Veľká večiereň 25.4.
Kňaz: Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)
Ľud: Amen.
Kňaz: Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol * a tým, čo sú v hroboch, * život daroval.
Ľud: Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol * a tým, čo sú v hroboch, * život daroval. (dvakrát; to isté sa spieva aj po veršoch)
Verš: Nech povstane Boh a stratia sa jeho nepriatelia, spred jeho tváre prchnú tí, čo ho nenávidia.
Verš: Ako sa rozplýva dym, nech sa stratia; ako sa vosk roztápa pred ohňom.
Verš: Tak spred Božej tváre miznú hriešnici, ale spravodliví nech zaplesajú.
Verš: Toto je deň, ktorý učinil Pán, radujme sa a veseľme sa z neho.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov Amen.
Kňaz: Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol:
Ľud: A tým, čo sú v hroboch, život daroval.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Potom: Pane, ja volám k tebe: , 6. hlas:
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa. – Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. – Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Žalm 129
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas. – Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Verš 6: A*~~k si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.
(6. hlas) Ty, čo máš víťazstvo nad podsvetím, * vystúpil si na kríž, Kriste, * aby si so sebou vzkriesil sediacich v tôni smrti. * Slobodný medzi mŕtvymi, * ktorého svetlo je prameňom života, ** premocný Spasiteľ, zmiluj sa nad nami!
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. *Moja duša dúfa v Pána.
Dnes Kristus zvíťazil nad smrťou, * vstal, ako predpovedal * a svet radosťou obdaroval, * aby sme všetci v piesni takto volali: * Prameň života, neprístupné Svetlo, ** premocný Spasiteľ, zmiluj sa nad nami!
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
Kam my, hriešni, utečieme pred tebou, Pane, * ktorý si prítomný vo všetkom stvorenom?! * Na nebesiach sám prebývaš, * v podsvetí si zvíťazil nad smrťou. * Azda do hlbín mora?! * Tam je tvoja ruka, Vládca. * K tebe sa utiekame, pred tebou padáme a prosíme: ** Vzkriesený z mŕtvych, zmiluj sa nad nami!
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
(1. hlas, podoben Nebésnych činóv:) Toho, čo spísal slová o Bohu, * veľkého vodcu Egypta, veriaci, * ospevujme dôstojne a kričme: * Múdry Marek, Kristov učeník, * svojimi modlitbami a náukami neprestávaj ** nás všetkých viesť do nerozbúreného života.
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Vyvolenej nádobe si bol spoločníkom na cestách, * prešiel si s ním celé Macedónsko. * V Ríme si bol Petrovým učeníkom, * prejavil si sa ako sladký hovorca. * A spočinul si, Marek, priateľ Kristov, ** keď si bohumilo zápasil v Egypte.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Svetlými vločkami evanjelia * oživil si duše spálené a zoschnuté, * preto dnes tvoju pamiatku, božský Marek, * žiarivo slávi Alexandria a vychvaľuje, ** pričom sa klania tvojim ostatkom.
Sláva, 6. hlas
Po tvojich perách, apoštol Marek, * rozlievala sa milosť. * Bol si pastierom cirkvi Kristovej, * pričom si učil duchovné ovečky veriť ** v jednopodstatnú Trojicu v jedinom božstve.
I teraz, 6. hlas
Ktože by ťa nevelebil, Panna presvätá? * Ktože by neospevoval tvoje Dieťa prečisté? * Veď ten istý jednorodený Syn, čo mimo času z Otca zažiaril, * nevysloviteľne sa vtelil a z teba, Čistá, narodil. * Hoci podľa prirodzenosti je Bohom, * pre nás sa podľa prirodzenosti stal človekom. * Nerozdelil sa pritom na dve osoby, * ale v dvoch prirodzenostiach bez zmiešania dáva sa poznávať. * Jeho pros, Vznešená a Preblažená, ** aby sa zmiloval nad našimi dušami.
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.
Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.
Diakon: Amen.
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Veľký prokimen, 7. hlas, žalm 54:
Milujem ťa, Pane, moja sila, * Pane, opora moja.
Verš: Bože môj, moja pomoc, * tebe dôverujem.
Verš: Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi.
Verš: Zo svojho chrámu * počul môj hlas.
Čítanie zo Všeobecného Jakubovho listu (1,1–12; 50. zač. )
Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre. Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali. Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; ‑ muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní. Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. Blažený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
Čítanie zo Všeobecného Jakubovho listu (1,13–27; 50b-51. zač. )
Bratia, nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zavádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. Takže, bratia moji milovaní, každý človek nech je rýchly do počúvania, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo muž v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blažený pre svoje skutky. Ak si niekto myslí, že je nábožný a nedrží si jazyk na uzde, ale klame svoje srdce, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.
Čítanie zo Všeobecného Jakubovho listu (2,1–13; 52. zač. )
Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch? A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte. Ale ak nadŕžate osobám , páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Potom:
Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Modlitba sklonenia hláv:
Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:
Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Veršové slohy, 6. hlas
Tvoje vzkriesenie, Kriste, Spasiteľ, * ospevujú anjeli na nebesiach. * Nás na zemi tiež uznaj za hodných ** čistým srdcom ťa oslavovať.
Stichiry Paschy, 5. hlas
Verš: Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, * spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Pascha požehnaná sa nám dnes zjavila, * Pascha nová a svätá, * obeť tajuplná, * obeť prevznešená, * slávny Kristus Vykupiteľ, * žertva nepoškvrnená, * obeta nesmierna, * dar veriacim, * Baránok, ten, čo nám otvoril brány raja, * Ježiš, * čo posväcuje všetkých verných.
Verš: Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa, * ako sa vosk roztápa ohňom.
Príďte, ženy, čo ste Krista videli, * a povedzte Sionu: * „Prijmi od nás zvesť radostnú * o Kristovom vzkriesení. * Vyzdob sa a plesaj, * a raduj sa, Jeruzalem. * Veď si videl Krista Kráľa * ako Ženícha vystúpiť z hrobu.“
Verš: Tak spred Božej tváre miznú hriešnici, * ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať.
Včas ráno prišli sväté ženy * k hrobu darcu života. * Našli na kameni sedieť anjela * a on ich takto oslovil: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Prečo oplakávate nesmrteľného? * Choďte, * oznámte vzkriesenie učeníkom.“
Verš: Toto je deň, ktorý učinil Pán. * Plesajme a radujme sa z neho.
Slávnosť prekrásna, * slávnosť Pánova, * Pascha. * Svitol nám svätý deň Vzkriesenia. * Druh druha radostne pozdravme! * Ó, deň blažený, * ty si nás zbavil smútku, * lebo z hrobu svojho dnes * ako zo svadobnej komnaty vyšiel Kristus. * Ženy šťastím naplnil * a prikázal: „Oznámte to apoštolom!“
Sláva, 8. hlas
Poďte, všetci, žalmami a piesňami chváľme Marka, * hlásateľa nebeského tajomstva, služobníka evanjelia, * veď sa prejavil ako rieka mysľou obdareného raja, * čo brázdy duše napája nebeskými dažďami * a plodonosné ich ukazuje Kristu Bohu, * ktorý dáva všetkým na jeho modlitby ** očistenie, osvietenie a veľké milosrdenstvo.
I teraz, 5. hlas
Je vzkriesenia deň! * Všetci radostne jasajme, * druh druha objímajme, * bratmi sa nazývajme. * Pre vzkriesenie odpusťme nepriateľom * a takto zaspievajme:
Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, * život daroval. ~~(trikrát)*~~
Sláva, tropár, 3. hlas
U najvyššieho, u Petra, si sa učil a stal si sa Kristovým apoštolom. * Ako slnko si zažiaril krajinám a pre Alexandrijčanov si bol ozdobou. * Cez teba sa Egypt oslobodil od klamstva, blažený. * Svojím evanjeliovým učením si osvietil všetko sťaby svetlo, stĺp cirkevný. * A preto, keď si uctievame tvoju pamiatku, žiarivo sviatkujeme, Boha hlásajúci Marek. * Prihováraj sa u Boha, ktorého si ohlasoval, ** aby našim dušiam udelil odpustenie prehrešení.
I teraz, bohorodičník, 3. hlas
Ospevujeme ťa, Bohorodička a Panna, * ktorá si bola sprostredkovateľkou spásy nášho rodu. * Veď tvoj Syn a Boh náš v tele, ktoré si vzal od teba, * cez kríž prijal utrpenie a vykúpil nás zo smrti, ** lebo on je Milujúci človeka.
Diakon: Premúdrosť!
Ľud: Požehnaj.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.
Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ľud: Osvieť sa, osvieť sa, nový Jeruzalem. * Hľa, sláva Pánova ťa ožiarila. * Raduj sa a plesaj teraz, Sion. * A ty, prečistá Bohorodička, * teš sa zo vzkriesenia svojho Syna.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Pane, zmiluj sa! (trikrát) Požehnaj!
Kňaz: Kristus, ktorý slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätého, slávneho a všechválneho apoštola a evanjelistu Marka, ktorého pamiatku dnes slávnostne slávime, i ostatných svätých apoštolov a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Osvieť sa: Kristus slávne vstal: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
Kňaz: Christós voskrése!
Ľud: Voístinu voskrése. (celé trikrát)
Potom na koniec spievame: Kristus slávne vstal z mŕtvych: (trikrát) celý tropár.
Kňaz: I nám daroval život večný.
Ľud: Pokloňme sa jeho slávnemu vzkrieseniu.