V pondelok na šiestej hodinke:

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (1,1 – 20)

Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Júdsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdska. Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“ Beda hriešnemu národu, ľudu s ťažkou vinou, plemenu zločincov, synom skazeným. Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa. Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite: celá hlava je nezdravá a celé srdce choré. Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom. Vaša krajina je púšťou, vaše mestá vypálené ohňom. Vaša pôda? – pred očami vám ju zožierajú cudzinci, je púšťou, skazená od cudzincov. Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, sťa kolibka na uhorkovisku, ako obliehané mesto. Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali. Čujte slovo Pánovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský! „Načo mi množstvo vašich obetí? – hovorí Pán. Nasýtený som zápalmi baranov a tukom kŕmnych teliec; v krvi býčkov, baránkov a capov nemám zaľúbenie. Keď prichádzate vidieť moju tvár, ktože to žiada od vás rozšliapavať mi nádvoria? Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia? Neznesiem hriech a slávnosť! Vaše novmesiace a sviatky nenávidí moja duša, stali sa mi bremenom, zunoval som znášať ich. Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi. „Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu! Poďte, pravoťme sa! – hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele). Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove.“

V pondelok na večierni:

Čítanie z knihy Genezis (1,1 – 13 )

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý. Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak. A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi.“ A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.

Čítanie z Knihy prísloví (1,1 – 20)

Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského. (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné, (Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť, dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel. Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek. Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. Počúvaj, syn môj; napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere, bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom. Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! Keby vraveli: „Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy; Pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu. Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou. Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný.“ Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka! Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv. Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov! Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku. Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť ho pripravuje o život. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas.