvestovať tvoju dobrotu * a tvoju vernosť celú noc – na desaťstrunovej harfe a na lutne, * spevom a citarou. – Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou * a plesám nad dielami tvojich rúk. – Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, * a aké hlboké tvoje myšlienky! – Nerozumný človek to nevie * a blázon to nechápe. – Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, * večná záhuba ich predsa neminie; – no ty, Pane, * si najvyšší naveky. – Veď to, Pane, tvoji protivníci, * veď to tvoji protivníci zahynú a rozprášení budú všetci zločinci. – Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami, * mažeš ma žírnym olejom. – Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov, * moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne. – Spravodlivý sťa palma zakvitne * a vyrastie sťa céder z Libanonu. – Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, * v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. – Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, * úrodní budú a plní sviežosti; – a tak zvestujú, že Pán, moje útočisko, je spravodlivý * a neprávosti v ňom niet.
Žalm 92
Pán kraľuje, velebou sa zaodel; * zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. – Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje. – Pevný je tvoj trón oddávna, * ty si od vekov. – Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, * pozdvihujú rieky svoj hukot. – Nad hukot vodných prívalov, nad mohutné morské príboje * mocnejší je Pán na výsostiach. – Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; * tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.
Žalm 93
Bože odplaty, Pane, * Bože odplaty, zjav sa. – Povstaň, ty, ktorý súdiš zem, * odplať pyšným, čo si zaslúžili. – Dokedy ešte hriešnici, Pane, * dokedy ešte budú hriešnici jasať? – Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť * a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny? – Pane, šliapu po tvojom ľude * a tvoje dedičstvo týrajú. – Vraždia vdovy a cudzincov * a zabíjajú siroty. – A hovoria si: „Pán to nevidí, * nevie o tom Boh Jakubov.” – Pochopte to, vy, nerozumní v národe, * kedy to pochopíte, hlupáci? – Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, * alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel? – Že by netrestal ten, čo vychováva národy, * čo učí ľud múdrosti? – Pán pozná ľudské myšlienky * a vie, aké sú márne. – Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš * a poúčaš o svojom zákone, – aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, * kým pre hriešnika nevykopú jamu. – Lebo Pán neodvrhne svoj ľud * a neopustí svoje dedičstvo. – Súd sa zasa navráti k spravodlivosti * a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční. – Proti ničomníkom ktože mi pomôže * a kto sa ma zastane proti páchateľom zla? – Keby mi Pán nebol pomohol, * už by som bol býval v ríši mlčania. – Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,” * hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota. – A keď sa v mojom srdci kopia starosti, * vzpružuje ma tvoja potecha. – Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, * čo vysluhuje násilie, a nie zákon? – Na život spravodlivého sa vrhajú * a odsudzujú krv nevinnú. – Mne sa však Pán stal pevnosťou * a skalou útočiska môj Boh. – On im odplatí za ich neprávosť * a ich vlastnou zlobou ich vyhubí. Vyhubí ich Pán, Boh náš.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 94
Poďte, plesajme v Pánovi, * oslavujme Boha, našu spásu. – Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár * a oslavujme ho Žalmami. – Lebo Pán je veľký Boh * a nad všetkými bohmi veľký kráľ. – V jeho moci sú zemské hlbiny * a jemu patria aj nebotyčné štíty. – Jeho je more, veď on ho stvoril, * i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky. – Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, * kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. – Lebo on je náš Boh * a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou. – Čujte dnes jeho hlas: * „Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, – kde ma pokúšali vaši otcovia; * skúšali ma, hoci moje skutky videli. – Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie * i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; – tí veru moje cesty neznajú. * Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja.”
Žalm 95
Spievajte Pánovi pieseň novú; * spievaj Pánovi, celá zem! – Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. * Zvestujte jeho spásu deň čo deň. – Zvestujte jeho slávu pohanom * a jeho zázraky všetkým národom. – Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, * viac ako všetkých bohov treba sa ho báť. – Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, * ale Pán stvoril nebesia. – Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, * moc a veleba v jeho svätyni. – Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, * vzdávajte Pánovi slávu a česť, – vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena. * Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí, – klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu. * Chvej sa pred ním, celá zem, – hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!” * Upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo súdi národy. – Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; * nech more zahučí a čo ho napĺňa, – nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. * I zajasajú všetky stromy lesa – pred tvárou Pána , že prichádza, * že prichádza súdiť zem. – Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a národy podľa svojej pravdy.
Žalm 96
Pán kraľuje, jasaj, zem; * radujte sa, všetky ostrovy. – Vôkol neho oblaky a mrákavy, * spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu. – Predchádza ho oheň, * čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov. – Jeho blesky ožarujú zemekruh: * zem to vidí a chveje sa. – Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, * pred Pánom celej zeme. – Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia * a jeho slávu vidia všetky národy. – Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené * a honosia sa svojimi sochami. – Klaňajte sa mu, * všetci jeho anjeli. – Sion to počuje a teší sa a dcéry Júdove plesajú, Pane, * nad tvojimi súdmi. – Lebo ty, Pane, si najvyšší na celej zemi, * nesmierne prevyšuješ všetky božstvá. – Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, * veď on ochraňuje svojich svätých a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika. – Vychádza svetlo spravodlivému * a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. – Radujte sa, spravodliví, v Pánovi * a oslavujte jeho sväté meno.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 97
Spievajte Pánovi pieseň novú, * lebo vykonal veci zázračné. – Víťazstvo je dielom jeho pravice * a jeho svätého ramena. – Pán oznámil svoju spásu, * pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. – Rozpamätal sa na svoju dobrotu * a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. – Uzreli všetky končiny zeme * spásu nášho Boha. – Na chválu Božiu jasaj, celá zem; * plesajte, radujte sa a hrajte. – Hrajte Pánovi na citare, * na citare a na harfe zunivej. – Za hlaholu trúb a poľníc * jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. – Zahuč, more a všetko, čo ho napĺňa, * zemekruh a všetci, čo na ňom bývajú. – Tlieskajte, rieky, rukami, jasajte s nimi, vrchy, * pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem. – Spravodlivo bude súdiť zemekruh * a podľa práva národy.
Žalm 98
Pán kraľuje, traste sa, národy; * tróni nad cherubmi, chvej sa zem. – Veľký je Pán na Sione * a vyvýšený nad všetky národy. – Oslavujte jeho meno veľké a úžasné, * lebo je sväté. – Mocný kráľ spravodlivosť miluje: * ty si ustanovil, čo je správne, právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ. – Velebte Pána, nášho Boha, * a padnite k jeho nohám, lebo je svätý. – Mojžiš a Áron, jeho kňazi, * a Samuel, ctiteľ jeho mena, – vzývali Pána a on ich vypočul, * 7 z oblačného stĺpa k nim hovoril. – A zachovávali jeho svedectvo * a prikázania, ktoré im dal. – Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, * Bože, ty si bol k nim milostivý, no nenechal si bez trestu ich priestupky. – Velebte Pána, nášho Boha, na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte, * lebo svätý je Pán, Boh náš.
Žalm 99
Jasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. * S plesaním vstupujte pred jeho tvár. – Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, * sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. – Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály a do jeho nádvorí s piesňami oslavnými; * chváľte ho a velebte jeho meno. – Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky * a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.
