Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby
Prvá modlitba
Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.
Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.
Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.
Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.
Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 46
Tlieskajte rukami, všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radostným. – Lebo Pán je najvyšší a hrozný, * nad celou zemou veľký kráľ. – Podmaňuje nám národy * a pohanov nám kladie pod nohy. – On pre nás vybral dedičstvo, * slávu Jakuba, ktorého má rád. – Za jasotu vystupuje Boh, * Pán vystupuje za hlaholu poľnice. – Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte nášmu kráľovi, spievajte. – Pretože Boh je kráľom celej zeme; * spievajte mu chválospev. – Boh kraľuje nad národmi, * Boh sedí na svojom svätom tróne. – Kniežatá národov sa spolčujú * s národom Boha Abrahámovho. – Veď Bohu patria mocní zeme, * tak veľmi je vyvýšený.
Žalm 47
Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha. – Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * celej zemi na radosť. – Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa. – Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. – Lebo hľa, králi sa spolčili * a utvorili jeden šík. – No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, * zmiatli sa a dali sa na útek; – hrôza ich tam schvátila, * bolesti ako rodičku, – ako keď východný víchor * rozbíja lode taršišské. – Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, * v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky. – Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu. – Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti. – Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú * nad tvojimi výrokmi. – Obíďte Sion a obklopte ho, * spočítajte jeho veže. – Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, * aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu, – že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: * on sám nás bude stále sprevádzať.
Žalm 48
Čujte to, všetky národy, * počúvajte, všetci obyvatelia zeme; – vy všetci, prostí aj vznešení, * všetci vospolok, bohatí aj chudobní. – Moje ústa hovoria múdrosť * a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné. – K prísloviam ucho nakláňam, * pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu. – Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, * keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť? – Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu * a chvastajú sa nadmerným bohatstvom? – Veď sám seba nevykúpi nik * ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. – Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, * aby človek žil naveky a zánik neuzrel. – Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák, * a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. – Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, * aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. – Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. – Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, * a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. – Ako ovce sa ženú do priepasti * a smrť je ich pastierom. – Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: * podsvetie im bude príbytkom. – No moju dušu Boh vykúpi, * z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. – Netráp sa, ak niekto bohatne * a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. – Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, * jeho poklad s ním nepôjde. – Aj keď si blahoželal za živa: * „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,” – predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť, * a tí už nikdy svetlo neuzrú. – A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, * je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 49
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. – Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; * náš Boh prichádza a už nemlčí: – pred ním je žeravý oheň * a vôkol neho búrka mohutná. – On nebo i zem volá z výšavy * na súd nad svojím národom: – „Zhromaždite mi mojich svätých, * čo zmluvu so mnou spečatili obetou.” – A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, * veď sudcom je sám Boh. – Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť * ja, Boh, čo tvojím Bohom som. – Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. – Viac z tvojho domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich čried. – Lebo mne patrí všetka lesná zver, * tisícky horskej zveriny. – Poznám všetko vtáctvo lietavé, * moje je i to, čo sa hýbe na poli. – Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; * veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. – Vari ja hovädzie mäso jedávam * alebo pijem krv kozľaciu? – Obetuj Bohu obetu chvály * a Najvyššiemu svoje sľuby splň. – A vzývaj ma v čase súženia: * ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.” – No hriešnikovi Boh hovorí: * „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš? – Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš. – Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu * a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. – Zo svojich úst vypúšťaš zlo * a klamstvá snuje tvoj jazyk. – Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, * syna svojej matky potupuješ. – Toto páchaš, * a ja by som mal mlčať? – Myslíš si, že ja som ako ty: * teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. – Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, * inak vás zahubím a nik vám nepomôže. – Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.”
Žalm 50
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 51
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, * čo sa zmôžeš iba na ničomnosť? – Úklady strojíš deň čo deň, * jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník. – Zlo miluješ viacej než dobro, * lož väčšmi ako pravdu. – Najmilšie sú ti reči zhubné, * ty jazyk úlisný. – Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, * vytrhne ti korene z krajiny žijúcich. – Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, * ale z neho sa vysmejú: – „Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve * a domohol sa moci svojimi úskokmi.” – Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. * Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky. – Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, * a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.
Žalm 52
Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre. – Boh pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Boha; * no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba. – Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, * zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.
Žalm 53
Pane, zachráň ma pre svoje meno * a svojou mocou obráň moje právo. – Bože, vyslyš moju modlitbu * a vypočuj slová mojich úst. – Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach. – Ale mne Boh pomáha * a môj život udržiava Pán. – Na mojich protivníkov obráť nešťastie * a rozpráš ich, veď si verný. – S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý; – lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.
Žalm 54
Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma. – Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. – Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná. – Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des. – A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si? – Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“ – Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky. – Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady – a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam. – Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. – Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. – S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom. – Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred. – Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni. – Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas. – Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne. – Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. – Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu. – Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. – Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný. – Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy. – Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.
Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.
Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
(8. hlas, podoben Hóspodi, ášče i na sudíšči:) Pane, ty si zo svojich učeníkov urobil duchovný raj. * S ich svätou pomocou ma vysloboď z pozemského nešťastia. * Nech mi pomáhajú povznášať svoje myšlienky, * aby prostredníctvom zdržanlivosti porozumeli tvojim strastiam. * Lebo ty si štedrý a ľudomilný.
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
Počas veľkého pôstu, * ktorý spolupracuje s milosťou Božou, * úprimne plačme a volajme k Spasiteľovi: * „S pomocou tvojich darov, nekonečne milosrdný Pane, * spas všetkých, ktorí ťa oslavujú, * lebo si dobrý a plný lásky.“
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
(8. hlas, podoben Slávnuju i prečístuju:) Preslávni apoštoli a orodovníci, * lekári nemocných a ochrancovia zdravia, * pomáhajte nám, ktorí sa účastníme pôstu, * aby sme ho v modlitbe a zdraví prežili * a spoločne mohli oslavovať * víťazného zmŕtvychvstalého Krista.
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
(8. hlas, podoben Chodatáich slezámi:) Celý život som strávil s márnotratnými a mýtnikmi, * či sa môžem aspoň v starobe kajať za svoje hriechy? * Stvoriteľu všetkého a lekár chorých, * zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Ťarchou nedbanlivosti som zdržiavaný, * váľam sa v špine zasiahnutý Beliálovým šípom, * tvoj obraz vo mne je v rozklade. * Napraviteľ nedbalých a osloboditeľ hriešnikov. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Bol som na pohoršenie ľuďom, * ako pozemský som robil pozemsky, * vstúpil som do manželstva podľa tvojho zákona * a prestúpil som ho poškvrniac svoje lôžko. * Z hliny som urobený, neprehliadni svoje stvorenie.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Bol som nájomcom svojej duše, * nerozvážne som rozhodoval o tele, * bol som vystavený na posmech démonom, * otročil som vášniam a nemiestnym nerestiam. * Navštív ma vo svojej veľkej dobrote, ty, prenasledovateľ démonov. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Dobrovoľne som zhrešil viac ako všetci, * preto som opustený. * Mám protivníka svojej duše, * prešibanosť tela, ktorá ma zatemňuje. * Svetlo tých, čo sú vo tme a vodca blúdiacich. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
„Žiť bude,” volá prorok, „moja duša, Pane, a chváliť ťa, * vezmi ma, zablúdené ovča a pripočítaj ma k svojmu stádu, * daj mi čas pokánia, aby som stonajúc volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Zhrešil som, zhrešil, * prestúpil som tvoje prikázania, Kriste, Bože, * buď mi milostivým dobrodincom, * aby som videl vnútornými očami a utiekol pred tmou. * S bázňou ti volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Divá zver sa ma zmocnila, * osloboď ma pred ňou, Vládca. * Chceš ako Stvoriteľ spasiť a priviesť k poznaniu pravdy všetkých ľudí, * s nimi spas i mňa. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Buď mi liekom, Dobrodinec, * mojou spásou a záchranou, * neodožeň ma ale zhliadni na mňa ležiaceho v neprávostiach. * Zdvihni ma ako všemocný, * aby som i ja zvestoval tvoje skutky a volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Schoval som talent mne daný, * ako nerozumný sluha som ho zakopal do zeme. * Odsúdil som sa však a stal sa nepotrebným. * Neodvažujem sa ďalej prosiť teba. * Poľutuj ma bez hnevu, aby som i ja volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Vysušil si jazero bôľu, * keď sa žena, chorá na krvotok, dotkla obruby tvojho rúcha. * Prijmem odpustenie hriechov, keď sa ťa dotýkam s neochvejnou vierou. * Prijmi i mňa tak ako ju a uzdrav moju bolesť. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Máš sedieť na prestole, * ty, ktorý si slovom stvoril nebo i zem. * My všetci máme stáť pred tebou a rozprávať ti svoje hriechy. * Pred tým ma však prijmi na pokánie. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Pozri okom plným dobroty * a buď mi milostivý, jediný Spasiteľ, * daruj prúdy liekov mojej biednej a kajúcej duši. * Umy ju od blata mojich skutkov, aby som volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Meč si pripravil Beliál, * chystal sa uloviť moju pokornú dušu, * urobiac ma neschopného osvietenia, * múdrosťou tvojej tváre. * Panujúci v sile, vytiahni ma z jeho osídel. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Celý som sa oddal strastiam, * zanechal som zákon a božské Písma. * Od všetkého ma uzdrav, Dobrodinec, * pre mňa si sa stal tým, čím som ja teraz, Blažený. * Obráť ma, Štedrý, nepodrobený strastiam. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Márnotratnica slzami kropí tvoje prečisté a čestné nohy, * všetkých uisťujúc, že stačí dotyk a je možné prijať rozhrešenie hriechov. * Jej vieru daj i mne, Spasiteľ, keď k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Očisť škvrnu na mojej duši, * pre mňa si strádal a telom sa stal dieťaťom. * Kvapku svojho milosrdenstva si poslal, * chorého kajúcnika si umyl od škvrny a uzdravil chorých. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Upevni, Vládca, moju dušu, * aby sa k tebe utiekala a stále ti slúžila. * Ty si totiž môj pokrov a ochranca, * zástanca i pomoc. * Učiň ma hodným, Slovo Božie, volať s dôverou: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Hradbou neporušiteľnou, buď nám Ježišu Spasiteľu * a milostivý Bože, * lebo sme oklamaní padli zvykmi a skutkami. * Znova zdvihni, Dobrodinec, svoje stvorenie a zmiluj sa, Štedrý. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Bol som márnotratným synom, premárnil som bohatstvo, * teraz sa potácam od hladu. * Pod tvoju strechu sa utiekam, * ako márnotratného prijmi ma, dobrý Otče * a učiň ma účastným tvojho stola, keď k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Pôvodca zla, zo závisti vyhnal z raja Prvostvoreného. * Zločinec na dreve slovami: „Spomeň si!”, prijal raj. * Ja tiež s vierou i strachom volám k tebe: „Spomeň si!” * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Vystri ku mne ruku ako k Petrovi * a vyveď ma z hlbiny, Bože. * Udeľ mi milosť a milosrdenstvo, * pre modlitby nepoškvrnenej Matky, ktorá ťa zrodila bez semena * i všetkých tvojich svätých. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Prijmi ma, spievajúceho, každý deň, * Baránok, ktorý si sňal môj hriech. * Dušu i telo celkom odovzdávam do tvojich rúk * a v noci i vo dne dlho k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Ó, aké je nevysloviteľné tvoje milosrdenstvo, * dobrý a hnevu cudzí Pane! * Ó, bezhriešny a štedrý, * neodvrhni ma spred svojej tváre, * nech i ja vďačne, s radosťou a spevom volám k tebe: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.”
Ó, neopísateľné zostúpenie! * Ó, nepoznané, úžasné a zázračné narodenie! * Ako ťa Panna nosí ako dieťa, vo svojom objatí, Tvorcu a Boha. * Z nej si dovolil vziať svoje telo. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Bože odplaty, Pane, Bože odplaty zjav sa.
Verš: Povstaň ty, ktorý súdiš zem, odplať pyšným, čo si zaslúžili.
Čítanie z knihy Genezis (17,1 – 9)
Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!
Prokimen 4. hlas: Spievajte Pánovi pieseň novú.
Verš: Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.
