Ornament Žalm 77

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst.

Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia,

nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;

majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy;

aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli.

Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal.

Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val.

Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou.

Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu.

Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť.

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu.

Proti Bohu reptali * a vraveli: “Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?”

A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla * a potoky sa rozliali.

A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?”

Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi.

Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies;

a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba.

Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta.

Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu

a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok.

Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov.

Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach,

keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela.

Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky.

Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou.

Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali.

Ich srdcia neboli k nemu úprimné, * ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali.

Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali Svätého Izraela.

Už nepamätali na jeho činy, * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej.

Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť.

Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili.

Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy.

Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom.

Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým.

Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.

Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas.

Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti.

Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo.

A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica.

Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy.

Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk.

Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

Počul to Boh a rozhneval sa * a na Izraela veľmi zanevrel.

Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru.

Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.

Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť.

Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať.

Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený.

Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou.

Zavrhol stánok Jozefov, * ani Efraimov kmeň si nezvolil,

lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil.

A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem ktorú upevnil naveky.

A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol,

vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.

A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Ornament Žalm 78

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.

Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých.

Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.

Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať.

Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?

Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.

Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia.

Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.

Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?”

Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.

Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.

A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane.

Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

Ornament Žalm 79

Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!

Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.

Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť.

Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?

Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti.

Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju.

Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.

Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami.

Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty.

Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?

Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver.

Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.

Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú.

Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.

Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno.

Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Ornament Žalm 80

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu.

Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru.

Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti.

Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho.

Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu:

“Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš.

V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.

Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael.

Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.

Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním.

Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa.

Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi.

Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,

ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.

Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky.

Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Ornament Žalm 81

Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd.

Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom?

Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.

Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…”

Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme.

I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.”

Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš.

Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

Ornament Žalm 82

Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože,

lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.

Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.

Hovoria si: “Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.”

Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu:

stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru.

Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým.

Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon;

pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme.

S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,

ktorí povedali: * “Zaujmime dedične Božie pastviny!”

Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre,

ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory;

tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou.

Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane.

Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú.

Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.

Ornament Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.

Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému.

Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:

tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia.

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť.

Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov.

Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného.

Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.

Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Ornament Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby.

Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy.

Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie.

Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev.

Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?

Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu

a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.

Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.

Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.

Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba.

Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem.

Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Sláva: I teraz:

Ornament

Ornament