Žalm 100
Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, * zahrať ti, Pane, na harfe. – Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; * kedyže prídeš ku mne? – Chcem kráčať v nevinnosti srdca * uprostred svojej čeľade. – Nesprávne predsavzatia si nerobím, * podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup. – Skazené srdce sa mi prieči, * zlomyseľníka nechcem znať. – Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. * Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem. – Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. * Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť. – V mojom dome nebude bývať pyšný človek * a luhár neobstojí pred mojimi očami. – Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine * a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
1. Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:
Premenil si sa na vrchu Tábor, Spasiteľ, * a ukázal si slávu svojho druhého príchodu * i premenu človeka, * tú, čo nastane po vzkriesení. * Eliáš a Mojžiš sa s tebou rozprávali * i traja z tvojich učeníkov boli svedkami tvojej slávy. * Žasli nad tvojou žiarivou krásou. ** Zažiaril si im, Pane, v nádhere svojho svetla, preto osvieť aj naše duše.
Sláva i teraz, ten istý hlas i podoben
Premenil si sa na vrchu Tábor, Spasiteľ, * a ukázal si slávu svojho druhého príchodu * i premenu človeka, * tú, čo nastane po vzkriesení. * Eliáš a Mojžiš s tebou rozprávali * i traja z tvojich učeníkov boli svedkami tvojej slávy. * Žasli nad tvojou žiarivou krásou. * Zažiaril si im, Pane, v nádhere svojho svetla, * preto osvieť aj naše duše.
14. katizma
Žalm 101
Pane, vyslyš moju modlitbu * a moje volanie nech dôjde k tebe. – Neskrývaj svoju tvár predo mnou; * v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. – Kedykoľvek ťa budem vzývať, * čím skôr ma vypočuj. – Lebo moje dni sa tratia ako dym * a kosti mám rozpálené sťa pahreba. – Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, * takže zabúdam jesť svoj chlieb. – Od samého náreku * som iba kosť a koža. – Som ako pelikán na púšti, * ako kuvik uprostred zrúcanín. – Nemôžem spať * a som ako osamelý vrabec na streche. – Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, * preklínajú ma tí, čo zúria proti mne. – Veď popol jedávam ako chlieb * a nápoj miešam so slzami; – to pre tvoj hnev a výčitky, * lebo ty si ma najprv vyzdvihol, a potom odsotil. – Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, * a ja schnem sťa tráva. – Ale ty, Pane, trváš večne * a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie. – Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, * aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas. – Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene * a ľútostia nad jeho troskami. – Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi; – lebo Pán vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve. – Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami. – Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána. – Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem; – čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu, – aby na Sione hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu, – keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi. – Cestou mi sily podlomil * a skrátil moje dni. – Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; * tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie. – Na začiatku si stvoril zem, * aj nebesia sú dielom tvojich rúk. – Ony sa pominú, ale ty zostaneš; * rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa. – Ale ty ostávaš vždy ten istý * a tvoje roky sú bez konca. – Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“
Žalm 102
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on
panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy – nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 104
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi. – Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. – Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. – Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár. – Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst, – vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho. – On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi. – Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, – na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. – Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú, – keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.” – Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine – a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu, – nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim: – „Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.” – Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba. – Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka. – Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom; – no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť. – Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov; – ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku, – aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti. – I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine. – Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov. – Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. – Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil. – A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine. – Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili. – Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby. – Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho. – Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre. – Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny. – A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území. – Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí. – Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu. – A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily. – Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. – I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol. – Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci. – Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba. – Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka. – Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. – Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním. – A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov, – aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
2. Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:
Ježiš, premenil si sa na Tábore * a svetlý oblak slávou zahalil apoštolov. * Ale nezniesli pohľad na krásu tvojej tváre. * Padli na zem sťa mŕtvi. * Spasiteľu, Kriste, večný Bože, ** ty si svojím svetlom obšťastnil apoštolov, preto osvieť aj naše duše.
Sláva i teraz, ten istý hlas i podoben
Ježiš, premenil si sa na Tábore * a svetlý oblak slávou zahalil apoštolov. * Ale nezniesli pohľad na krásu tvojej tváre. * Padli na zem sťa mŕtvi. * Spasiteľu, Kriste, večný Bože, * ty si svojím svetlom obšťastnil apoštolov, * preto osvieť aj naše duše.
Polyjelej
Žalm 134
(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)
Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.
On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.
On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.
Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.
A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.
Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.
Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.
Žalm 135
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.
A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.
Velebenie sviatku
Velebíme ťa, * Kriste, darca života * a oslavujeme preslávne premenenie * tvojho presvätého tela.
Verše:
Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha, na jeho svätej hore.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho svätom mieste?
Pane, kto smie bývať v tvojom príbytku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?
Zošli svoje svetlo * a svoju pravdu.
Obdivuhodne (nás) osvecuješ z večných vrchov.
Tábor a Hermon * sa z tvojho mena radujú.
Pane, vo svetle tvojej tváre pôjdeme a z tvojho mena sa budeme radovať celý deň.
Nech je na nás svetlosť Pána, nášho Boha, od teraz až na veky.
Sláva, i teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (3x)
Bulhar
Dnes sa premieňa Ježiš, môj Pán, * a na hore Tábor ukazuje svoju slávu.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sedalen, 4. hlas, podoben Voznesyjsja na krést:
Vystúpil si na horu so svojimi učeníkmi * a zažiaril si v Otcovej sláve. * Po boku ti stáli Mojžiš a Eliáš. * Predstavovali Zákon a Prorokov. * Otec ťa vyhlásil za Syna. * Preto ho oslavujeme s tebou i so Svätým Duchom.
Sláva i teraz, 8. hlas
Kriste, náš dobrodinec, * ukázal si svojim učeníkom na svätom vrchu * oslňujúcu žiaru svojho Božstva, * skrytú pod plášťom ľudskej prirodzenosti. * Keď poznali, že neznesú pohľad na tvoju slávu, pokorne volali: * „Svätý si, láskyplný Bože, * lebo hoci si neprístupný vo svojej sláve, * predsa si sa svetu zjavil v tele.“
Stepenna, 4. hlas
Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.
Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.
Sláva, 4. hlas
Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.
I teraz, 4. hlas
Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Verš: Tvoje je nebo a tvoja je zem.
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Kňaz zvoláva:
Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.
Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)
Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Diakon: Vnímajme!
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, zač. 45; Lk 9, 28 - 36.
V tom čase Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Žalm 50
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.
Sláva, 6. hlas
Dnes bolo všetko naplnené radosťou, ** lebo Kristus sa premenil pred učeníkmi.
I teraz, 6. hlas
Dnes bolo všetko naplnené radosťou, ** lebo Kristus sa premenil pred učeníkmi.
Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Stichira, 5. hlas:
Len trochu jasu si odhalil zo svojho Božstva, Spasiteľ, * tým, čo s tebou vystúpili na horu. * Doprial si im nahliadnuť do tvojej nekonečnej slávy.* Preto s úžasom volali: * „Dobre je nám tu byť!“ * Aj my ťa spolu s nimi chceme večne ospevovať.
Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)
Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kánon, 4. hlas
1. pieseň:
Keď izraelské zástupy s nezmočenými nohami * prešli červenomorskú nádrž * a vodnatá hlbina pred nimi unikla, * videli v nej pohrúžených * svojich nepriateľov, jazdcov na trojzáprahoch, * naradovaní spievali: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.
Verš: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Keď Kristus hovoril svojim priateľom slová života * a rozprával o Božom kráľovstve, povedal: * Spoznajte vo mne Otca, lebo sa skviem neprístupným svetlom * a radostne spievajte: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.
Druhovia, učeníci, oblečiete sa silou jazykov, * úžasní budete v ich bohatstve, * lebo budete naplnení slávou: * Lebo zjavím sa jasnejšie ako slnko, * zaskviem sa uprostred tých, čo v radosti spievajú: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.
Dnes Kristus na táborskej hore jasne zasvietil božskou zorou. * Ako bol prisľúbil, obnažil zrak učeníkom. * Oni svetlonosní, naplnení božskou zorou, radostne spievajú: * Spievajme nášmu Bohu, lebo sa preslávil.
3. pieseň:
Luk silných bol znemožnený * a nevládni sa opásali silou, * preto sa moje srdce utvrdilo v Pánovi.
Obliekol si sa do celého Adama, Kriste, * pradávno sčernalé bytie si premenil a presvietil * a zmenou svojho vzhľadu si ho so sebou dobrým učinil.
Kristus, ktorý kedysi v pustatine viedol Izraela * stĺpom ohňovým a oblakom, * dnes na hore Tábor svetlom nevýslovne zažiaril.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sedalen, 4. hlas, podoben Udivísja Jósif:
Premenil si sa na vrchu Tábor, Ježišu, * v prítomnosti premúdreho Mojžiša a Eliáša, * Petra, Jakuba i Jána. * Peter, nevediac, čo vraví, ti povedal: * Dobre je nám tu, urobme tri stánky, * jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi * a jeden tebe, Vládca, Kriste.“ * Tak ako si ich ožiaril svojím svetlom, * tak osvieť aj naše duše.
Sláva i teraz, hlas i podoben ten istý
Premenil si sa na vrchu Tábor, Ježišu, * v prítomnosti premúdreho Mojžiša a Eliáša, * Petra, Jakuba i Jána. * Peter, nevediac, čo vraví, ti povedal: * Dobre je nám tu, urobme tri stánky, * jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi * a jeden tebe, Vládca, Kriste.“ * Tak ako si ich ožiaril svojím svetlom, * tak osvieť aj naše duše.
4. pieseň:
Počul som, Kriste, Bože, o dive tvojej prozreteľnosti, * že si sa narodil z Panny, * aby si od lesti zachránil tých, čo ti volajú: * Sláva tvojej moci, Pane.
5. pieseň:
Prvorodené Svetlo zo Svetla vyžiarilo. * Preto vo svetle ťa ospevujú tvoje diela, Kriste, Tvorca. * Svojím svetlom nás sprevádzaj na našich cestách.
6. pieseň:
Keď som bol v tiesni, * volal som k Pánovi * a vyslyšal ma Boh mojej spásy.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kondák, 7. hlas
Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a učeníci videli tvoju slávu, * ako im ľudská prirodzenosť umožnila, * aby mohli pochopiť aj tvoje utrpenie, * až budeš ukrižovaný. * A svetu aby hlásali, ** že ty si skutočné Svetlo Otcovo.
Ikos
Povzneste sa, moje lenivé myšlienky. * Doposiaľ ste ma strhávali k zemi. * Vystúpte nahor k výšinám až k Bohu. * Pripojte sa k Petrovi a Zebedejovcom. * Poďme s nimi na Tábor, aby sme videli slávu nášho Boha * a počuli ten istý hlas, čo aj k nim prehovoril. * Preto hlásali Krista, svetlo Otcovo.
7. pieseň:
Kedysi v Babylone mládenci z Abrahámovho rodu * uhasili plamene v ohnivej peci * za spevu vrúcnej piesne: * Zvelebený si, Pane, Bože našich Otcov.
8. pieseň:
Babylonskí mládenci, naplnení horlivosťou za Boha, * statočne premohli mučiteľa i plamene * a uprostred ohňa rosou ochladení spievali: * Oslávte Pána, všetky diela Pánove.
Velebenie: Zvelebuj, * moja duša, * Pána, osláveného * na Tábore.
9. pieseň:
Bez poškvrny si porodila Boha. * Zjavil sa na zemi v ľudskom tele. * Medzi ľuďmi prebýval. * Preto ťa všetci velebíme, Bohorodička.
Velebenie: Zvelebuj, * moja duša, * Pána, ktorý zjavil na Tábore * slávu svojho Božstva.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.
Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.
Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.
Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.
Svitilen
Slovo, nemeniteľné Svetlo, * čo vychádzaš z Otca, nezrodeného Svetla, * v tvojom zjavenom svetle sme dnes na Tábore videli svetlo Otcovo * i žiaru Ducha, * ktorý svojím svetlom ožaruje všetko tvorstvo.
Chvály, 4. hlas
Žalm 148
Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.
Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.
Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.
Žalm 149
Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.
Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.
Žalm 150
Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.
(4. hlas, podoben Zvánnyj svýše:) Prv, než prišiel tvoj úctyhodný Kríž a utrpenie, Vládca, * vzal si spomedzi svojich svätých učeníkov * tých, čo si si vopred vybral, * a vyšiel si s nimi na horu Tábor, * lebo si im chcel ukázať svoju slávu. * Tí ťa videli ako si sa premenil a zaskvel sa jasnejšie ako slnko. * Ako mŕtvi padli, žasli nad tvojou mocou a volali: * „Ty si nadčasové Svetlo, ó, Kriste, * ty si Svetlo Otca i napriek tomu, ** že si sa rozhodol zjaviť ako telo, ó, Nezmeniteľný.
Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.
Prv, než prišiel tvoj úctyhodný Kríž a utrpenie, Vládca, * vzal si spomedzi svojich svätých učeníkov * tých, čo si si vopred vybral, * a vyšiel si s nimi na horu Tábor, * lebo si im chcel ukázať svoju slávu. * Tí ťa videli ako si sa premenil a zaskvel sa jasnejšie ako slnko. * Ako mŕtvi padli, žasli nad tvojou mocou a volali: * „Ty si nadčasové Svetlo, ó, Kriste, * ty si Svetlo Otca i napriek tomu, ** že si sa rozhodol zjaviť ako telo, ó, Nezmeniteľný.
Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.
Ty si Boh-Slovo pred všetkými vekmi. * Odievaš sa svetlom ako plášťom. * Premenil si sa jasnejšie ako slnko * pred svojimi učeníkmi, ó, Slovo. * Predstúpili pred teba Mojžiš a Eliáš. * Tým povedali, že si Pánom mŕtvych aj živých. * Chválili tvoju nevýslovnú starostlivosť a lásku * i nesmierne milosrdenstvo, ** ktorým si spasil svet v hriechoch tonúci.
Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
Z panenského Oblaku si sa narodil a stal sa telom, Pane. * Na hore Tábor sa premieňaš obklopený svetlým oblakom. * Otcov hlas ťa vyjavuje ako milovaného Syna pred prítomnými učeníkmi * a ukazuje ako Jednobytostného a Spolutróniaceho. * Preto sa Peter divil a povedal: * „Dobre je nám tu byť.” * Nevedel totiž, čo hovorí. ** Ó, Dobrodinec, plný lásky.
Sláva i teraz, 8. hlas
Kristus vzal Petra, Jakuba a Jána * a vyviedol ich na vysokú horu * a premenil sa pred nimi. * Jeho tvár bola ako Slnko a rúcho ako svetlo. * Spolu s ním rozprávali Mojžiš a Eliáš. * Jasný oblak ich zahalil a z neho zaznel hlas: * „Toto je môj milovaný Syn, ** jeho poslúchajte.“
Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.
Veľké slávoslovie
Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.
Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva, i teraz:
Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Tropár, 7. hlas
Premenil si sa na hore, Kriste Bože, * a ukázal si učeníkom svoju slávu, * nakoľko toho boli schopní. * Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo * na príhovor Bohorodičky. ** Sláva tebe, Darca svetla!
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz:)
Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)
Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz:)
Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz zvoláva:
Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:
Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.
Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Premúdrosť.
Ľud: Požehnaj nás.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.
Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, ktorý sa na vrchu Tábor v sláve premenil pred svojimi svätými učeníkmi a apoštolmi, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
