Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „najväčší“. Maxim Vyznávač, najvýznamnejší teológ siedmeho storočia, pochádzal zo vznešenej rodiny a narodil sa v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole. Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Stal sa sekretárom cisára Herakleia. Avšak okolo roku 613 sa ako obyčajný mních utiahol do Chryzopolisu, v súčasnosti je to mestská časť Istanbulu, a neskôr do Kyzika, v súčasnosti turecké mesto Erdek. Pred prenikajúcimi Peržanmi Maxim utiekol najskôr na Krétu, Cyprus a potom do Afriky (628/630). Tu bol už známy vďaka svojim rôznym spisom. Po svojom príchode sa aktívne zapojil do boja proti zástancom monoteletizmu. V roku 645 viedol v Kartágu vedeckú rozpravu s bývalým konštantínopolským patriarchom Pyrrhom I. Krátko na to sa vydal do Ríma, kde sa zúčastnil Lateránskej synody (649). Zvolal ju pápež Martin I. a odsúdila monoteletizmus. V roku 653 dal byzantský cisár Konstans II. pápeža Martina I. i Maxima uväzniť a obvinil ich z vlastizrady. Po procese z roku 655 Maxima vyhnali do Bizye v Trácii. Keď o sedem rokov neskôr znova odmietol súhlasiť s cisárovým ediktom, ktorý zakazoval akékoľvek rozpravy o monoteletizme, vyrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho s jeho žiakmi do vyhnanstva v Lazike. Tam, v pevnosti Schemarion pri Čiernom mori, 13. augusta 662 zomrel. Maxim zanechal okolo 90 spisov, ktoré bezprostredne odzrkadľujú jeho myšlienky. Hoci mu väzenie a vyhnanstvo zabránili v ďalšej tvorbe, došlo k veľkému rozšíreniu jeho diel. Základom jeho mystickej a špekulatívnej teológie je Kristus. Maximovo myslenie ukazuje zriedkavú vyváženosť pri riešení ťažkých problémov. Je typicky byzantské svojou odvážnou a detailnou špekuláciou, ale aj rímske – trvalým prepojením so skutočnosťou a bdelým zmyslom pre Cirkev. Dnešný deň je spomienkou na prenesenie jeho pozostatkov do Konštantínopolu.