Utiereň 18.4.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x) (bez poklôn)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:

Prvá modlitba

Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.

Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.

Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.

Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.

Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Deviata modlitba

Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Desiata modlitba

Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.

Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Jedenásta modlitba

Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Aleluja, aleluja, aleluja. (ľud opakuje po každom verši na hlas tropára)

Verš: Svojou dušou dychtím po tebe v noci, Bože, lebo tvoje prikázania osvecujú celú zem.

Verš: Učte sa spravodlivosti, obyvatelia zeme.

Verš: Závisť zničí ľudí nepolepšiteľných.

Verš: Potrestal si zlých, Pane, potrestal si mocných zeme.

Počas spevu tropára sa okiadza celý chrám.

Tropár, 8. hlas

Keď sa slávni učeníci pri večeri na umývaní svetlom napĺňali, * vtedy sa bezbožný Judáš, chorý láskou k peniazom, prepadal do temnoty. * Teba, spravodlivého Sudcu, vydáva sudcom, čo konajú nezákonne. * Ty, čo prahneš po veciach, všimni si toho, čo kvôli nim siahol za obesením. * Utekaj pred nenásytnou dušou, čo sa opovážila toto spraviť Učiteľovi. ** Dobrý vo všetkom, Pane, sláva tebe!

Sláva:

Keď sa slávni učeníci pri večeri na umývaní svetlom napĺňali, * vtedy sa bezbožný Judáš, chorý láskou k peniazom, prepadal do temnoty. * Teba, spravodlivého Sudcu, vydáva sudcom, čo konajú nezákonne. * Ty, čo prahneš po veciach, všimni si toho, čo kvôli nim siahol za obesením. * Utekaj pred nenásytnou dušou, čo sa opovážila toto spraviť Učiteľovi. ** Dobrý vo všetkom, Pane, sláva tebe!

I teraz:

Keď sa slávni učeníci pri večeri na umývaní svetlom napĺňali, * vtedy sa bezbožný Judáš, chorý láskou k peniazom, prepadal do temnoty. * Teba, spravodlivého Sudcu, vydáva sudcom, čo konajú nezákonne. * Ty, čo prahneš po veciach, všimni si toho, čo kvôli nim siahol za obesením. * Utekaj pred nenásytnou dušou, čo sa opovážila toto spraviť Učiteľovi. ** Dobrý vo všetkom, Pane, sláva tebe!

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane. (podľa typikona sa klasické Sláva tebe, Pane, sláva tebe nenahrádza ničím iným)

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pán povedal svojim učeníkom: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.” Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?” Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.” Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.” Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš. Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A kam idem, viete, aj cestu poznáte.” Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!” Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.” Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.” Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ,Ukáž nám Otca?!’ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Utešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.” Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?” Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Utešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto! Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.’ Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami. No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ,Kam ideš?’ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Utešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte,a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy; lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma, lebo idem k Otcovi.” Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,’ a: ,Idem k Otcovi’?” Hovorili: „Čo je to, že hovorí: ,Ešte chvíľku’? Nevieme, čo hovorí.” Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: ,Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma’? Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.” Jeho učeníci mu povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.” Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!” Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby tvoj Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene. Tých, ktorých si mi dal, som ochránil a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.” Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

1. antifóna

(8. hlas) Kniežatá národov sa zhromaždili proti Pánovi ** a proti jeho Kristovi. (dvakrát)

Postavili proti mne nezákonné slovo. ** Pane, Pane, neopusť ma! (dvakrát)

Predostrime Kristovi naše čisté zmysly, * ako jeho priatelia obetujme kvôli nemu svoje duše * a nedusme sa starosťami života ako Judáš, * ale volajme vo svojich komôrkach: ** Otče náš, ktorý si na nebesiach, zlého nás pozbav. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Ako Panna si porodila, Neznalá manželstva, * a Pannou si zostala, Matka, čo neokúsili zásnuby, Bohorodička Mária. ** Krista, nášho Boha, pros za našu spásu.

I teraz, to isté.

2. antifóna

(6. hlas) Bežal Judáš k zločinným zákonníkom a vravel: * Čo mi dáte a ja vám ho vydám? * Ty, ohľadom ktorého sa jednali, * sám si neviditeľne stál medzi tými, čo jednali. ** Znalec srdca, zľutuj sa nad našimi dušami. (dvakrát)

Milosrdenstvom poslúžme Bohu * ako Mária počas večere * a nemajme lásku k peniazom ako Judáš, ** aby sme vždy boli s Kristom, Bohom. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Toho, ktorého si nevýslovne porodila, Panna, * nikdy neprestávaj prosiť ako Milujúceho ľudí, * aby zachránil z nebezpečenstiev všetkých, ** čo sa k tebe utiekajú.

I teraz, to isté.

3. antifóna

(2. hlas) Pre vzkriesenie Lazárovo, Pane, * „Hosana“ ti volali hebrejské deti, Milujúci ľudí, ** ale zločinný Judáš nechcel rozumieť. (dvakrát)

Pri svojej večeri, Kriste Bože, * vopred si povedal svojim učeníkom: * Jeden z vás bude mojím zradcom, ** ale zločinný Judáš nechcel rozumieť. (dvakrát)

Na Jánom položenú otázku: * „Pane, kto je ten, čo bude tvojím zradcom?“ * ukázal si na neho chlebom, ** ale zločinný Judáš nechcel rozumieť. (dvakrát)

Cez tridsať strieborných, Pane, * a za pomoci falošného bozku * židia hľadali spôsob, ako ťa zabiť, ** ale zločinný Judáš nechcel rozumieť. (dvakrát)

Pri svojom umývaní, Kriste Bože, * prikázal si svojim učeníkom: * „Tak robte, ako vidíte,“ ** ale zločinný Judáš nechcel rozumieť. (dvakrát)

Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia, * vravel si svojim učeníkom, Kriste, Bože náš, * ale zločinný Judáš nechcel rozumieť. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Zachráň z nebezpečenstiev svojich služobníkov, Bohorodička, * lebo k tebe sa všetci po Bohu utiekame ** ako k nezdolnej stene a záštite.

I teraz, to isté.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen

Počas týchto sedalenov nesedíme, lebo kňaz okiadza svätý oltár, no spievame ich postojačky.

(7. hlas) Keď si počas večere dával pokrm učeníkom, * bol si si vedomý zradnej pretvárky, * preto si poukázal na Judáša, * veď si vedel, že sa nenapravil. * Chcel si, aby všetci chápali, * že sa odovzdávaš dobrovoľne, * aby si vytrhol svet z rúk nepriateľa. ** Veľmi trpezlivý, sláva tebe!

Sláva:

Veľmi trpezlivý, sláva tebe!

I teraz:

Keď si počas večere dával pokrm učeníkom, * bol si si vedomý zradnej pretvárky, * preto si poukázal na Judáša, * veď si vedel, že sa nenapravil. * Chcel si, aby všetci chápali, * že sa odovzdávaš dobrovoľne, * aby si vytrhol svet z rúk nepriateľa. ** Veľmi trpezlivý, sláva tebe!

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?” Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.” Povedal im: „Ja som.” Bol s nimi aj zradca Judáš. Ako im povedal: „Ja som,” cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?” Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.” Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!” Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.” Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchos. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť čašu, ktorú mi dal Otec?!” Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.” Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?” On vravel: „Nie som.” Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.” Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?” Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!” A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi. Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?” On zaprel: „Nie som.” Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!” Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút. Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Po evanjeliu spievame 4. antifónu:

(5. hlas) Dnes Judáš zanecháva Učiteľa a prijíma diabla, * stáva sa slepým pre vášeň lásky k peniazom * a odpadáva od Svetla, zahalený temnotou. * Ako by totiž mohol vidieť, * keď za tridsať strieborných predal Svietidlo?! * Ale nám ten, ktorý trpel za svet, zažiaril. ** K nemu volajme: Ty si trpel a mal sústrasť s ľuďmi, Pane, sláva tebe! (dvakrát)

Dnes Judáš prevracia nábožnosť a vzďaľuje sa daru. * Ten, čo bol učeníkom, stáva sa zradcom. * Pod zvyčajným bozkom ukrýva podvod * a nerozumne pred láskou Vládcovou * uprednostňuje slúženie túžbam po peniazoch. * Takto sa stáva vodcom zločinného zhromaždenia. ** My však, čo máme spásu, Krista, jeho oslavujme! (dvakrát)

(1. hlas) Majme bratskú lásku, lebo v Kristovi sme bratia, * a nebuďme neľútostní k svojim blížnym, * aby sme neboli kvôli peniazom odsúdení ako nemilosrdný sluha * a aby sme nežialili ako Judáš, ** lebo z toho by sme nemali žiadny osoh. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Preslávne veci sa o tebe hovorili všade, * lebo si telom porodila, Bohorodička Mária, Tvorcu všetkého, ** nadovšetko ospevovaná a neznalá manželstva.

I teraz, to isté.

5. antifóna

(6. hlas) Učeník sa zjednáva ohľadom Učiteľovej ceny * a za tridsať strieborných predáva Pána, ** klamným bozkom ho vydáva zločincom na smrť. (dvakrát)

Dnes Stvoriteľ neba i zeme hovoril svojim učeníkom: * Nastala hodina a priblížil sa Judáš, ktorý ma zrádza. * Nech sa ma nikto nezriekne, * keď ma uvidí medzi dvoma zločincami na kríži, * veď trpím, lebo som človek, * ale zachránim tých, čo vo mňa veria, ** lebo som Milujúci ľudí. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Nevysloviteľne si počala v posledných časoch * a porodila si svojho Stvoriteľa, Panna. ** Pros ho za spásu našich duší.

I teraz, to isté.

