Gn 6, 9b – 22 Noe bol človek spravodlivý, bol dokonalý vo svojom rode. Noe bol milý Bohu. Noemovi sa narodili traja synovia: Sem Cham a Jafet. Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty a tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm. A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.
Prís 8, 1 – 21 Syn môj, či múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svoj hlas? Vysoko na temene výšin, pri ceste, na križovatkách stojí, pri bránach, ktoré vedú do mesta, pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito volá: Na vás volám, mužovia, k ľudským synom nesie sa môj hlas. Priúčajte sa opatrnosti, pochábli, blázni, priúčajte sa rozumu! Počúvajte, lebo znamenité veci zvestujem a moje pery sa otvárajú sa na správne besedy. Áno, pravdu vraví moje podnebie a mojim perám sa oškliví neprávosť. Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, nieto v nich falše ani podvodu. Všetky sú priame človeku, čo rozumie, a prosté tým, čo prišli k poznaniu. Nie striebro, ale moju náuku prijímajte, a radšej poznanie než najvyberanejšie zlato. Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti. Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou a dosahujem hĺbavé poznanie. Bázeň pred Pánom je nenávidieť zlo. Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam nenávisť. U mňa je rada, u mňa je rozumnosť, u mňa je umnosť, u mňa sila. Ja som tá, skrze ktorú králi kraľujú a podľa práva rozhodujú vladári. Ja som tá, skrze ktorú kniežatá sú kniežatami a vysluhujú právo mocnári. Ja svojich milovníkov milujem, nachádzajú ma tí, čo ma včas a usilovne hľadajú. U mňa je bohatstvo a česť, trvalá zámožnosť a blahobyt. Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod a to, čo donášam, je lepšie ako striebro najlepšie. Chodievam po ceste spravodlivosti prostriedkom chodníkov, jak vyžaduje súd, aby som nadelila svojim milovníkom imania a ponapĺňala ich pokladnice.
331. začalo (Hebr 12, 1 – 10) Bratia, keďže sme obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na dušiach. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho trestá, a šľahá každého syna, ktorého prijíma.“ Ak znášate trest, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec netrestá? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.
Mt 80. začalo (20, 1 – 16) Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.’ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?’ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.’ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!’ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!’ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.’ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?’ Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo veľa je povolaných, ale málo vyvolených.”