Ornament Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení * a netrestaj ma v svojom hneve,

lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka.

Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť.

Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň.

Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé.

Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam.

Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne.

Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, * aj moji príbuzní sa ma stránia.

Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa.

Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

Pane pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične.

Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim.

Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre.

Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Ornament Žalm 38

Povedal som: “Budem dávať pozor na svoje správanie, * aby som nezhrešil jazykom.

K svojim ústam postavím stráž, * dokiaľ je hriešnik predo mnou.”

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, * bolesť sa mi však znova ozvala.

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi * a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

A môj jazyk preriekol: * “Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i aký je ešte počet mojich dní; * nech si uvedomím, aký je krátky môj život.”

Hľa na pár piadí si mi dní nameral * a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka, * každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, * poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? * Ty si moja nádej.

Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď * a nevystav ma hlupákovi na posmech.

Onemel som, neotvorím ústa, * lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, * bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

Trestami za hriechy naprávaš človeka. * Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, * nakloň sluch k môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; * veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, * skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ornament Žalm 39

Čakal som, čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.

Vyslyšal môj nárek * a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

Nohy mi postavil na skalu * a kroky mi upevnil.

Do úst mi vložil pieseň novú, * chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní * a budú dúfať v Pána.

Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; * a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, * toľko ich je, že sa nedajú spočítať

Obety a dary si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal: “Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.”

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; * svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, * rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť * a pravdu pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, * tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.

Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, * opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu.

A je ich viac, než mám vlasov na hlave, * až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť, * príď mi čím skôr na pomoc.

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, * čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.

Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, * čo mi chcú zle.

Nech zmeravejú hanbou tí, * čo mi hovoria: “Tak mu treba!”

No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, * čo ťa hľadajú.

A tí, čo túžia po tvojej pomoci, * nech stále hovoria: “Nech je zvelebený Pán!”

Ja som síce biedny a úbohý, * no Pán sa stará o mňa.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ * Bože môj, nemeškaj.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Ornament Žalm 40

Blažený, kto pamätá na bedára; * v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi * a nevydá ho nepriateľom napospas.

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, * v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

Volám: “Pane, zmiluj sa nado mnou, * uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.”

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: * “Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, * v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma.

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne * a zmýšľajú zle o mne:

Už ho prikvačila zlá choroba; * a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.”

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval * a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; * pomôž mi vstať a ja im odplatím.

Z toho poznám, že ma máš rád, * ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, * a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela * od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

Ornament Žalm 41

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Duša sa mi rozplýva pri spomienke, * ako som putoval ku vznešenému stánku

a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním * a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.

Moja duša je skormútená; * preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.

Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; * všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. * V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.

Hovorím Bohu: “Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? * A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?”

Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, * keď sa ma deň čo deň spytujú: “Kdeže je tvoj Boh?”

Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? * Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

Ornament Žalm 42

Súď ma, Bože, * a rozhodni môj spor s neverným ľuďom;

zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. * Veď ty, Bože, si moje útočište.

Prečo si ma odohnal * a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; * ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

Prečo si smutná, duša moja? * A prečo sa chveješ?

Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, * spásu mojej tváre a môjho Boha.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Ornament Žalm 43

Bože, na vlastné uši sme počuli, * naši otcovia nám rozprávali

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, * za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, * zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, * nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, * lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, * ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov * a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, * ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi * a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň * a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie * a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku * a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov * a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu * a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, * keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba * a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, * ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok * a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha * a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? * On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, * pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, * naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám * a vykúp nás, veď si milosrdný.

Ornament Žalm 44

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. * Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. * Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; * svoju velebu a dôstojnosť.

Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz * a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.

Nech ťa tvoja pravica *učí konať úžasné skutky.

Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; * poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky * a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, * preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou * a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; * po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, * zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.

Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; * on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.

Dcéry z Týru ti prinesú dary * a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, * jej odevom sú zlaté tkanivá.

V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; * za ňou ti privádzajú panny, jej družice.

Sprevádza ich jasot radostný, * tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; * urobíš ich kniežatami nad celou zemou.

Na tvoje meno budem pamätať * vo všetkých pokoleniach.

Preto ťa národy budú velebiť navždy * a na veky vekov.

Ornament Žalm 45

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali.

Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú * a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha.

Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; * tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi.

Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, * láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje.

Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, * vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva: I teraz:

Ornament

Ornament