Siedma nedeľa po Pasche — otcov prvého nicejského snemu
Na siedmu nedeľu po Pasche slávi Východná Cirkev Nedeľu otcov prvého ekumenického snemu, teda prvého nicejského. Ide o spomienku na 318 koncilových otcov, ktorí sa zišli r. 325 v Nicei na žiadosť cisára, sv. Konštnatína Veľkého, aby odsúdili herézu arianizmu ako aj iné učenia, ktoré sa napádali jednotu Cirkvi.
Ikona Nedele otcov prvého ekumenického koncilu zobrazuje sv. Konštantína spolu s cirkevnými otcami, ktorí sa zúčastnili na koncile a formulovaním Nicejského Vyznania viery potvrdili jednotu viery. Otcovia sú zobrazení držiac text Kréda, nazývaného tiež Symbol viery.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „víťaz“. Svätý Nikita sa narodil okolo roku 1100 v ruskom meste Preslavl-Zalesskij v Jaroslavskej oblasti, severovýchodne od Moskvy. Ako mladík bol vraj známy svojou usilovnosťou, no aj chamtivosťou. Nezdráhal sa brať úplatky. Zlom v jeho živote nastal, keď v chráme počul slová zo začiatku knihy proroka Izaiáša, kde Boh žiada nie obety, ale konanie dobra. Nikita opustil svoju rodinu i majetok, ktorý nadobudol nečestným spôsobom, a vstúpil do kláštora v rodnom meste. Bdel neustále v modlitbách a konal pokánie za svoje hriechy. Vraj na sebe mal ťažké reťaze a na nich priviazaný kameň. So súhlasom predstaveného kláštora neskôr vystúpil, podľa vzoru stĺpnikov, na vysoký stĺp. Tam ho vraj Boh obdaril darom uzdravovať chorých na tele i duši. Konal aj exorcizmy. Prepodobný Nikita zomrel násilnou smrťou. V roku 1186 ho prepadli lupiči a zavraždili, v domnení, že reťaze, ktoré nosil, boli zo striebra. Jeho telo uložili v kláštore v meste Perejaslavľ, ktorý na jeho počesť premenovali na kláštor svätého Nikitu. Keď okolo roku 1400 otvorili jeho hrobku, našli telo neporušené. Prepodobný Nikita je v Rusku obľúbeným svätcom.
Zdroj: http://www.dku.grkatpo.sk
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „počúvajúci“. Prepodobný Simeon sa narodil v roku 521 v Antiochii. Jeho matka sa volala Marta. Ako šesťročný vystúpil na prvý stĺp v blízkosti svojho učiteľa Jána. Ako 12. ročný potom na druhý, vysoký 12 metrov. Aby unikol návalu pútnikov, utiahol sa do ešte väčšej samoty a žil 10 rokov na bradle vrchu, ktorý neskôr dostal pomenovanie „Obdivuhodný vrch“. Následne strávil ďalších 45 rokov na treťom stĺpe. Ako dvanásťročný sa Simeon stal diakonom, ako 33. ročný kňazom. Jeho žiaci, ktorí mu slúžili a pomáhali pri starostlivosti o chudobných, bývali spočiatku v chatrči. Potom ich Simeon povzbudil ku stavbe kláštora a chrámu, ktorý vznikol podľa vzoru Kalat Siman Simeona Stĺpnika. Stĺp sa nachádzal v osemuholníku pod holým nebom. Nespočetné množstvo pútnikov si bralo so sebou domov vodu a obrázky v podobe reliéfov Simeona. Simeon zomrel 24. mája 592. Z jeho literárnej činnosti sa zachovali 3 liturgické hymny – tropáre, viacero listov a okolo 30 kázní. V nich sa Simeon javí ako do istej miery vzdelaný teológ.
Zdroj: http://www.dku.grkatpo.sk