Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan

Jeho meno má grécky pôvod a znamená „koruna“. Podľa správy Skutkov apoštolov, Štefana vybrali spoločne s ďalšími šiestimi mužmi v prvotnom spoločenstve cirkvi, aby apoštolom pomáhali pri dennom obsluhovaní. Možno sa jednalo o eucharistiu. Štefan pravdepodobne patril do kruhu iba po grécky hovoriacich židokresťanov, zvaných helenistov, alebo prozelytov, ktorí sa neskôr dostali do sporu so Židmi. Dôvodom sporu bola pravdepodobne platnosť Mojžišových nariadení pre kresťanov. Následný stret so židovskými úradmi bol dôvodom Štefanovej smrti. Podľa skutkov apoštolov je Štefan prvým kresťanským mučeníkom. Helenisti museli následne opustiť mesto a stali sa tak zakladateľmi cirkevných obcí mimo Jeruzalema. Štefanovou smrťou sa evanjelium začalo hlásať aj pohanom. V neskorej antike po nájdení Štefanových relikvií v roku 415 v Jeruzaleme došlo k prvému veľkému rozšíreniu kultu k nemu. Jeho dnešný sviatok sa vo východnej cirkvi datuje od konca štvrtého storočia a v západnej od začiatku piateho storočia. Jemu zasvätené biskupské katedrály od východu cez prístavy stredozemného mora v Ancone a Neapole, cez severnú Afriku až do Gallie sú dôkazom obľuby prvomučeníka Štefana. Početnosť jemu zasvätených chrámov cez Adriu, cez severné Taliansko, Chur až po Passau svedčí o rozšírení kultu aj na sever. Počas vrcholného stredoveku sa stali nemeckí cisári a králi, ku ktorým sa pridali uhorskí králi, nositeľmi Štefanovho kultu. Súviselo to s vtedajším rozšírením jeho úcty v oblasti Dunaja. Dobre známy viedenský Stephansdom, ktorý tento kult dokazuje, postavili v roku 1147. Obľuba svätého Štefana, i liturgický význam dnešného dňa, zapríčinili, že jeho kult ostal živý až do súčasnosti.