6. antifóna

(7. hlas) Dnes Judáš bdie, aby zradil Pána, * predvečného Spasiteľa sveta, * čo piatimi chlebami nasýtil množstvá. * Dnes zločinec odmieta Učiteľa. * Ten, čo bol učeníkom, zrádza Vladára, * za striebro predáva toho, ** čo mannou nasýtil človeka. (dvakrát)

Dnes židia na kríž pribili Pána, * čo palicou rozdvojil more * a viedol ich po púšti. * Dnes kopijou prebodli rebrá tomu, * čo kvôli nim bičoval ranami Egypt * a žlčou napojili toho, ** čo im dal ako dážď mannu za pokrm. (dvakrát)

Pane, keď si prišiel dobrovoľne trpieť, * volal si k svojim učeníkom: * Ak ste ani jednu hodinu nedokázali bdieť so mnou, * ako ste sľúbili, že kvôli mne umriete?! * Všimnite si aspoň Judáša, ako nespí, * ale usiluje sa vydať ma zločincom! * Vstaňte, modlite sa, aby ma niekto z vás nezaprel, * až ma uvidí na kríži! ** Veľmi trpezlivý, sláva tebe! (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Raduj sa, Bohorodička, * ty si vo svojom lone obsiahla neobsiahnuteľného v nebesiach! * Raduj sa, Panna, hlásanie prorokov, * cez teba nám zažiaril Emanuel! ** Raduj sa, Matka Krista Boha!

I teraz, to isté.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva a oslavuje tvoje prečestné a veľkolepé meno Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 7. hlas

Aký počin ťa spravil Spasiteľovým zradcom, Judáš?! * Azda ťa vylúčil zo zboru apoštolov?! * Alebo ťa ukrátil o dar uzdravovať?! * Alebo ťa počas večere s nimi odohnal od stola?! * Alebo iným umyl nohy, no tvoje si nevšimol?! * Ó, na koľké dobrá si nepamätal! * Na tvoj nevďačný prístup sa poukazuje, * ohlasuje sa však jeho nesmierna trpezlivosť ** a veľké milosrdenstvo.

Sláva i teraz, to isté.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase vojaci, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiťna smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zboriť Boží chrám a za tri dni ho postaviť.’” Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Ničneodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?!” Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn.” Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: „Hoden je smrti!” Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: „Prorokuj nám, Kristus, kto ťa udrel!” Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!” Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.” Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským!” On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.” O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!” Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.” A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

7. antifóna

(8. hlas) Keď ťa konatelia neprávosti zajali, * znášal si to, Pane, a takto si volal: * Hoci ste udreli pastiera a rozohnali ste dvanásť oviec, mojich učeníkov, * mohol som predviesť viac než dvanásť plukov anjelov, * no som trpezlivý, aby sa splnili veci neznáme a tajomné, * ktoré som vám odhalil cez svojich prorokov. ** Pane, sláva tebe! (dvakrát)

Len čo sa ťa Peter tri razy zriekol, * okamžite pochopil, čo mu bolo povedané, * ale priniesol ti slzy pokánia: ** Bože, očisti a zachráň ma! (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Ako spasiteľnú bránu a raj príjemný * a tiež oblak Svetla, ktoré vždy jestvuje, * ospevujme všetci tú, čo je Pannou svätou, ** a pritom jej vravme: Raduj sa!

I teraz, to isté.

8. antifóna

(2. hlas) Povedzte, čo ste počuli od nášho Spasiteľa, zločinci! * Neustanovil azda zákon i náuky prorokov?! * Prečo ste teda zamýšľali vydať Pilátovi Boha Slovo, ktoré je z Boha, ** a Vykupiteľa našich duší?! (dvakrát)

„Nech je ukrižovaný“ volali tí, čo vždy požívali tvoje dary, * a vrahovia spravodlivých žiadali prijať zločinca namiesto Dobrodinca, * ale mlčal si, Kriste, a znášal si ich ukrutnosť, * lebo si chcel trpieť a nás zachrániť, ** ako Milujúci človeka. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Keďže nemáme odvahu pre množstvo našich hriechov, * ty, Bohorodička Panna, pros toho, ktorý sa z teba narodil, * veď mnoho zmôže modlitba Matky k Vládcovej dobrosrdečnosti. * Neprehliadni modlitby hriešnych, Prečistá, * lebo ten, ktorý sa rozhodol aj trpieť za nás, ** je milosrdný a dokáže zachrániť.

I teraz, to isté.

9. antifóna

(3. hlas) Stanovili tridsať strieborných, cenu oceneného, * ktorého ocenili synovia Izraela. * Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. ** Duch je ochotný, ale telo je slabé, preto bdejte! (dvakrát)

Za pokrm mi dali žlč a keď som bol smädný, napojili ma octom. ** Ty však, Pane, pozdvihni ma a ja im odplatím. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

My, čo sme z pohanov, ospevujeme ťa, čistá Bohorodička, * lebo si priviedla na svet Krista, nášho Boha, ** čo ľudí skrze teba vyslobodil spod kliatby.

I teraz, to isté.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas

Ó, ako si Judáš, kedysi tvoj učeník, osvojil zradu proti tebe! * Po večeri, úkladný a nespravodlivý, ľstivo zašiel za kňazmi a povedal: * Čo mi dáte a ja vám vydám tamtoho, * ktorý zákon porušil a sobotu poškvrnil? ** Veľmi trpezlivý Pane, sláva tebe!

Sláva i teraz, to isté.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase viedli Ježiša od Kajfáša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?” Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.” Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!” Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.” Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?!” Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.” Pilát mu povedal: „Čo je pravda?” Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Paschu prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Všetci znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!” A Barabáš bol zločinec. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Raduj sa, židovský kráľ!” A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.” Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!” Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.” Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.” Keďto Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?” Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?” Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.” Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.” Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdny stolec na mieste zvanom Lithostrotos, po hebrejsky Gabbata. Bol Prípravný deň pred Paschou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!” Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!” Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!” Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!” Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

10. antifóna

(6. hlas) Ten, čo sa odieva svetlom ako rúchom, * nahý zastal pred súdom. * Úder po líci prijal z rúk, ktoré stvárnil. * Zločinný ľud pribil na kríž Pána slávy. * Vtedy sa roztrhla opona chrámu * a slnko sa stalo temným, * lebo neznieslo pohľad na potupovaného Boha, * pred ktorým sa trasie všetko. ** Jemu sa pokloňme! (dvakrát)

Učeník sa zdráhal, zločinec zvolal: ** Pane, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve! (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Obdaruj svet pokojom, Pane, * veď sa ti zapáčilo nosiť za služobníkov telo z Panny, ** aby sme ťa jednohlasne oslavovali, Milujúci ľudí.

I teraz, to isté.

11. antifóna

(6. hlas) Za dobrá, čo si vykonal hebrejskému rodu, * odsúdili ťa na ukrižovanie, Kriste, * a napojili octom a žlčou. * No daj im podľa ich skutkov, Pane, ** lebo nepochopili tvoje zostúpenie. (dvakrát)

Hebrejské rody sa neuspokojili so zradou, Kriste, * no potriasali hlavami, prinášali úškrny a výsmech, * No daj im podľa ich skutkov, Pane, ** lebo nepochopili tvoj zámer. (dvakrát)

Ani to, že sa zem triasla, * ani to, že pukali skaly, * ani chrámová opona, ani vzkriesenie mŕtvych * nepriviedli Hebrejov k viere, * No daj im podľa ich skutkov, Pane, ** lebo vymýšľali proti tebe márnosti. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Spoznali sme Boha, ktorý od teba prijal telo, * jediná čistá, jediná požehnaná, Bohorodička Panna, ** preto ťa neprestajne velebíme spevom.

I teraz, to isté.

12. antifóna

(8. hlas) Toto hovorí Pán židom: * Ľud môj, čože som ti urobil? * Alebo čímže som ti ublížil? * Vašim slepcom som dal svetlo, malomocných som očistil. * Muža, ktorý ležal na lôžku, som uzdravil. * Ľud môj, čože som ti urobil? * A čím ste sa mi odplatili? * Za mannu žlčou, za vodu octom. * Miesto lásky ku mne ste ma na kríž pribili. * Viac to znášať nebudem, povolám svoje národy. * Tie ma budú oslavovať spolu s Otcom i Duchom ** a ja im darujem večný život. (dvakrát)

Dnes sa trhá chrámová opona * kvôli usvedčeniu tých, čo zákon prestupujú, * a slnko ukrýva svoje lúče, keď vidí, ** ako Vládcu na kríž pribíjajú. (dvakrát)

Zákonodarcovia Izraela, židia a farizeji, * apoštolský zbor k vám prevoláva: * Hľa, chrám, ktorý ste vy zborili! * hľa, Baránok, ktorého ste ukrižovali a odovzdali hrobu! * Avšak vlastnou mocou vstal z mŕtvych! * Neklamte samých seba, židia, * Veď on je ten, čo zachránil v mori a kŕmil na púšti. ** On je Život, Svetlo a Pokoj sveta. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Raduj sa, brána Kráľa slávy, ktorou ako jediný prešiel, * zanechal ju však ako predtým zapečatenú ** na spásu našich duší.

I teraz, to isté.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas

Keď si zastal pre Kajfášom, Bože, * a odovzdal si sa Pilátovi, Sudca, * od strachu sa nebeské sily zatriasli. * Keď si vyšiel na drevo uprostred dvoch zločincov, * nechal si sa pripočítať medzi nespravodlivých, * aby si, Bezhriešny, zachránil človeka. * Nevinný Pane, sláva tebe!

Sláva i teraz, to isté.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase, keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keďsa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?” Všetci volali: „Nech je ukrižovaný!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Nech je ukrižovaný!” Keď Pilát videl, že ničnedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto spravodlivého. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Raduj sa, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

13. antifóna, 6. hlas:

Zhromaždenie židov si vyžiadalo u Piláta, * aby ťa dal ukrižovať, Pane. * Veď hoci na tebe nenašli vinu, * oslobodili trestuhodného Barabáša, * ale odsúdili teba, spravodlivého, * a tak sa stali dedičmi hriechu špinavej vraždy. * No daj im podľa ich skutkov, Pane, ** lebo vymýšľali proti tebe márnosti. (dvakrát)

Toho, pred ktorým sa všetko trasie a chveje * a ktorému každý jazyk spieva, * Krista, Božiu silu a Božiu múdrosť, * kňazi udreli po líci a žlč mu dali. * On bol ochotný všetko trpieť, * lebo nás chcel spasiť z našich neprávostí svojou krvou, ** ako Milujúci ľudí. (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Bohorodička, ty si nevýslovne skrze slovo * porodila Stvoriteľa samej seba. ** Jeho pros za spásu našich duší.

I teraz, to isté.

14. antifóna, 8. hlas:

Pane, ty si prijal za spolupútnika zločinca, * čo si krvou ruky poškvrnil. * Spoločne s ním aj nás pripočítaj, ** ako Dobrý a Milujúci človeka. (dvakrát)

Malý hlas vydal zločinec na kríži, * napriek tomu veľkú vieru našiel. * V jedinom okamihu dosiahol spásu, * ako prvý otvoril bránu do raja a vstúpil. * Ty, ktorý si prijal jeho pokánie, ** Pane, sláva tebe! (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Raduj sa, lebo si cez anjela radosť sveta prijala! * Raduj sa, lebo si svojho Tvorcu a Pána porodila! ** Raduj sa, za hodnú uznaná stať sa Božou Matkou!

I teraz, to isté.

15. antifóna, 6. hlas:

Dnes na dreve visí ten, * ktorý zavesil zem na vodách. * Veniec z tŕnia si dáva nasadiť ten, * ktorý je Kráľom anjelov. * Do falošného purpuru sa oblieka ten, * ktorý oblakmi odieva nebo. * Úder dlaňou po líci prijal ten, * ktorý Adama oslobodil v Jordáne. * Klincami bol pribitý Ženích cirkvi, * kopijou bol prebodnutý Syn Panny. * Klaniame sa tvojim utrpeniam, Kriste, * klaniame sa tvojim utrpeniam, Kriste, * klaniame sa tvojim utrpeniam, Kriste. ** Ukáž nám aj svoje slávne vzkriesenie! (dvakrát)

Nesviatkujme ako židia, * veď našou Paschou je Kristus, * čo sa obetoval za nás, * ale očisťme samých seba od každej škvrny * a čisto sa modlime k nemu: * Povstaň, Pane, a zachráň nás, ** ako Milujúci ľudí. (dvakrát)

Pane, tvoj kríž je život a záštita tvojho ľudu. * Naň sa spoliehame a spievame tebe, svojmu ukrižovanému Bohu: ** Zmiluj sa nad nami! (dvakrát)

Sláva, bohorodičník

Keď videla tvoja Rodička, Kriste, * ako ťa zavesili, vravela mocným hlasom: * Čo za hrozné tajomstvo vidím, Synu môj?! * Ako umieraš na kríži prebodnutý telom, ** veď ty si ten, čo dáva život?!

I teraz, to isté.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 4. hlas

Spod kliatby zákona si nás vykúpil * svojou úctyhodnou krvou. * Dal si sa pribiť na kríž a prebodnúť kopijou. * Prameň nesmrteľnosti si tak otvoril pre ľudí. ** Spasiteľ náš, sláva tebe!

Sláva i teraz, to isté.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase vojaci odviedli Ježiša dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju. A začali ho pozdravovať: „Raduj sa, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu piť víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne žreb, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.” A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.”

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Potom blaženstvá na 8 veršov, 4. hlas:

Pane, spomeň si na mňa, ** keď prídeš do svojho kráľovstva.

Blažení chudobní v duchu, ** lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení plačúci, ** lebo oni budú potešení

Blažení tichí, ** lebo oni budú dedičmi zeme.

Blažení lační a smädní po spravodlivosti, * lebo oni budú nasýtení.

Drevom bol Adam vyhnaný z raja, * drevom kríža bol zločinec vovedený do raja. * Keď ochutnal prvý, prikázanie Tvorcu odvrhol, * keď bol druhý s tebou ukrižovaný, vyznal ťa ako skrytého Boha. ** Spomeň si aj na nás vo svojom kráľovstve!

Blažení milosrdní, * lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Konatelia neprávostí kúpili od učeníka Tvorcu Zákona * a sťa porušovateľa Zákona ho predviedli pred súdny stolec Pilátov. * Volali: „Ukrižuj!“ toho, čo im na púšti dával mannu. * My však nasledujeme spravodlivého zločinca a s vierou voláme: ** Spomeň si aj na nás, Spasiteľ, vo svojom kráľovstve!

Blažení čistého srdca, * lebo oni uvidia Boha.

Zástup Božích vrahov, zločinný národ židovský, * zúrivo volal k Pilátovi a vravel: * Ukrižuj nevinného Krista * a prepusť nám radšej Barabáša. * No my k nemu kričíme hlasom rozumného zločinca: ** Spomeň si aj na nás, Spasiteľ, vo svojom kráľovstve!

Blažení tí, čo šíria pokoj, * lebo ich budú volať Božími synmi.

Tvoj bok životonosný, Kriste, * čo sťa z raja dáva prameň, tvoju cirkev, * napája akoby raj duchovný, * odkiaľ sa do štyroch evanjelií rozdeľuje sťaby do krajov, * napája svet, obveseľuje stvorenie ** a národy učí s vierou sa klaňať tvojmu kráľovstvu.

Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, * lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Pre mňa si bol na kríž pribitý, * aby si mi daroval odpustenia prameň. * Cez bok si bol prebodnutý, * aby si mi slzy života ponalieval. * Klincami si bol pripevnený, * aby som dosiahol pomocou hĺbky tvojich útrap * vieru o výške tvojej moci a volal: * Darca života, Kriste, ** sláva tvojmu krížu i utrpeniu, Spasiteľ!

Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať * a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť.

Keď si bol, Kriste, na kríž pribitý, * všetko stvorenie sa pri pohľade na to chvelo, * základy zeme sa triasli od strachu pred tvojou mocou, * svietidlá sa skryli, roztrhla sa opona chrámu, * vrchy sa chveli, skaly sa pukali * a veriaci zločinec, Spasiteľ, volá s nami: ** Spomeň si vo svojom kráľovstve!

Radujte sa a jasajte, * lebo máte hojnú odmenu v nebi.

Pane, na kríži si roztrhal náš rukopis * a keď si sa dal pripočítať k mŕtvym, * spútal si tamojšieho tyrana * a svojím vzkriesením si všetkých vyslobodil z okov smrti. * Ním sme boli, Milujúci človeka, Pane, osvietení a voláme: ** Spomeň si aj na nás, Spasiteľ, vo svojom kráľovstve!

Sláva:

Dôstojne sa modlime, veriaci, * aby sme všetci jednomyseľne vzdávali slávu * Otcu i Synu i Svätému Duchu, * jedinosti božstva, čo jestvuje v troch hypostázach, * čo prebýva nezmiešaná, jednoduchá, nedeliteľná a neprístupná, ** ktorou sa oslobodzujeme od trestu ohňa.

I teraz:

Tvoju matku, Kriste, čo ťa bez semena telom počala * a opravdivo zostala i po pôrode nepoškvrnenou Pannou, * tú ti, veľmi milosrdný Vládca, prinášame ako modlitbu, * aby si daroval odpustenie hriechov * tým, čo ustavične volajú: ** Spomeň si na nás, Spasiteľ, vo svojom kráľovstve!

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Rozdelili si moje šaty * a o môj odev hodili kocky.

Verš: Bože, Bože môj, vnímaj ma; prečo si ma opustil?

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase, keď vojaci prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čiže Lebka, dali Ježišovi piť ocot zmiešaný so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.’” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabachthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnutých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.”

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase viedli s Ježišom na popravu ešte dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” Potom hodili žreb a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Spolu s nimi sa mu posmievali aj poprední muži a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Kristus, ten vyvolenec.” Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!” Nad ním bolo napísané gréckymi, latinskými a hebrejskými písmenami: „Toto je židovský kráľ.” A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Kristus?! Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal Ježišovi: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.” Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Kánon, 6. hlas

5. pieseň:

Irmos: Kvôli tebe bdiem do rána, * ktorý si sa pre milosrdenstvo bez zmeny ponížil * a bez utrpenia si sa sklonil k utrpeniam, Slovo Božie. ** Daruj mne padlému pokoj, Milujúci ľudí. (dvakrát)

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Keď si služobníci dali umyť nohy a teraz sa vopred očistili účasťou na tvojom božskom tajomstve, Kriste, s tebou vyšli zo Siona na veľký Olivový vrch a teba ospevovali, Milujúci človeka.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hľaďte, povedal si, priatelia, a nebojte sa, veď teraz sa priblížila hodina, keď mám byť zajatý a zabitý rukami konateľov neprávostí. Všetci sa rozpŕchnete a mňa opustíte, no ja vás zhromaždím, aby ste ma ohlasovali, Milujúceho človeka.

Irmos: Kvôli tebe bdiem do rána, * ktorý si sa pre milosrdenstvo bez zmeny ponížil * a bez utrpenia si sa sklonil k utrpeniam, Slovo Božie. ** Daruj mne padlému pokoj, Milujúci ľudí.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondak, 8. hlas

Za nás ukrižovaného * poďte, všetci, ospevujme. * Veď Mária ho videla na kríži a riekla: * Hoci ukrižovanie podstupuješ, ** ty si môj Syn a môj Boh!

Ikos

Keď Mária, Ovečka, videla vlastného Baránka, * ako ho odvádzajú na zabitie, * išla za ním s rozpustenými vlasmi * s ďalšími ženami a volala: * Kam kráčaš, Dieťa, prečo sa tak náhliš?! * Azda je v Káne Galilejskej znova ďalšia svadba * a teraz sa tam ponáhľaš urobiť im víno z vody?! * Mám ísť s tebou, Dieťa, alebo ťa mám čakať?! * Daj mi slovo, neprejdi, Slovo, okolo mňa mĺkvo, * ktorú si čistou zachoval! ** Veď si môj Syn a môj Boh!

