Žalm 37
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.
Žalm 38
Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.”
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.”
Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Žalm 39
Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.
Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil.
Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu.
Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať
Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.”
Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením.
Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.
Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera.
Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc.
Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.
Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.
Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!”
No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!”
Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 40
Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.
Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas.
Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť.
Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.”
Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”
A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.
Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne:
Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.”
Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.
Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím.
Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.
Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár.
Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.
Žalm 41
Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou.
Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?
Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”
Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku
a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.
Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.
Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.
Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.
Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?”
Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”
Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.
Žalm 42
Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom;
zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište.
Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?
Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.
I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.
Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 43
Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.
Žalm 44
Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.
Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky.
Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť.
Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.
Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky.
Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy.
Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.
Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.
Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca.
Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.
Žalm 45
Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.
Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.
Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.
Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.
Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha.
Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.
S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.
Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.
Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.
Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.
S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.
Sláva: I teraz: