Nedeľa o Samaritánke
Rozhovor Ježiša Krista so samaritánskou ženou pri studni, je skvelým príkladom ako si počínať pri evanjelizácií. Neraz túžime svedčiť o Kristovi, ale nevieme ako začať, prípadne ak začneme, neuspejme. Skúsme sa naučiť pár základných krokov.
Ježiš Kristus tým, že nadviazal rozhovor so ženou, porušil vtedajšiu spoločenskú etiketu, ktorá bránila takémuto rozhovoru so ženou a navyše Samaritánkou. Preto jeho prosba o vodu, musela vyzerať ako veľký kompliment, ako prejav úcty. Samaritánku toto gesto udivilo. Rovnako ju neskôr udivilo, že Ježiš neodsúdil jej hriešny spôsob života, aj keď mal k tomu perfektnú príležitosť.
Práve v tomto neraz robíme chybu. Nemáme dostatočnú úctu k druhému a príliš sa ponáhľame s odsúdením určitého skutku alebo postoja. Ježiš Kristus toto neurobil. Otvoril si tak cestu k jej srdcu a o pár minút neskôr do neho mohol vložiť radostnú zvesť o „živej vode“. Naučiť sa vyhýbať súdu a umeniu správneho používania komplimentov, je dôležitým krokom pre úspešnú evanjelizáciu.
Spisovateľ Charles Trumbull raz cestoval vlakom. Na jednej stanici nastúpil podnapitý muž. Len čo sa vlak pohol, začal dáviť na začiatku vagóna. Na tvárach cestujúcich sa objavil zhnusený výraz. Muž potom na neistých nohách prešiel vagónom a sadol si vedľa spisovateľa. Napil sa z fľaše a potom ponúkol alkohol Trumbullovi. Spisovateľ ho však neodsúdil pre jeho stav. Povedal: „Nie, ďakujem. Ale vidím, že ste veľmi šľachetný a dobrosrdečný človek.“ V očiach podnapitého muža sa objavil údiv, ale aj akási vďačnosť. Nasledoval rozhovor, ktorý neskôr priviedol tohto muža na cestu viery.
Ježiš nám dáva príklad – prijmime ho.
www.grkatza.sk
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „načúvajúci“.
Šimon Horlivec sa v Novom zákone spomína iba štyri krát a to v zoznamoch apoštolov v Markovom, Matúšovom a Lukášovom evanjeliu a v Skutkoch apoštolov (Mk 3,18; Mt 10,4; Lk 6,15; Sk 1,13).
Prívlastok „Kananejský“ u Marka a Matúša je odvodené od aramejského koreňa „kanə‘án“ a znamená to isté, ako z gréčtiny odvodený prívlastok „zelotés“ – „Horlivec“, ktorým je označovaný u Lukáša a v Skutkoch apoštolov.
Pred tým ako sa stal Ježišovým učeníkom, Šimon nebol zákonníkom, ani zapáleným ctiteľom Ježiša, ani náboženským nadšencom, ale patril k nacionalistickej židovskej strane Zelótov.
Šimon nie je identický so Šimonom – Jonášovým synom (Mt 16,17), ani Šimonom – Ježišovým príbuzným, resp. Šimonom – jeruzalemským biskupom. Posledný krát sa Šimon Horlivec spomína v úvode Skutkov apoštolov, keď po Pánovom nanebovstúpení zotrvával s ostatnými na modlitbách. Ďalej už o ňom chýbajú overené správy .
Pravdepodobne pôsobil ako misionár v židovskej diaspóre, no nie v Malej Ázii, lebo Ján a Papias ho nespomínajú. Podľa legendy pôsobil v Babylónii-Perzii. Avšak tento údaj pochádzajúci zo Skutkov Šimona a Júdu sa skôr vzťahuje na Šimona-Petra.
V umení sa Šimon Horlivec znázorňuje na kríži alebo so sekerou. 1
SV. ŠIMON HORLIVEC, apoštol
V novozákonných spisoch sa stretáme s dvojitou podobou jeho mena. V Matúšovom a Markovom evanjeliu sa nazýva Šimon Kananejský (Mt 10,4; MK 3,18), kým v Lukášovom evanjeliu a Skutkoch apoštolov sa označuje gréckym prímenom "Zelotes" (Lk 6,13; Sk 1,13). Prvý tvar pochádza z aramejského slova "qan´an" a znamená to isté, čo grécke slovo "zelotes", a to - horlivec. Biblickí odborníci sú jednoznačne presvedčení, že tento názov nevyjadruje apoštolovu osobnú vlastnosť, ale jeho niekdajšiu príslušnosť k židovskému nábožensko-nacionalistick ému hnutiu zelótov, čo sa usilovali zvrhnúť cudziu nadvládu a napokon vyvolali proti Rimanom vzburu, ktorá sa skončila pre židovský národ tragicky.
Zmienka v Markovom a Matúšovom evanjeliu, že Pán Ježiš bol "brat... Júdov a Šimonov" (Mk 6,3; Mt 13,55) viedla viacerých k náhľadu, že ide o apoštolov Šimona a Júdu, ktorí by takto boli v príbuzenskom vzťahu s Ježišom Kristom i navzájom. Ale novší bádatelia sa stavajú proti takémuto chápaniu. Kým v Júdovom prípade pripúšťajú možnosť, že ide o apoštola a Ježišovho príbuzného v jednej osobe, o Šimonovi, spomínanom v Markovom a Matúšovom evanjeliu, tvrdia, že je to neskorší biskup Simeon, Pánov "brat", ktorý viedol jeruzalemskú cirkev po smrti Jakuba Mladšieho.
Ak pripustíme túto možnosť, potom sa apoštol Šimon okrem zoznamov apoštolov nespomína na inom mieste novozákonných spisov. Z toho možno usudzovať, že apoštol Šimon Horlivec nemal nijaké zvláštne úlohy v zbore Dvanástich a že napriek svojmu zelótskemu pôvodu bez výhrad a pripomienok prijal mesiášske ideály Ježiša Krista.
0 účinkovaní sv. Šimona po rozídení apoštolov nemáme nijaké spoľahlivé správy. Na základe niektorých vážnych prameňov historici pripúšťajú možnosť, že hlásal evanjelium v Egypte a Perzii, a že zakončil svoje apoštolské pôsobenie mučeníckou smrťou v Mezopotámii.