Náš otec svätý Porfyrios, gazský biskup
Porfyrios, arcibiskup z Gazy, sa narodil asi v roku 346 v Solúne, v Macedónsku. Jeho rodičia boli bohatí ľudia, a to dovolilo svätému Porfyriovi získať dobré vzdelanie. So svojou túžbou po mníšskom živote v dvadsiatich piatich rokoch odišiel z domu do Egypta, kde žil na hore Nit pod vedením Sv. Makaria Veľkého (19.1). Tam sa stretol s blaženým Hieronymom, ktorý vtedy navštevoval egyptské kláštory. Spolu s ním sa potom vydal do Jeruzalema, aby sa poklonil svätým miestam a životodarnému svätému Krížu (14.9), potom sa usadil v Jordánskej púšti na zdokonalenie sa v modlitbe a pôste. Tam svätý Porfyrios upadol do ťažkej choroby. Pre uzdravenie sa rozhodol ísť na sväté miesta v Jeruzaleme. Raz, keď bol vo vytržení a ležal na úpätí Kalvárie, Pán navštívil svojho služobníka v spásonosnom sne. Sv. Porfyrios uvidel Ježiša Krista zostupujúceho z kríža. Obrátil sa k nemu a povedal mu: "Prijmi toto drevo kríža a zachovaj si ho." Keď sa prebudil, cítil sa zdravý. Slová Spasiteľa sa čoskoro naplnili: patriarcha Jeruzalema vysvätil sv. Porfyria za kňaza a ustanovil ho za ochrancu čestného dreva Kríža Pánovho. V tom čase Sv. Porfyrius získal dedičstvo po svojich rodičoch - 4000 zlatých. Všetky ich rozdal: časť núdznym a časť na skrášlenie Chrámov Božích.
V roku 395 zomrel biskup Gazy (v Palestíne). Miestni kresťania išli do Cézarey k metropolitovi Jánovi s prosbou, aby im ustanovil nového biskupa, ktorý by pôsobil proti pohanom, ktorí prevládajú v ich meste a utláčajú kresťanov. Pán vnukol metropolitovi povolať jeruzalemského kňaza Porfyria. S bázňou a chvením prijal biskupský stav, so slzami sa poklonil Životodarnému drevu a išiel poslušne vykonávať svoje nové poverenie.
V Gaze našiel iba tri kresťanské chrámy a pohanských chrámov a modiel – obrovské množstvo. V tom čase nastalo obdobie bez dažďa a veľké sucho. Pohanskí kňazi prinášali obety modlám, ale katastrofa sa nezastavila. Porfyrios vyhlásil pre všetkých kresťanov pôst, začal ho vsenočným bdením a prešiel za celú noc v sprievode s krížom celé mesto. A zrazu sa obloha pokryla mrakmi, zahrmelo sa a spustil sa hojný dážď. Vidiac tento zázrak, veľa pohanov zvolalo: "Kristus je pravý Boh!" Po tejto udalosti vstúpili do Cirkvi. Pokrstených bolo 127 mužov, 35 žien a 14 detí a neskôr pribudlo ďalších 110 ľudí.
Ale pohania stále utláčali kresťanov, vylúčili ich z verejných funkcií, zaťažili daňou. Porfyrios a metropolita Cézarey Ján išli do Konštantínopolu požiadať o ochranu od cisára. Prijal ich svätý Ján Zlatoústy a poskytol im účinnú pomoc.
Metropolita Ján a sv. Porfyrios boli predstavení cisárovnej Eudoxii, ktorá v tom čase bola tehotná. "Vezmite nás pod svoju ochranu," - povedali biskupi cisárovnej - "a Pán vám pošle syna, ktorý sa stane cisárom za vášho života." Eudoxia veľmi túžila mať syna, lebo predtým sa jej narodili iba dievčatá. A naozaj, v cisárskej rodine, po modlitbe svätých, sa narodil dedič. V roku 401 cisár vydal dekrét o zničení pohanských chrámov v Gaze a poskytol všetky oprávnenia pre kresťanov. Okrem toho dala cisárovná hierarchom finančné prostriedky na stavbu nového chrámu, ktorý bol postavený v Gaze na mieste hlavného pohanského chrámu.
Svätý Porfyrios na sklonku života upevnil kresťanstvo v Gaze a ochránil svoje stádo pred útlakom pohanov. Prostredníctvom modlitby svätého Porfyria sa udiali početné zázraky a uzdravenia. 25 rokov viedol ako arcibiskup svoje stádo a zomrel v roku 420.