Čítanie z Knihy prísloví (15,20 – 16,9)
Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou. Bláznovstvo je nerozumnému (človekovi) potechou, rozvážny muž však mieri rovno (kam mu treba) ísť. Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov. Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst a slovo v pravý čas – oj akéže je dobré! Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, lež čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, modlitbu spravodlivých však vyslýcha. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď (dáva) Pán na jazyk. Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka, pomerí aj jeho nepriateľov s ním. Lepšie (mať málo spravodlivým (spôsobom), ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.
Potom:
Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz:)
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Modlitba sklonenia hláv:
Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:
Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Svojimi myšlienkami som upadol medzi lotrov. * Okradli ma nešťastného a dobili. * Celá moja duša bola ťažko ranená. * Olúpili ma o čnosti, a tak ležím na ceste života. * Uzrel ma kňaz v bolestných ranách, * pohŕdol mnou a odišiel. * Aj levita na mňa pohliadol a počul moje stony, * ale nezmiloval sa a odišiel. * Ale ty, milosrdný Kriste Bože, * ktorý si neprišiel zo Samárie, * ale z Márie si prijal telo, * uzdrav ma vo svojej dobrote * a obdaruj ma svojou veľkou milosťou.
Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
Svojimi myšlienkami som upadol medzi lotrov. * Okradli ma nešťastného a dobili. * Celá moja duša bola ťažko ranená. * Olúpili ma o čnosti, a tak ležím na ceste života. * Uzrel ma kňaz v bolestných ranách, * pohŕdol mnou a odišiel. * Aj levita na mňa pohliadol a počul moje stony, * ale nezmiloval sa a odišiel. * Ale ty, milosrdný Kriste Bože, * ktorý si neprišiel zo Samárie, * ale z Márie si prijal telo, * uzdrav ma vo svojej dobrote * a obdaruj ma svojou veľkou milosťou.
Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Ako sa patrilo, odiali ste sa pancierom viery * a vyzbrojili svätým krížom, * stali ste sa statočnými bojovníkmi, mučeníci. * Statočne ste sa ubránili svojim mučiteľom * a prekonali ste klamstvo zlého ducha. * Ako hrdinovia ste dostali víťazné vence. * Preto sa ustavične modlite za naše duše.
Počuj hlas svojich služobníkov, * prečistá Panna a Bohorodička, * a ustavične sa za nás prihováraj, * aby sme získali pokoj a odpustenie hriechov.
Po skončení slôh:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milostiplná, Pán s tebou, * požehnaná si medzi ženami * a požehnaný je plod tvojho života, * lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší. (veľká poklona)
Sláva:
Krstiteľ Kristov, k tebe sa modlíme. * Spomeň si na nás všetkých, * aby sme boli zbavení svojich neprávostí, * lebo ty si dostal milosť orodovať za nás. (veľká poklona)
I teraz:
Svätí apoštoli, proroci a mučeníci * i všetci svätí, prihovárajte sa za nás, * aby sme boli zbavení bied a núdze, * lebo vo vás máme horlivých zástancov u Spasiteľa. (veľká poklona)
K tvojmu milosrdenstvu sa utiekame, Bohorodička Panna. V súženiach zrak neodvráť od našich prosieb a od hrozieb zachráň nás. Jediná prečistá a požehnaná. (bez poklony)
Pane, zmiluj sa. (40x) Pane, požehnaj.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak sa nemodlí kňaz, hovorí: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. )
Ľud: Amen.
Kňaz: Nebeský Kráľu, posilni tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, utvrď vieru, skroť nepriateľov, upokoj svet, ochraňuj toto mesto _(alebo_túto obec, alebo tento svätý dom ) ; našich zosnulých otcov, bratov a sestry uveď do príbytkov spravodlivých a nás, ktorí robíme pokánie a vyznávame svoje hriechy, prijmi, a zmiluj sa nad nami, lebo si dobrý a miluješ nás.
Ľud: Amen. Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.
Ľud: Amen.
Modlitba svätého Efréma Sýrskeho
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
A modlitba:
Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“
Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno odteraz až naveky. (3x)
Žalm 33
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.
Potom:
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Mikuláša, lycijsko-myrského divotvorcu, svätého prepodobného mučeníka Nikóna a jeho učeníkov, ktorí boli s ním umučení, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.