8. pieseň:

Irmos: Stĺp zloby, ktorá sa protiví Bohu, * božskí mládenci vydali na posmech. * A zasadnutie konateľov bezprávia, * čo zúri proti Pomazanému, sa radí márne, * keď uvažuje, ako zabiť toho, * ktorý dlaňou udržiava život, * ktorému dobrorečí všetko tvorstvo ** a ktorého oslavuje naveky. (dvakrát)

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Z viečok straste teraz spánok, povedal si učeníkom, Kriste, a bdejte na modlitbe, aby ste neupadli do pokušenia. A najmä ty, Šimon, veď najsilnejšiemu patrí najväčšia skúška. Spoznaj ma, Peter – toho, ktorému dobrorečí všetko tvorstvo a ktorého oslavuje naveky.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Nečisté slovo z perí nikdy nevypustím proti tebe, Vládca, no s tebou zomriem ako rozumný, hoci by ťa všetci zapreli, zvolal Peter. Ani telo, ani krv, ale tvoj Otec mi ťa odhalil – toho, ktorému dobrorečí všetko tvorstvo a ktorého oslavuje naveky.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hĺbku božskej múdrosti a poznania si nepreskúmal celú a priepasť mojich súdov si nepochopil, človeče, povedal Pán. Pretože si telo, nechváľ sa, veď ma trikrát zaprieš – toho, ktorému dobrorečí všetko tvorstvo a ktorého oslavuje naveky.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Zriekaš sa toho, Šimon Peter, čo urobíš čoskoro, ako sa povedalo, a prestraší ťa jediná služobníčka, keď príde k tebe, povedal Pán. No horko zaslzíš a nájdeš ma, napriek všetkému milosrdného – toho, ktorému dobrorečí všetko tvorstvo a ktorého oslavuje naveky.

Irmos: Stĺp zloby, ktorá sa protiví Bohu, * božskí mládenci vydali na posmech. * A zasadnutie konateľov bezprávia, * čo zúri proti Pomazanému, sa radí márne, * keď uvažuje, ako zabiť toho, * ktorý dlaňou udržiava život, * ktorému dobrorečí všetko tvorstvo ** a ktorého oslavuje naveky.

9. pieseň:

Irmos: Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, ** opravdivá Bohorodička, velebíme ťa. (dvakrát)

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Zhubný oddiel odporných Bohu, zhromaždenie Božích vrahov, čo koná zlobu, zastalo pred tebou, Kriste, a sťa nespravodlivého vlieklo Stvoriteľa všetkého, ktorého velebíme.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Bezbožní, čo nechápali Zákon a zbytočne uvažovali nad hlasmi Prorokov, sťa ovečku vliekli na nespravodlivé zabitie teba, Vládcu, ktorého velebíme.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kňazi so zákonníkmi, ranení zlobou vlastnej závisti, vydali na zabitie Život daný národom, toho, čo je podľa prirodzenosti Darca života, ktorého velebíme.

Prípev: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Mnohí ťa obstúpili ako psy a fackovaním udierali tvoje líce. Pýtali sa ťa a falošne proti tebe svedčili. Všetko si pretrpel, a tak si všetkých zachránil.

Irmos: Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, ** opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

V rovnaký deň, Pane, * rozumného zločinca si uznal za hodného raja. ** Aj mňa osvieť drevom kríža a zachráň ma.

Sláva: to isté.

I teraz: to isté.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase stála pri Ježišovom kríži jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.” Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.” Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keďprišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneďvyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.” A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.”

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Chvály, 3. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(3. hlas) Môj prvorodený syn Izrael spravil dva zlé skutky: * Mňa, Prameň živej vody, opustil, * a vykopal si studňu popraskanú. * Mňa dal ukrižovať na Drevo, * ale Barabáša si vyžiadal a prepustil. * Nebo nad tým užaslo a mesiac lúče ukryl. * Ty však, Izrael, si sa nehanbil, * ale vydal si ma smrti. * Odpusť im, Otče svätý, ** veď nevedia, čo spravili.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Môj prvorodený syn Izrael spravil dva zlé skutky: * Mňa, Prameň živej vody, opustil, * a vykopal si studňu popraskanú. * Mňa dal ukrižovať na Drevo, * ale Barabáša si vyžiadal a prepustil. * Nebo nad tým užaslo a mesiac lúče ukryl. * Ty však, Izrael, si sa nehanbil, * ale vydal si ma smrti. * Odpusť im, Otče svätý, ** veď nevedia, čo spravili.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Každý úd tvojho svätého tela * znášal kvôli nám zneuctenie: * hlava tŕnie, tvár pľuvance, líca zauchá. * Ústa ochutnali žlč v octe rozmiešanú, * uši bezbožné rúhania, * ramená údery, ruka trstinu, * celé telo rozpätie na kríži, * končatiny klince a bok kopiju. * Nadovšetko silný Spasiteľ, * ktorý si pre nás trpel a oslobodil nás od útrap, * ktorý si k nám zostúpil pre lásku k človeku a nás povzniesol, ** zmiluj sa nad nami!

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Keď ťa, Kriste, na kríž pribili, * celé stvorenie to videlo a chvelo sa. * Základy zeme sa strachom z tvojej moci triasli. * Veď pri tvojom dnešnom vyzdvihnutí hebrejský rod zahynul, * chrámová opona sa roztrhla vo dvoje * a mŕtvi z hrobov povstali. * Stotník pri pohľade na div stŕpol. * Tvoja matka tam stála, volala a materinsky kričala: * Ako by som nenariekala a nemala vnútro ranené, * keď vidím, že si nahý, odsúdený a visíš na Dreve?! * Ukrižovaný, pochovaný a z mŕtvych vzkriesený, ** Pane, sláva tebe!

Sláva, 6. hlas

Zobliekli zo mňa moje šaty * a červeným plášťom ma odeli, * na hlavu mi položili veniec tŕňový * a do pravej ruky mi dali trstinu, * aby som ich rozbil ** ako nádobu hrnčiara.

I teraz, ten istý hlas

Svoj chrbát som vydal na rany, * svoju tvár som neodvrátil od pľuvancov, * dostavil som sa na súd Pilátov ** a kríž som znášal pre spásu sveta.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Čítame malé slávoslovie.

Ľud: Sláva Bohu na nebi a mier na zemi. V ľuďoch dobrá vôľa. Chválime ťa, velebíme ťa. Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a kráľu nebeský, Bože, Otče, všemohúci Vládca, Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste, i Svätý Duchu, Pane Bože. Baránku Boží, Synu Otca. Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. Pane, k tebe sa utiekam. Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. Chválime a oslavujeme tvoje meno naveky. Amen. Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, nepohŕdaj dielom svojich rúk. Tebe patrí chvála, tebe patrí pieseň. Tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Diakon: Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: V tom čase Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deňa hrob bol blízko.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Veršové slohy, 1. hlas

Počas týchto stichír sa okiadza celý chrám tak, ako pred prvým evanjeliom.

Celé stvorenie sa menilo od strachu, * keď ťa, Kriste, videlo visieť na kríži. * Slnko sa zatmelo, základy zeme sa zatriasli. * Všetko trpelo s tým, ktorý všetko stvoril. ** Dobrovoľne si za nás trpel, Pane, sláva tebe!

Verš: Rozdelili si moje šaty * a o môj odev losovali.

(2. hlas) Prečo ľud bezbožný a zločinný * uvažuje o tom, čo je daromné?! * Prečo odsúdili na smrť Život všetkých?! * Veľký div, Stvoriteľ sveta sa vydáva do rúk zločincov * a na drevo sa vyvyšuje Milujúci človeka, * aby vyslobodil väzňov podsvetia, ktorí kričia: ** Veľmi trpezlivý Pane, sláva tebe!

Verš: Žlč mi dali za pokrm a octom ma napájali.

Keď ťa dnes nepoškvrnená Panna videla * vyzdvihnutého na kríži, Slovo, * nariekala materinským vnútrom, * srdce mala horko ranené, * bolestne stonala z hlbiny duše * a trhala si tvár spolu s vlasmi. * Preto sa bila do pŕs a žalostne volala: * Beda mi, božské Dieťa, beda mi, Svetlo sveta! * Prečo si zapadol mojim očiam, Baránok Boží?! * Preto sa zmocnilo beztelesných vojov chvenie a vraveli: ** Nepochopiteľný Pane, sláva tebe!

Verš: Boh je naším kráľom od vekov, * spásu učinil uprostred zeme.

Keď tá, čo ťa bez semena počala, * videla teba, Stvoriteľa a Boha, visieť na Dreve, * horko volala, Kriste: * Syn môj, kam zapadla krása tvojho vzhľadu?! * Na tvoje nespravodlivé ukrižovanie hľadieť neznesiem. * Rýchlo teda povstaň, * aby som i ja videla ** tvoje zmŕtvychvstanie tretieho dňa.

Sláva, 8. hlas

Pane, keď si na kríž vystupoval, * bázeň a chvenie padli na stvorenie. * Avšak zemi si zabránil * pohltiť tých, čo ťa na kríž pribíjali. * Podsvetiu si prikázal vydať väzňov na obnovu ľudí. * Sudca živých aj mŕtvych, * život, nie smrť si prišiel darovať. ** Milujúci ľudí, sláva tebe!

I teraz, 6. hlas

Už sa namáča trstina zavrhnutia * rukami nespravodlivých sudcov. * Ježiša súdia a na kríž odsudzujú. * Stvorenie trpí, keď vidí Pána na kríži. * Ty však, Dobrý, čo prirodzenosťou tela kvôli mne trpíš, ** Pane, sláva tebe!

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: ‚Vstal z mŕtvych,’ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.” Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a zabezpečte, ako viete!” Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Ľud: Sláva tvojej veľkej trpezlivosti, Pane.

Potom:

Dobré je oslavovať Pána * a ospevovať tvoje meno, Najvyšší. * Za rána zvestovať tvoju dobrotu a tvoju vernosť celú noc.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Tropár, 4. hlas

Spod kliatby zákona si nás vykúpil * svojou úctyhodnou krvou. * Dal si sa pribiť na kríž a prebodnúť kopijou. * Prameň nesmrteľnosti si tak otvoril pre ľudí. ** Spasiteľ náš, sláva tebe!

Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť.

Ľud: Požehnaj.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, ktorý pre spásu sveta pretrpel opľúvanie, bitku, zauškovanie, kríž i smrť, na prosby svojej prečistej Matky a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.